Inštruktážna prednáška k úlohám z analytickej chémie

Παρουσίαση με θέμα: "Inštruktážna prednáška k úlohám z analytickej chémie"— Μεταγράφημα παρουσίασης:

1 Inštruktážna prednáška k úlohám z analytickej chémie
Ing. Ivona Paveleková, CSc.

2 Odmerná analýza – titrácia
stanovenie látok, ktoré je založené na zistení objemu skúmadla (titračného činidla, odmerného roztoku) potrebného na úplné zreagovanie stanovovanej zložky v analyzovanom roztoku, odmeriava sa objem skúmadla s presne známou koncentráciou, ktorý je potrebný na to, aby kvantitatívne prebehla reakcia medzi stanovovanou zložkou vo vzorke a skúmadlom t.j. aby sa dosiahol bod ekvivalencie, bod ekvivalencie (stechiometrický bod, teoretický koncový bod titrácie) označuje stav, pri ktorom je pridané látkové množstvo skúmadla chemicky ekvivalentné látkovému množstvu prítomnej stanovovanej zložky.

3 Určenie bodu ekvivalencie a výpočet množstva alebo koncentrácie stanovovanej zložky
Spôsoby zisťovania bodu ekvivalencie: vizuálne - pomocou indikátorov - stechiometrický priebeh reakcie je indikovaný zmenou sfarbenia indikátora, alebo vznikom zákalu resp. zrazeniny meraním vhodnej fyzikálnej veličiny, pri potenciometrickej titrácii sa bod ekvivalencie určuje meraním potenciálu roztoku, pri konduktometrickej titrácii meraním vodivosti roztoku, pri fotometrickej titrácii meraním absorbancie a pod. Hodnoty potrebné pre výpočet: objem zistený pri titrácii, známa koncentrácia titračného činidla (odmerného roztoku, skúmadla), stechiometria reakcie.

4 Požiadavky na reakciu prebiehajúcu pri odmernej analýze
dostatočná rýchlosť, kvantitatívny priebeh, jediná reakcia, ktorá prebieha v roztoku, existencia vhodného spôsobu určenia bodu ekvivalencie.

5 Delenie metód odmernej analýzy podľa povahy prebiehajúcich chemických reakcií
Acidobázické (neutralizačné) titrácie - acidimetria - odmerný roztok kyselina, stanovuje sa zásada, - alkalimeria - odmerný roztok zásada, stanovuje sa kyselina. Komplexotvorné titrácie - chelátometria - špeciálny prípad, vzniká chelát, t.j. komplex s cyklickými útvarmi. Zrážacie titrácie - poskytujú málo rozpustné látky – zrazeniny. Oxidačno-redukčné titrácie - oxidimetria - odmerný roztok má oxidačné účinky - reduktometria – odmerný roztok redukuje stanovovanú látku.

6 Titračné krivky acidobázických titrácii
Stanovenie kyselín a zásad - neutralizácia HB + MOH = MB + H2O Titračné činidlo - odmerný roztok silnej kyseliny alebo zásady, HCl, H2SO4, HClO4, NaOH, KOH Slabé kyseliny a zásady sa nepoužívajú: - neúplna reakcia, správnosť titrácie malá, - indikácia bodu ekvivalencie zaťažená veľkou chybou.

7 Titračné krivky acidobázických titrácii
zmena hodnoty pH od zmeny titračného stupňa τ(%) resp. objemu V(ml) spotrebovaného titračného činidla známej koncentrácie. Titračná krivka umožňuje: posúdiť reálnosť uskutočnenia titrácie (celková zmena hodnoty pH od začiatku titrácie do bodu ekvivalencie má byť väčšia ako 4 jednotky pH), nájsť optimálny výber podmienok titrácie a koncentrácie titračného činidla, spoľahlivo určiť hodnotu pT (t.j. pH bodu ekvivalencie), zvoliť vhodný indikátor a vypočítať chybu stanovenia.

8 Titračné krivky acidobázických titrácii
Rozlišujeme 5 typov titrácie, z ktorých každý modeluje vlastná titračná krivka: titrácia silnej kyseliny silnou zásadou, titrácia silnej zásady silnou kyselinou, titrácia slabej kyseliny silnou zásadou, titrácia slabej zásady silnou kyselinou, titrácia viacsýtnej kyseliny (zásady) a zmesi dvoch slabých kyselín (zásad).

