Ján Kollár ( 1793 – 1852)

Život: narodil sa v Mošovciach študoval v Jene proti otcovej vôli bol evanjelickým farárom v Budapešti v Jene spoznal tienisté stránky nemeckého nacionalizmu podceňovanie Slovanov, iba Rusi boli slobodným národom (dubisko–mocný strom) v Nemecku pôsobil na miestach, ktoré kedysi obývali Slovania, neskôr vyhubení Germánmi, v čase Nemecka – žije menšina Lužickí Srbi písal po česky (bibličtina) s Friderikou sa zoznámil počas študijného pobytu v Jene, matka jej bránila vo vydaji oženil sa s Vilhelminou Schmidtovou, tzv. Mínou (po smrti jej rodičov) až po 16 rokoch odlúčenia, odišla s ním do Pešti, narodila sa im dcéra Ľudmila jeho koncepcia – Česi a Slováci tvorí 1 vetvu so spoločným českým jazykom jeho pozostatky sú uložené v Olšanoch

Myšlienky všeslovanskej vzájomnosti myšlienka spätosti všetkých Slovanov bol stúpencom austrolavizmu = je to politický smer slovanských politikov, ktorý sa usiloval o zblíženie Slovanov O literární vzájemnosti medzi kmeny a nárečími slovanskými = išlo o kult zjednotenia, ale nie politické, skôr výmenou kníh, zakladaním katedier slovanských rečí, slovanských kníhkupectiev, literárnych časopisov. v slovanskej vzájomnosti uznával 4 jazyky: ruský, poľský, československý (sloven-čina bola iba nárečím), srbochorvátsky (ilýrsky)

Tvorba: Básne Jana Kollára - básnická zbierka znelky, v ktorých Mínu ospevuje ako symbol krásy - vyslovuje vlastenecké myšlienky (sloboda, spravodlivosť)

Národnie Zpievanky zbierka ľudových piesní

Slávy dcéra Je to lyricko-epická skladba Rozoberá 2 témy: 1. idea Slovanstva 2. láska k Míne Kompozícia: Předzpev I. spev – Sála II. spev – Labe, Rén, Vltava III. spev – Dunaj IV. spev – Léthe -nebo V. spev – Acheron – peklo na otázku, či miluje viac Mínu alebo vlast odpovedá, že srdce rozdelí na polovice a rovnakým dielom medzi vlasť a ženu

Motív Slávy dcéry: slovanské utrpenie v minulosti, ponemčenie - VLASTENECKÉ obraz lepšej budúcnosti Slovanov - NÁRODNOBUDITEĽSKÉ viera a víťazstvo pravdy a lásky - ĽÚBOSTNÉ

Spoločenská situácia: Slovensko – súčasť Rakúskej monarchie uznanie maďarčiny ako úradného jazyka v školách a úradoch (upevňovanie postavenia a maďarskej národnosti) slovenská inteligencia hľadá oporu v ruskom národe Rusko zvíťazilo nad Napoleonom (vzbudilo nádej na získanie národnej slobody) - bitka pri Lipsku 1813 J. Herder – nemecký filozof hlásal, že iba Slovania majú predpoklad pre humanitné spolužitie (neviedli dobyvačné vojny, sú pohostinní, nechcú násilie...) ► vzniká myšlienka všeslovanskej vzájomnosti všetkých slovanských národov, jej hl. predstavitelia J. Kollár, P. J. Šafárik

Dej: Předzpěv - napísaný časomerným elegickým distichom zobrazuje žalospev nad slovanskou minulosťou. - žiali nad zemou Lužických Srbov.

Prědspěv: bohyňa Sláva sa sťažuje na príkoria a krivdy, ktorými trpeli v minulosti Slovania bohyňa Lada si po vypočutí sťažností poverí svojho syna Milka (slovanská obdoba rímskeho Amora), aby stvoril dcéru Slávy, ktorá by mala byť pre Slovanov náhradou za vytrpené príkoria dcéra bohyne Slávy Mína sa stane milenkou básnika, inšpirátorkou a múzou, symbolom slovanstva predobraz autora = Mina, Nemka Friderika Schimtová, stelesňuje cnosti a krásu všetkých slovanských diev (Friderika – neveľká postava, tmavšia pleť, čierne kučeravé vlasy), Mína – zlatovlasá s ružovými líčkami a labutím hrdlom, modrými očami - žiali nad národom Lužických Srbov, ktorý bol ponemčený a pri Jene, kde Kollár študoval zostali po ňom už iba slovanské názvy riek a dedín a obáva sa rovnakého osudu aj pre ostatné slovanské národy"

I. spev – spomína na krásne časy lásky v Jene a lúči sa s Mínou I. spev – spomína na krásne časy lásky v Jene a lúči sa s Mínou. Mína je vzorom slovanských žien, je symbolom slovanstva. II. spev – autor putuje po slovanských krajinách, opisuje svoje dojmy z ciest. Vyzdvihuje vlastenectvo a boj za spravodlivosť. III. spev – putovanie a opis dojmov z polabských a pobaltských ciest. Myslí na Mínu, chce byť s ňou v nebi. Opisuje násilie, bolesť, ktoré prináša láska.

