Vesmír

Planéty Okolo Slnka obieha osem planét. Ich spoločnou charakteristikou je, že ide o telesá s relatívne malou hmotnosťou (v porovnaní s hviezdami) a nízkymi povrchovými teplotami. Ich vnútorné zdroje energie sú slabé a tým je aj ich vlastné žiarenie málo intenzívne. Spoločných vlastností je dosť, ale napriek tomu planéty netvoria homogénnu skupinu. Líšia sa hmotnosťou, rozmermi, fyzikálnym a chemickým zložením a možno dokonca aj mechanizmom vzniku. Ak je svet hviezd pestrý, potom svet planét za ním v žiadnom smere nezaostáva. Najmä, ak uvážime, že v celom vesmíre máme zatiaľ podrobnejšie preskúmané iba planéty slnečnej sústavy. V posledných rokoch objavujeme mnoho nových planét, ktoré obiehajú okolo iných hviezd (nazývajú sa exoplanéty).)

Slnko Slnko je hviezda našej planetárnej sústavy. Planéta Zem obieha okolo Slnka. Je to naša najbližšia hviezda a zároveň najjasnejšia hviezda na oblohe. Gravitačné pôsobenie Slnka udržiava na obežných dráhach okolo Slnka všetky objekty slnečnej sústavy. Jeho energia je nevyhnutná pre život na Zemi. Astronomický symbol pre Slnko je kruh s bodom vo vnútri

Mesiac Mesiac s veľkým začiatočným písmenom označuje vesmírne teleso obiehajúce okolo Zeme. Je jej jediným prirodzeným satelitom. Nemá iné formálne meno ako „Mesiac“, aj keď sa občas nazýva Luna (latinský výraz pre „mesiac“), aby bol odlíšený od bežných „mesiacov“. Jeho symbolom je kosák (Unicode: ☾).

Hviezdy Hviezdy alebo zastarano stálice je plazmové (plynné), približne guľovité teleso vo vesmíre, ktoré má vlastný zdroj viditeľného žiarenia, drží ho pokope jeho vlastná gravitácia a má hmotnosť 0,08 až 300 hmotností Slnka. Vo hviezdach je sústredená väčšina viditeľnej hmoty vesmíru. Najbližšou hviezdou k Zemi je Slnko, ktoré je zdrojom väčšiny energie našej planéty. Pri vhodných atmosférických podmienkach sú v noci zo Zeme viditeľné aj iné hviezdy. Kvôli obrovským vzdialenostiam vyzerajú ako množstvo nehybných, viac či menej blikajúcich svetelných bodov

Kozmonaut Prvým človekom vo vesmíre bol Rus Jurij Alexejevič Gagarin, ktorý 12. apríla 1961 na lodi Vostok 1 jedenkrát obletel Zem. Prvý Američan, ktorý vykonal orbitálny let okolo Zeme, bol John Herschel Glenn (20. februára 1962). Už pred ním však do vesmíru letel po balistickej dráhe Alan Bartlet na vesmírnej lodi Freedom 7. Prvou ženou vo vesmíre sa stala Valentina Vladimirovna Tereškovová. Odvtedy do 5. januára 2013 sa do vesmíru pozrelo celkove 527 ľudí z 38 štátov. Z nich 12 chodilo po povrchu Mesiaca v rámci programu Apollo. Prvým kozmonautom z iného štátu než ZSSR a USA sa stal 2. marca 1978 Vladimír Remek z bývalého Česko-Slovenska. Súčasným najväčším pilotovaným vesmírnym programom je Medzinárodná vesmírna stanica

Galaxia Galaxia (- s malým g; iné názvy: (veľká) hviezdna sústava, okrem našej galaxie aj mimogalaktická hmlovina, anagalaktická hmlovina, umelecky aj mliečna cesta) je hviezdna sústava zložená z hviezd, hmlovín, hviezdokôp, medzihviezdnej hmoty a tmavej hmoty. Slovo galaxia bolo odvodené z gréckeho názvu našej vlastnej Galaxie – Mliečna cesta Κύκλος γαλακτικός (Κyklos galaktikos). Hviezdy sa takmer vždy nachádzajú v skupinách, nazývaných galaxie, spolu s plynmi, medzihviezdnym prachom a "tmavou hmotou"; asi 10 – 20 % hmotnosti galaxie tvoria hviezdy, plyny a prach. Galaxie držia pokope pôsobením gravitačnej príťažlivosti a jednotlivé galaktické zložky obiehajú spoločný stred. Existuje niekoľko dôkazov, že vo väčšine galaxií sa nachádzajú superhmotné čierne diery. Galaxie vznikajú z protogalaxií.

Súhvezdia Súhvezdie v širšom zmysle je skupina hviezd alebo asterizmus, ktoré spolu navzájom zdanlivo súvisia a vytvárajú určitý obrazec na oblohe. V trojrozmernom priestore väčšina hviezd v jednotlivých súhvezdiach spolu väčšinou nesúvisí, ale pre pozorovateľa na Zemi sa zdá, že sú blízko seba. V niektorých súhvezdiach sa nachádza výrazný obrazec, ktorý sa v hviezdnych mapách naznačuje spojnicami, čiarami, ktoré spájajú jednotlivé jasné hviezdy. Spojnice slúžia na ľahšiu orientáciu pozorovateľa na oblohe.

MIKULÁŠ KOPERNÍK Mikuláš Kopernik alebo Koppernigk alebo Coppernicus (* 19. február 1473, Toruň – † 24. máj 1543, Frombork, Poľsko) bol poľský astronóm, filozof, humanista, kanonik v katolíckej cirkvi a ekonóm; významný predstaviteľ renesančnej filozofie; nahradil geocentrický obraz sveta heliocentrickým. Kopernikovo učenie obsahovalo kinematickú schému slnečnej sústavy, ktorá sa stala začiatkom vývinu nebeskej mechaniky a umožnila aplikovať pojmy zemskej mechaniky na kozmos. V Kopernikovom učení sa začalo zbližovanie astronómie so zemskou mechanikou.

Galileo Galilei Galileo Galilei (* 15. február 1564, Pisa, Taliansko – † 8. január 1642, Arcetri) bol taliansky filozof, fyzik, astronóm, matematik obdobia renesancie, jeden zo zakladateľov súčasnej experimentálno-teoretickej prírodovedy. Je mu pripisované autorstvo výroku Eppur si muove! A predsa sa točí! (Zem sa krúti okolo svojej osi).

Isaac Newton Sir Isaac Newton, prezident Kráľovskej spoločnosti (* 4. január 1643, Woolsthorpe-by-Colsterworth, Anglicko – † 31. marec 1727, Kensington,) bol anglický fyzik, matematik a filozof. Založil infinitezimálny počet a formuloval prvú teóriu sily a gravitácie. Jeho objavy v matematike, optike a mechanike položili základy pre modernú fyziku.

Johanes Kepler Johannes Kepler (* 27. december 1571, Weil der Stadt 15. november 1630, Regensburg) bol nemecký astronóm, fyzik, optik a matematik, objaviteľ troch základných zákonov pohybu nebeských telies.

Ďakujem za pozornosť 