9 Titračné krivky acidobázických titrácii
a – titrácia (neutralizácia) silnej kyseliny silnou zásadou b – titrácia slabej kyseliny slabou zásadou c – titrácia slabej kyseliny silnou zásadou d – titrácia slabej zásady silnou kyselinou

10 Acidobázické indikátory
Vizuálnu indikáciu umožňuje tzv. chemický farebný indikátor Chemický indikátor je látka, ktorá indikuje dosiahnutie podmienok bodu ekvivalencie zmenou sfarbenia. Acidobázické indikátory sú slabé organické kyseliny a zásady, ktorých sfarbenie sa mení so zmenou pH prostredia. Zlúčenina absorbuje niektorú časť viditeľného žiarenia – vzniká sfarbenie zlúčeniny. zmena pH  zmena štruktúry a zloženia indikátora  zmena sfarbenia Príklad: Fenolftaleín - kyslá forma bezfarebná, zásaditá forma červená Bromtymolová modrá - kyslá forma je žltá, zásaditá forma modrá Metyloranž – kyslá forma červená, zásaditá forma žltá jednofarebné indikátory - jedna forma bezfarebná, druhá sfarbená dvojfarebné indikátory - obe formy rôzne sfarbené

11 Acidobázické indikátory
Acidobázický indikátor ako slabá kyselina alebo zásada disociuje podľa rovnice, HInd ↔ Ind + H+ ktorej prislúcha disociačná konštanta [Ind] KHInd = ––––– . [H+] [HInd] pričom KHInd je tzv. indikátorová konštanta a pKHInd indikátorový exponent. Každej hodnote [H+] v roztoku zodpovedá určitá hodnota pomeru [Ind]/[HInd]. [H+] = ––––––– . KHInd resp.. pH ≈ pKHInd ± 1 Rozmedzie pH, ktoré je potom dané touto poslednou rovnicou, umožňuje pozorovať farebnú zmenu indikátora a nazýva sa funkčná oblasť indikátora. Výpočet funkčnej oblasti indikátora závisí od citlivosti ľudského oka k rôznym farbám a nemusí byť pre všetky indikátory rovnako široká ani symetricky rozložená okolo indikátorového exponentu, od ďalších faktorov, napr. teplota roztoku, prítomnosť veľkého množstva solí alebo iných rozpúšťadiel ako je voda

12 Funkčná oblasť acidobázických indikátorov
Indikátor Farba formy Funkčná oblasť kyslej zásaditej [pH] pri 20ºC dimetylénová žltá červená žltá ,9 - 4,1 bromfenolová modrá žltá modrá ,0 - 4,6 metyloranž červená žltá ,1 - 4,4 bromkrezolová zelená žltá modrá ,8 - 5,4 metylčerveň červená žltá ,4 - 6,2 bromtymolová modrá žltá modrá ,0 - 7,6 fenolftaleín bezfarebná červená ,2 - 10,0 tymolftaleín bezfarebná modrá ,3 - 10,5

13 Voľba indikátora Pri voľbe vhodného indikátora musíme dodržať tieto pravidlá: na titráciu volíme taký indikátor, do ktorého funkčnej oblasti spadá titračný exponent (bod ekvivalencie) stanovovanej látky, ak prvej podmienke vyhovuje viacero indikátorov, zvolíme ten, ktorého funkčná oblasť je užšia a ktorého farebná zmena je zreteľnejšia, koncentrácia použitého indikátora v titrovanom roztoku má byť čo najmenšia, aby spotreba titračného činidla, ktorá je potrebná na indikátor, bola podľa možnosti zanedbateľná (aby neskresľovala konečný výsledok stanovenia).

14 Príprava odmerných roztokov kyselín a zásad
Zloženie odmerných roztokov sa časom meníštandardizácia na základné látky. Odmerné roztoky s presne známou koncentráciou tzv. štandardné roztoky. Základnou látkou sa rozumie látka, ktorú možno použiť na stanovenie presnej koncentrácie odmerných roztokov. Musí spĺňať požiadavky: definované zloženie, množstvo nečistôt nesmie byť väčšie ako 0,1%, stálosť na vzduchu, nesmie sa samovoľne oxidovať vzdušným kyslíkom, ani reagovať so zložkami vzduchu, dobrá rozpustnosť vo vode, rýchla , stechiometricky úplná reakcia s odmerným činidlom, bez vedľajších reakcií, ľahké určenie bodu ekvivalencie, neškodnosť z hľadiska bezpečnosti pri práci, väčšia molekulová hmotnosť základnej látky, táto požiadavka súvisí so znížením chýb pri navažovaní

15 Príprava a štandardizácia odmerných roztokov kyselín
Najčastejšia príprava: riedením koncentrovaných roztokov Najčastejšie používané základné látky na štandardizáciu: uhličitan sodný, hydrogénuhličitan draselný, tetraboritan disodný Vizuálna indikácia bodu ekvivalencie: indikátory s prechodom v kyslej oblasti pH - metyloranž, brómfenolová modrá, brómkrezolová zelená, metylčerveň.