IV. spev – prechádza s mŕtvou Mínou po slovanskom nebi, aby oslávil všetkých známych Slovanov. V. spev – autor sa dostáva do pekla, kde zatracuje všetkých neprajníkov Slovanov.

Prozódia Prozódia je systém, akým je usporiadaný verš po rytmickej stránke. Rytmus sa vo všeobecnosti zakladá na opakovaní určitého jazykového prvku. Samotné opakovanie vy-tvára metrický impulz. Schéma, podľa ktorej sa určitý jazykový prvok vo verši opakuje sa nazýva metrum. Metrum je však schéma dokonalá, je to norma, ktorej sa dá len priblížiť. Rytmus sa zväčša viac alebo menej od tejto normy odkláňa. Podľa toho, aký jazykový prvok tvorí rytmus rozlišujeme tieto prozodické systémy:

Prozodické systémy: Časomerný Sylabický Sylabicko-tonický Voľný verš

Časomerný veršový systém V časomiere sa na tvorbe rytmu zúčast-ňuje dĺžka slabiky. Rytmus vzniká strie-daním dlhých a krátkych slabík. Dĺžka slabík je merateľná časom – preto aj názov časomerná. Jednotka na meranie dĺžky sla-biky sa nazýva móra. Na vyslovenie dlhej slabiky potrebujeme čas dvoch mór, na vy-slovenie krátkej jednu móru. Slabika sama o sebe však nie je metrickou jednotkou – tú tvorí až po spojení s inými slabikami – vtedy sa volá stopa. Stopa je tvorená dvoma alebo troma slabikami.

Stopy Trochej - U (ná-dej ) Jamb U- (pa-dá) Spondej -- (s kým dá) Daktyl - UU (lás-ka-vo) Anapest UU- (ve-se-lý) V časomernom systéme: ►dlhá slabika (-) ►krátka slabika (U)

Stopy V časomernom verši sa často nahrádza spondejská stopa daktylskou, pretože súčet mór je rovnaký – pri spondeji 2 dlhé dávajú súčet štyroch mór, rovnako ako pri daktyle dve krátke dávajú dve móry a dlhá tiež dve, teda dokopy štyri móry. Z bás-ní bá-bi-ka 2+2 2+1+1

Dĺžka slabík Dlhá slabika môže byť: prirodzene dlhá (krá-čam -U, tu-lák U-) dlhá polohou (pod brá-nou -- U) ak sú za samohláskou dve a viac spoluhlások, slabika je dlhá r,l – mohli by fungovať ako spolu-hláska aj samohláska (ak sa nachá-dza v slabike môže sa považovať za dlhú alebo krátku)

Praktické úlohy + riešenie: 1. Určte typ dlhej/krátkej slabiky: divák, stromy, mesačný, šálka, nálada U- jamb, -U trochej, UU- anapest, -U trochej, -UU daktyl,

mesto zapálte celé a na horný berte sa zámok 2. Rozdeľte slová na stopy a pomenujte ich, vyznačte krátke a dlhé slabiky: Tam ľud veľmi dobrý, dokonalý, míru milovník mesto zapálte celé a na horný berte sa zámok

Riešenie úloh 2. Tam ľud veľmi dobrý, dokonalý, míru milovník _ _ / _UU/-UU/U_/_UU/_ _ spondej / daktyl/daktyl/jamb/daktyl/spondej mesto zapálte celé a na horný berte sa zámok – U U / – U U / – U U / – – / – U U / – – daktyl / daktyl/ daktyl / spondej / daktyl/ spondej

Uplatnenie časomiery Podľa vzoru antickej poézie sa časomerný prozodický systém využíval v období klasicizmu aj v slovenskej poézii. V naj-väčšej miere našiel uplatnenie v tvorbe J. Hollého. Časomieru využil aj J. Kollár v Předzpěve Slávy dcery napísanej po česky. Časomiera je však v rozpore s prirodze-nými zvukovými vlastnosťami slovenčiny, preto sa v slovenskej poézii natrvalo neuplatnila.

