Ultrafialové žiarenie Kód ITMS projektu: 26110130519 Gymnázium Pavla Jozefa Šafárika – moderná škola tretieho tisícročia Ultrafialové žiarenie Vzdelávacia oblasť:  Človek a príroda Predmet:  Fyzika Ročník:  3. ročník Tematický celok:  Elektromagnetické žiarenie Vypracoval:  Mgr. Jolana Szanková Dátum:  máj 2013

Obsah UV žiarenie Rozdelenie UV Pohlcovanie UV Zdroje UV žiarenia Umelé zdroje UV UVA žiarenie UVB žiarenie Vplyv UV na živé organizmy UV žiarenie a koža človeka Použité zdroje

Ultrafialové žiarenie (UV) je elektromagnetické žiarenie s vlnovou dĺžkou od 100 nm do 400 nm(kratšej ako viditeľné svetlo, ale dlhšej ako mäkké röntgenové žiarenie) objavené bolo v roku 1801 nemeckým fyzikom Ritterom a anglickým fyzikom Wollastom pre organizmy na Zemi je najintenzívnejším zdrojom UV žiarenia Slnko UV = ultraviolet podľa anglického názvu

Rozdelenie UV žiarenia Ultrafialová oblasť sa delí na: UVA (λ = 315 nm až 400 nm) UVB (λ = 280 nm až 315 nm) UVC (λ = 100 nm až 280 nm)

Pohlcovanie UV žiarenia zemská atmosféra účinne pohlcuje väčšinu tohto žiarenia účinnosť pohlcovania klesá s jeho klesajúcou vlnovou dĺžkou.

Zdroje UV žiarenia Prírodné: Slnko a iné hviezdy, výboje v atmosfére Umelé: ortuťové, xenónové lampy, oblúkové lampy, oblúk pri zváraní, vodíkové, deutériové lampy, germicídne lampy

Umelé zdroje UV žiarenia UV lampy používané na polymerizáciu (výplne zubov, alebo atramentu v tlačiarňach) špeciálne UV lampy (v medicíne, v soláriách) UV žiarenie vyžarujú aj halogénové lampy

UVA žiarenie dlhovlnné (315 až 380 nm) preniká až na očnú sietnicu, dlhodobé pôsobenie môže viesť až k oslepnutiu (šedý zákal), neprehrieva kožu ale preniká hlbšie, môže za jej predčasné starnutie, nadmerné vysúšanie, vyvoláva včasnú kožnú pigmentáciu zriedka spáli ale vedie k zvýšenému riziku onemocnenia rakovinou kože ozónová vrstva pohltí 30%

UVB žiarenie strednovlnné (290 až 320 nm) je najnebezpečnejšie pôsobí na očnú rohovku (snežná slepota), spáli pokožku, vyvoláva sčervenanie, neskorú kožnú pigmentáciu priamo poškodzuje DNA a podporuje vznik kožnej rakoviny ozónová vrstva pohltí 80%

UVC žiarenie krátkovlnné (100 až 290 nm) ničí DNA štruktúru pohlcuje ho ozónová vrstva zaniká v stratosfére a na Zem nedopadá

Vplyv UV žiarenia na živé organizmy pôsobí na bunky mnohými mechanizmami vyvoláva inaktiváciu vnútrobunkových enzýmov, spomaľuje delenie buniek a navodzuje vznik mutácií pre niektoré živočíchy (napr. dážďovky) má až smrteľné účinky. bielkoviny, nukleové kyseliny a niektoré pigmenty – sú najcitlivejšie reagujúce stavebné látky živých organizmov na UV žiarenie zasahuje len povrchové vrstvy ľudského organizmu a prejavuje sa na koži a oku (malá prenikavosť UV ž.)

UV žiarenie a koža človeka UV žiarenie je pre človeka potrebné kvôli syntéze vitamínu D. Na vytvorenie potrebného množstva postačuje niekoľko desiatok minút denne. Nadmerné vystavovanie kože vplyvom UVA a UVB žiarenia vedie k jej poškodeniu (starnutie kože). Koža má obmedzenú schopnosť regenerácie a môže sa stať, že niektoré bunky ostanú trvale poškodené bez možnosti regenerácie. pre deti oveľa škodlivejšie Jedným zo spôsobov, ako ochrániť kožu pred negatívnym vplyvom UV žiarenia je používanie ochranných prípravkov pred slnečným žiarením.

Použité zdroje Pišút J. a kol.: Fyzika pre 4.ročník gymnázia, 1987, SPN, Bratislava Tarábek, P. a kol.: Zmaturuj z fyziky, Didaktis, Bratislava, 2011 http://img.najmama.sk/stories/Deti/uv_ziarenie_4.jpg