16 Príprava a štandardizácia odmerných roztokov zásad
Pri príprave rušivo pôsobia uhličitany  prečistenie Príprava odmerných roztokov: riedením koncentrovaných roztokov, ak malé množstvá uhličitanu pri práci nevadia, možno odmerné roztoky zásad pripraviť priamo navážením tuhej látky. Voľby základnej látky a indikátora pri štandardizácii: indikátor s prechodom v kyslej oblasti – metylčerveň kyselina oxálová, amidosírová alebo štandardné roztoky silných kyselín, indikátora s prechodom v alkalickej oblasti – fenolftaleín hydrogénftalan draselný, kyselina benzoová alebo oxálová.

17 Stanovenie silných kyselín a zásad
Reakciách silných kyselín a silných zásad  neutrálne roztoky solí  zmena pH v okolí bodu ekvivalencie výrazná, závislá od koncentrácie kyseliny a zásady. Pri titrácii koncentrovaných roztokov - indikátory s farebným prechodom v oblasti pH 3 až 9. Pri titrácii veľmi zriedených roztokov - indikátor s úzkym intervalom prechodu v blízkosti pH=7.

18 Stanovenie slabých kyselín a zásad
Reakcie slabých kyselín so silnými zásadami  soli slabej kyseliny a silnej zásady  v bode ekvivalencie je titrovaný roztok alkalický  na jeho indikáciu sa použije indikátor s farebným prechodom v alkalickej oblasti pH - fenolftaleín, tymolová modrá.

19 Technika prípravy roztokov
Vypočítané a presne navážené množstvo chemickej látky kvantitatívne prenesieme do kadičky a rozpustíme v malom objeme destilovanej vody, obsah kadičky opäť kvantitatívne prenesieme do odmernej banky s požadovaným objemom a doplníme destilovanou vodou po značku, banku uzavrieme a niekoľkokrát prevrátime hore dnom, aby sme roztok dokonale premiešali.

20 Zariadenie na odmernú analýzu
odmerné sklo - odmerné banky, pipety, byrety, titračné nádobky – širokohrdlé titračné banky, kužeľové banky - pre jodometriu so zabrúsenými zátkami, prípadne kadičky.

21 Postup pri titrácii Pri manuálnej titrácii sa titračnou bankou počas pridávania odmerného roztoku z byrety za stáleho miešania ručne krúživo pohybuje, aby sa činidlo s titrovaným roztokom dobre premiešali. Odmerný roztok sa pridáva najskôr v prúde a potom po kvapkách (ktoré v prípade potreby môžeme ešte čistou tyčinkou deliť). Pri posledných kvapkách treba vždy počkať na ustálenie chemickej rovnováhy. Na miešanie roztoku sa môžu využiť aj magnetické miešačky. Pri vizuálnej titrácii sa farebné zmeny najlepšie pozorujú proti filtračnému papieru. Zákaly sa dobre identifikujú proti čiernemu lesklému papieru.

22 Výpočet výsledku odmerného stanovenia
Výsledok titrácie (odmerného stanovenia) sa vyjadrí ako: látkové množstvo stanovovanej zložky n, hmotnosť stanovovanej zložky m, pomerné zastúpenie stanovovanej zložky v %. K výpočtu výsledku titrácie je potrebné poznať: stechiometrickú rovnicu stanovenia, objem odmerného činidla so známou koncentráciou, hmotnosť naváženej vzorky, ak sa má výsledok vyjadriť pomerným zastúpením.

23 Výpočet výsledku odmerného stanovenia
Ak pri reakcii aA + bB = cC + dD stanovujeme obsah látky A titráciou odmerným roztokom B, pomer látkových množstiev vyjadríme: Tento pomer sa nazýva titračný (prepočítavací) faktor ft. Látkové množstvo odmerného roztoku B vypočítame z jeho koncentrácie c(B) a odmeraného objemu V(B). Potom môžeme vypočítať látkové množstvo aj hmotnosť hľadanej zložky:

24 Priama a spätná titrácia
Pri priamom odmernom stanovení (priamej titrácii) odmeriavame priamo objem štandardného roztoku a pri výpočte látkového množstva použijeme stechiometrické koeficienty príslušnej chemickej rovnice. Pri spätnom odmernom stanovení (spätnej titrácii) pridávame k vzorke známy prebytok odmerného roztoku a po ukončení reakcie so stanovovanou zložkou vzorky, stanovíme nezreagovanú časť odmerného roztoku pomocou iného odmerného roztoku. Obsah hľadanej zložky vypočítame z rozdielu látkových množstiev odmerného roztoku pridaného v prebytku a jeho nezreagovaného podielu.

25 Ďakujem za pozornosť