Cezúra | : slovo ≠ 1 stopa, zasahuje do druhého slova - je miesto, na ktorom slovný predel (t.j. rozhranie dvoch slovných celkov) spadá dovnútra stopy. Len času bolo málo- Málo síl. U – / U – / U – / U – / U – Dieréza || : slovo = 1 stopa - je miesto, na ktorom slovný predel spadá na hranicu dvoch susediacich stôp. V hexametri je povinná dieréza po štyroch stopách. Sko-čil Tur-čín // bystrým skokom - U / - U // -U / -U

Druhy časomiery: Hexameter = 6 stôp, pozostáva z 5 daktylských a 1 trochejskej stopy (pričom daktyl okrem 5. stopy môže byť nahradený spondejom) - 5. stopa – VŽDY daktylská Aj zde le/ží zem /ta, před o/kem mým /slzy ro/nícím, - UU l - - l - UU l - - l - UU l - -

Pentameter = 5 stôp, zložený z 4 daktylov a 2 neúplných stôp, samotný názov je chybný (neúplné stopy = 1 stopa) Někdy ko/lébka, ny/ní // národu/ mého ra/kev. - UU l - UU l - l l - UU l - UU l – (J. Kollár, Slávy dcera)

Elegické distichon – v časomiere dvojverš pozostávajúci z hexametra a pentametra. -UU / -UU/ -UU/ -UU/ -UU/ -U -UU/ -UU/- λ //-UU/-UU/ - λ

Rozbor: Slávy dcera

Ai, zde leží zem ta, před okem mým selzy ronícím, někdy kolébka, nyní národu mého rakev. v minulosti kolíska Slovanov, neskôr ich hrobom/zánik Neb raději k velikému přichyl tomu tam se dubisku, jenž vzdoruje zhoubným až dosaváde časům. nádej pre budúcnosť Rusko, bolo jediný nezávislý slovanský štát, okolo neho sa mali podľa Kollára zomknúť všetky slovanské národy A kdo se loupeže té, volající vzhůru, dopustil? kdo zhanobil v jednom národu lidstvo celé? Zardi se, závistná Teutonie, sousedo Slávy, tvé vin těchto počet zpáchali někdy ruky. Neb kreve nikde tolik nevylil černidlaže žádný nepřítel, co vylil k záhubě Slávy Němec. . Teutónia – Nemecko, ktoré sa dopustilo mnohých neprávostí - myšlienka slobody jednotlivca a odpor voči akémukoľvek útlaku

Úlohy č. 1: A) prepíšte strofy do slovenčiny B) sformulujte hlavné myšlienky C) vysvetlite podčiarknuté slová, určte druh umeleckých prostriedkov

a) Však času ten horší je člověk, jenž berlu železnou v těchto krajích na tvou, Slávie, šíji chopil. Horší, než besnenie času je človek, čo železnou berlou núti ťa v týchto krajoch, Slávia zohýňať driek. b) Nechť ruky, nechťby jazyk v okovy své vázal otrocké, jedno to, neb nezná šetřiti práva jiných. Jedno, či ruky, či jazyk dal do svojich otrockých okov, rovnako malý ohľad na práva iného bral. c) Sám svobody kdo hoden, svobodu zná vážiti každou, ten, kdo do pout jímá otroky, sám je otrok. Kto sám je slobody hoden, aj slobodu iných si váži, kto iných zotročuje, otrokom stáva sa tiež.

Úloha č. 2: Prerozprávaj text a charakterizuj jeho náladu (dokáž na konkrétnych slovách): Avšak umlkni tichá, na budoucnost patři, žalosti, osluněným rozptyl mráčky myšlének okem. Najvětší je neřest v neštěstí láti neřestem, ten. kdo kojí skutkem hněv nebe, lépe činí. Ne z mutného oka, z ruky pilné naděje kvitne, tak jen může i zlé státi se ještě dobrým.

Zmlkni však, tichá žalosť, a pozri do čias, čo prídu, chmáry myšlienok rozptýľ okom, čo zazrelo lúč. Najväčšou neresťou je, keď v nešťastí preklínaš neresť, Múdrejšie koná, kto činom ukája nebeský hnev. Nádej nie z mútneho oka – tá kvitne z robotnej ruky, jedine takto sa môže na dobro obrátiť zlo.

Úloha č. 3: Cesta křivá lidi jen, člověčenstvo svésti nemůže, a zmatenost jedněch často celosti hoví. Čas vše mění, i časy, k vítězství on vede pravdu, co sto věků bludných hodlalo, zvertne doba. Úlohy: Vyhľadajte v prvých 2 veršoch dvojicu slov, ktoré autor chápe ako opozitá (opozícia kvantity) 1. verš je odporovacie súvetie – chýba spojka „ale“, doplň ju tam. do 1. verša vhodne doplňte slová – jednotlivec, ale, celé Vysvetlite verše. Nájdite umelecké prostriedky, pomenujte ich.

Na krivú cestu len ľudia sa dostanú, nikdy nie ľudstvo, Aj z chyby jednotlivca vyťaží obecný zdar. Čas mení všetko, aj časy, a k víťazstvu privádza pravdu, sto vekov kuje bludné plány – a zvrtne ich deň.