CHEMICKÁ VäZBA

Nahromadenie poznatkov o zložení látok viedlo k zostaveniu štruktúrnych vzorcov. Zistilo sa, že spájanie atómov, sa nazýva chemická väzba.

Vzťah chemická látka – prvok - zlúčenina Definujme molekulu........?

Molekula je stavebná častica chemickej látky zložená z 2 alebo viacerých zlúčených atómov. Z molekúl je zložená väčšina chemických látok. Molekula vody

Molekuly Atómy prvkov sú za bežných podmienok zlúčivé, to znamená, že vytvárajú zložitejšie útvary- molekuly. Molekuly sa môžu skladať buď z atómov rovnakého prvku alebo z atómov rôznych prvkov. Existujú : molekuly rovnakých prvkov, napr. H2 , O3, P4 ,S8. molekuly rôznych prvkov, napr. H2O, NH3, H2SO4.

Zlúčeniny rozlišujeme: Všetky chemické látky zložené z atómov 2 – viac prvkov nazývame chemické zlúčeniny. Zlúčeniny rozlišujeme: Dvojprvkové (napr. HCl, NaCl) Trojprvkové (napr. HNO3, KOH) Viacprvkové (napr. bielkoviny, tuky) Molekuly a zlúčeniny zapisujeme chemickými vzorcami, napr. NaCl, KOH, NH3 atď.

H2O Chemický vzorec počet atómov vodíka symbol prvku vodíka symbol prvku kyslíka

Čo udáva vzorec NH3 ? Molekula amoniaku je zložená zo 4 viazaných atómov : jedného atómu dusíka troch atómov vodíka Je to štvoratómová molekula Tvoria ju dva rôzne prvky: vodíka a dusík - dvojprvková molekula

Zopakuj si! Čo je chemická väzba? Je to sila pútajúca atómy v molekulách. Podľa čoho možno určiť silu väzby? -Silu väzby charakterizuje väzbová energia - Ev. Je to sila potrebná na rozštiepenie väzby alebo energia, ktorá sa uvoľní pri jej vzniku. Ktorá z väzieb je najpevnejšia? -Ev(Cl-Cl)=243 KJ Ev(H-Cl)= 432KJ Ev(H-O)= 463 KJ Väzba H-O

Aké sú podmienky vzniku väzby? Atómy sa musia priblížiť natoľko, aby nastalo prekrytie ich atómových orbitálov, musia sa zraziť. Elektróny, ktoré sa na väzbe zúčastňujú, musia mať opačný spin Medzi atómami viazanými chemickou väzbou pôsobia dva druhy síl: príťažlivé (medzi jadrami a elektrónmi) odpudivé (medzi jadrami navzájom a elektrónmi navzájom)

Aké druhy chemickej väzby poznáš? polárna Kovalentná : nepolárna Iónová Kovová

Kovalentná väzba Jej podstatou je vytváranie spoločných elektrónových párov. podľa počtu spoločných elektrónových párov rozlišujeme : jednoduchú kovalentnú väzbu Väzba δ (sigma) dvojitú a trojitú kovalentnú väzbu Väzba П(pí)

Aj v molekule vodíka je kovalentná väzba. Ako vznikla? Na jej vzniku sa podieľajú valenčné elektróny z každého atómu. Podmienkou je, aby mali opačný spin. Atómy vytvorili 1 spoločný elektrónový pár, teda jednoduchú kovalentnú väzbu.

A aká väzba je v dvojatómovej molekule dusíka N2? Vychádzajme z valenčnej elektrónovej konfigurácie dusíka! 7N : 2s2 2p3 ↓↑ ↓ ↓ ↓ ↑↓ ↑ ↑ ↑ Každý atóm dusíka má 3 nespárené elektróny v p-orbitáli, ktoré sa zlučujú s elektrónmi druhého atómu. V molekule dusíka sa spárením 6 elektrónov vytvorili 3 elektrónové páry, teda hovoríme o trojitej kovalentnej väzbe.

Pripomeň si aj tvary orbitálov! s-orbitál p-orbitály

δ- jednoduchá väzba s-s s-p p-p Vzniká podobne ako väzba v molekule vodíka Najväčšia elektrónová hustota je na spojnici jadier viazaných atómov Vzniká prekryvom orbitálov s-s, s-p a p-p s-s s-p p-p

Väzba Π - násobná Hovoríme o nej pri väzbách násobných (dvojitých, trojitých) na rozdiel od jednoduchej väzby je elektrónová hustota najväčšia mimo spojnice jadier viazaných atómov t.j. pred – za alebo nad a pod

Ďakujem za pozornosť