Platón gr. Πλάτων 427 - 347 pred n. l.

Životopis pochádzal z aristokratickej rodiny (po otcovi bol potomkom kráľa) Platón bol pomenovaný po svojom starom otcovi menom Aristokles. Jeho tréner v zápasení mu však kvôli jeho robustnej postave (Platón = široký) dal meno Platón. hlavným poslaním bolo vychovávať novú politickú elitu v Aténach vytvoril filozofickú školu Akadémiu

Vychádzal a nadviazal na: Pytagoras, priviedol Platóna k viere v nesmrteľnosť. Získal od neho poznatky z náboženstva, mystiky a matematiky. Parmenides, ovplyvnil Platóna predstavou, že pravá skutočnosť je večná, nemenná a bezčasová. Herakleitos, viedol Platóna k presvedčeniu, že v prírodnom svete niet ničoho stáleho a že pravé poznanie nemôžeme dosiahnuť prostredníctvom zmyslov. Vo svojej filozofii sa Platón pokúšal nájsť riešenie rozporu medzi Herakleitovým názorom na svet, podľa ktorého sa svet javov stále mení, a parmenidovským chápaním pravej skutočnosti, ktorá je jedna a nemenná. Sokrates, vyvolal v Platónovi záujem o mravné problémy a túžbu po objasnení „zmyslu“ všetkého na tomto svete. Tak Sokrates, ako aj Platón sa zaoberali poznaním dobra.

Základné fakty je prvý objektívne - idealistický filozof v gréckej filozofii bol žiakom Sokrata bol idealista a dualista napísal desiatky spisov, ktoré majú formu dialógu Jeho filozofiu vnímame v troch častiach – náuka o ideách, náuka o duši, náuka o štáte

Ontológia – dualizmus a idealizmus jeho filozofia je dualistická, t.j. stavia proti sebe 2 svety: pravé nehmotné bytie a nepravé hmotné bytie Svet zmyslový, javový – svet, ktorý žijeme, svet aký vnímame, svet taký, aký sa nám javí, je odrazom sveta ideí Svet večných ideí - svet večných, nemenných, trvalých a len rozumom postihnuteľných ideí, ideí, samy osebe existujúcich. Pravé, dokonalé bytie, "jadro sveta a vznešenosť bytia",

Ontológia – dualizmus a idealizmus Svet IDEÍ: vnímame ich rozumom - racionalizmus idey sú absolútne, večné, objektívne a nehmotné sú to vlastne vzory vecí poznáme idey : dobra – je najvyššie postavená idea, Idey veľkosti, spravodlivosti, zla, malosti a pod. + patrí sem aj ľudská duša Svet ZMYSLOVÝ je svet vecí vnímame ho zmyslami vzniká pôsobením ideí v žiarení idey dobra ostatné idey vrhajú tiene, ktoré vyvolávajú vznik hmotných vecí duša žije vo svete ideí a až narodením sa dostáva do tela človeka

Zdôvodnenia dualizmu Podobenstvo o jaskyni Podobenstvo o úsečke

Platónsky trojuholník

O duši Duša – je nesmrteľná - žije vo svete ideí a narodením sa dostáva do tela človeka. Keď človek umrie, opäť sa vracia do mimo skúsenostného sveta ideí Dualizmus v chápaní človeka – nesmrteľná duša – smrteľné telo Poznanie - je rozpamätávanie sa našej nesmrteľnej duše na svet ideí Duša sa skladá z troch častí: žiadostivosť, vôľa, rozum

O duši – o štáte Jedna časť duše je vždy dominujúca, prislúcha jej určitá cnosť /vlastnosť/ Žiadostivosť – umiernenosť Vôľa – statočnosť, odvaha Rozum – múdrosť Platón v diele Štát podáva idealistickú až utopistickú víziu spravodlivého štátu tak, že štátny organizmus chápe ako analógiu duše. Na základe tohto Platón rozdeľuje spoločnosť do troch stavov, pričom každý z nich má svoje funkcie a práva súvisiace s príslušnou cnosťou.

O štáte Rozum – múdrosť – vládcovia/ filozofi/ Tí, ktorí vynikajú múdrosťou sa majú stať filozofmi a ich poslaním je vládnuť nad spoločnosťou - vládcovia (archontes). Sú vychovávaní k múdrosti, k ich vlastnostiam patrí túžba po poznaní, láska k pravde, dobrá pamäť, priateľskosť, príjemnosť. Vôľa – statočnosť, odvaha – strážcovia, obrancovia Statoční sa stanú strážcami, resp. vojakmi (fýlakes). Ich úlohou je ochraňovať a slúžiť blahu obce.

O štáte Žiadostivosť – umiernenosť – živitelia Umiernení, tzv. demiurgovia (demiurgoi) zabezpečujú výrobu, majú úlohu živiteľov. Patria tu roľníci, remeselníci a obchodníci. Aby vládcovia a strážcovia nezneužívali svoje funkcie, je podľa Platóna nevyhnutné zrušiť súkromné vlastníctvo a manželský stav. Deti sa vychovávajú v zariadeniach štátu, na základe ich schopností sa rozhodne o ich príslušnosti k niektorému zo stavov. Platón je zástancom "totalitného štátu", občan je tu pre štát, nie štát pre občana.

Diela - dialógy: Obrana Sokratova (Sokratova reč pred súdom) Protagoras (o výchove k cnosti; konfrontácia so sofistami) Menón (o podstate poznania ako spomienky) Faidon (o nesmrteľnosti duše) Faidros (náuka o ideách, o troch častiach duše, o láske a kráse) Symposion (o láske ako túžbe po poznaní, „platonická láska“) Štát (o dokonalom štáte bez súkromného vlastníctva) Parmenides (o ideách) Gorgias (o rétorike) Kritias (nedokončený spis o zániku ostrovnej ríše Atlantídy) Zákony (štátovedné úvahy)