Osobnosť

Osobnosť napr. v histórii silný jedinec (vojensky, politicky) V psychológii je pojem osobnosť len hypotetickou konštrukciou, ktorá popisovala a vysvetľovala určité fakty Ψ mala vysvetliť prečo v tej istej situácii reagujú rôzny ľudia rôzne Ψ mala vysvetliť, že duševný život je istým spôsobom regulovaný

Definície osobnosti G. W. Allport – okolo 50 Podnetom na vznik Ψ osobnosti boli výskumy experimentálnej Ψ vysvetlenie interindividuálnych rozdielov v reakciách Definície osobnosti G. W. Allport – okolo 50 Behaviorizmus: konečný produkt našich zvykov a naučeného Osobnosť jedinca je jeho jedinečný vzorec rysov (J. P. Gilford) Vnútorná dynamická organizácia psychofyziologických systémov (G. W. Allport) Individuálny celok duševného života človeka

Základné témy Ψ osobnosti: Genéza osobnosti (ako osobnosť vzniká a ako sa vyvíja) Štruktúra osobnosti (vnútorné usporiadanie osobnosti) Dynamika osobnosti (činitele ovplyvňujúce jej správanie) Osobnosť môžeme definovať aj ako rozlíšiteľné indivíduum definovateľné v termínoch kvalitatívnych a kvantitatívnych odlišností od iných takýchto indivíduí

Genéza osobnosti Osobnosťou sa nerodíme, ale stávame až keď sa objaví špecificky ľudská forma duševna Novorodenec v prvých týždňoch nerozlišuje medzi svojim telom a okolím Neskôr si uvedomuje svoje telové ja Od konca 1. roku používa reč Až za 1 ½ roka použije zámeno JA uvedomuje si svoju sociálnu jedinečnosť (sociálne JA)

Teórie osobnosti Behaviorizmus: teória osobnosti je teóriou ľudského správania sa Osobnosť je systém zvykov a naučeného Je určovaná svojou minulosťou (tresty a pochvaly, ktoré ju formovali, formovali jej reakcie na podnety) Psychoanalýza: osobnosť je súhrn interakcií medzi viacerými zložkami Osobnosť je vytváraná neustálim pôsobením a stretávaním sa ID, EGA a SUPEREGA Na rozdiel od behaviorizmu je formovaná v prvých 6 rokoch života Jej správanie určujú prevažne nevedomé podnety (tendencie)

Humanistická psychológia: pochopenie osobnosti sa spája s filozofickým chápaním ľudského bytia. Formovanie osobnosti sa viaže na obdobie detstva a neskoršiu dospelosť Osobnosť je formovaná potrebami a snahou o sebaaktualizáciu Dôležitou je potreba rastu a napredovania Prejavuje sa snaha realizovať svoj potenciál

Psychické vlastnosti osobnosti Prejavy správania môžeme charakterizovať rôznymi termínmi Agresívny, bojazlivý, extrovertný, sebaistý, etc. vyjadrujú určité vlastnosti Niekoho, kto sa púšťa do riskantných úloh s neistým koncom môžeme považovať za odvážneho, ale aj ľahkomyseľného často len laický a nesprávny záver

Vlastnosti osobnosti vyjadrujú niečo trvalejšie, stabilnejšiu charakteristiku fluktuácia pozornosti je charakteristikou vnímania, nie osobnosti Vplyv na vlastnosti majú motívy, zvyky a situácie

Existuje niekoľko teórií psychických vlastností osobnosti Hypotéza identity: psychické vlastnosti sú vlastnosti správania Základom je S – R, ktorý vyjadruje pravdepodobnosť reakcie ak niekto zvykne reagovať na stimuly agresívne, jeho psychickou vlastnosťou bude agresivita

Hypotéza abstrakcie: psychické vlastnosti sú abstrakciou zo spôsobov konania rôzne prejavy útočnosti môžeme generalizovať na pojem agresivita Podľa Allporta sú psychické vlastnosti mentálne štruktúry, ktoré zaručujú konzistentnosť správania predispozície k správaniu

v niektorých situáciách je jedinec tichý, v Jedným zo základných faktorov Ψ osobnosti je, že rôzne osoby rôzne reagujú, ale aj tie isté osobnosti reagujú rozdielne v podobných situáciách v niektorých situáciách je jedinec tichý, v iných podobných sa správa agresívne Zároveň aj spôsob správania je rozdielny u všetkých jedincov na základe motivácie pracujem lebo: mám strach z trestu ma práca baví mám vidinu odmeny

Za problém psychických vlastností je pokladaný: Problém konzistencie: či sa tá istá vlastnosť prejaví v podobných situáciách Problém konštantnosti (stálosti): či je daná psychická vlastnosť trvalá Problém univerzálnosti: či sa daná vlastnosť vyskytuje všeobecne, alebo len u daných jedincov Problém existencie všeobecných vlastností: či existujú len špecifické (špeciálne), alebo aj všeobecné psychické vlastnosti

Klasifikácia psychických vlastností Neexistuje jednotná klasifikácia J. P. Gilford morfologické (fyziologické) psychické potreby schopnosti temperament postoje záujmy

intelekt (inteligencia) Osobnosť je dynamický celok so štruktúrou H. J. Eysenck fyzické charakter (vôľa) temperament (emócie) intelekt (inteligencia) Osobnosť je dynamický celok so štruktúrou nie je nemenným celkom Premenlivo usporiadaný celok, ktorý sa navonok prejavuje správaním v histórii sa vytvorilo niekoľko teórií o zložkách (vrstvách) osobnosti

Platón Aristoteles Z. Freud žiadostivosť odvaha rozumnosť vegetatívna duša animálna duša rozumová duša Z. Freud ID EGO SUPEREGO