Atómové jadro
Vlastnosti Skladá sa z dvoch častíc protónov a neutrónov. Tvorí väčšinu hmotnosti atómu. Počet všetkých častíc v jadre označujeme nukleónové číslo (A). Zapisuje sa ako AX. Častice v jadre spolu viažu jadrové sily. Polomer jadra je približne 1,2*10-15 m.
Protón Protón je častica s kladným elementárnym nábojom a označuje sa p+. Zapisuje sa ako ZX. Podľa počtu protónov v jadre ktorý nazývame protónové číslo (Z) sú zoradené prvky v periodickej tabuľke prvkov. Objavil ho Ernest Rutherford v roku 1920.
Neutrón Je to častica bez elementárneho náboja. Ich počet v jadre nazývame neutrónové číslo (N). Označuje sa n. Počet neutrónov býva v nuklidoch atómov rovnaký ako počet protónov ale môže byť aj rôzny takéto atómy nazývame izotopy Objavil ho James Chadwick v roku 1932.
Rádioaktivita Objavil ju v roku 1896 Henri Becquerel.
Prirodzená rádioaktivita sa dá pozorovať pri prvkoch s väčším protónovým číslom ako 81. Umelá vzniká v dôsledku zrážky jadra s urýchlenou časticou takto sa začína reťazová reakcia. Pomocou umelej rádioaktivity je možné vytvárať prvky s väčším protónovým číslom ako 92 (medicínske účely) Je spôsobená prirodzenou nestabilitou týchto jadier. Rádioaktívne jadrá sa rozpadajú a uvoľňujú žiarenie troch druhov.
Žiarenie α – skladá sa z jadier hélia nie je veľmi prenikavé zastaví ho list papiera β – prúd elektrónov dá sa zastaviť 1mm olova γ – je to elektromagnetické žiarenie, fotóny s vlnovou dĺžkou 0,01nm až 0,00001nm. Je tak prenikavé že sa nedá ani ohýbať do ohniska takže nie je možné zachytiť ostrý obrázok tohto žiarenia.
Polčas rozpadu (λ) Určuje čas za ktorý sa rozpadne presne polovica množstva daného prvku. Môže s pohybovať v rozmedzí niekoľkých sekúnd až po stovky miliónov rokov. Produkty rozpadu (iné prvky) môžu byť tiež rádioaktívne a rozpadať sa toto opisuje rozpadový rad.
Termonukleárna reakcia Miesto štiepenia sa jadrá zlučujú. Zlučujú sa izotopy vodíka a vytvárajú ťažšie prvky (He).