Stredové premietanie 2. časť - metrické úlohy Margita Vajsáblová

Slides:



Advertisements
Παρόμοιες παρουσιάσεις
ΠΡΩΤΟΒΑΘΜΙΑ ΕΚΠΑΙΔΕΥΣΗ «ΔΙΔΑΚΤΙΚΗ ΜΕΘΟΔΟΛΟΓΙΑ ΣΤΟ ΠΟΔΟΣΦΑΙΡΟ»
Advertisements

Σαββίνα - Μανώλης Έτος Μάθημα Πληροφορικής Τάξη Δ΄
29/10/20071 Το Εσωτερικό του Υπολογιστή Αθανασόπουλος Νικόλαος.
Συστήματα Αυτομάτου Ελέγχου II Ενότητα #2: Ποιοτικά Χαρακτηριστικά Συστημάτων Κλειστού Βρόχου - Μόνιμα Σφάλματα Δημήτριος Δημογιαννόπουλος Τμήμα Μηχανικών.
LÝ THUYẾT XÁC SUẤT 45 tiết=15 buổi=6 chương
Ľubomír Šmidek 3.E Banská Bystrica
Βασικες Εννοιες Φυσικης
Ελληνογαλλική σχολή Άγιος Παύλος
ΕΛΛΗΝΙΚΕΣ ΕΒΡΑΪΚΕΣ ΚΟΙΝΟΤΗΤΕΣ
Ο ΔΙΑΛΟΓΟΣ ΤΟΥ ΙΗΣΟΥ ΜΕ ΤΗ ΣΑΜΑΡΕΙΤΙΣΣΑ
Σχεδίαση Μεικτών VLSI Κυκλωμάτων
Διεθνής Ημέρα Μνήμης για τα θύματα του Ολοκαυτώματος
ΤΟ ΟΛΟΚΑΥΤΩΜΑ ΤΟΥ ΧΟΡΤΙΑΤΗ
Epipolárna geometria v praxi
UHOL - úvod Vypracovala: S. Vidová.
1. kozmická rýchlosť tiež Kruhová rýchlosť.
PODOBNOSŤ TROJUHOLNÍKOV
Zákon sily Kód ITMS projektu:
Medzinárodná sústava jednotiek SI
Pravouhlý a všeobecný trojuholník
Materiál spracovali študenti 3.I triedy v rámci ročníkového projektu
Zhrnutie učiva o telesách pre žiakov ZŠ Mgr. Terézia Bertová
Mechanická práca Kód ITMS projektu:
Mechanická práca na naklonenej rovine
Uhol a jeho veľkosť, operácie s uhlami
Autor: Štefánia Puškášová
STEREOMETRIA REZY TELIES
Rovnobežky, kolmice.
Konštrukcia trojuholníka
Fyzika-Optika Monika Budinská 1.G.
ΣΕΙΣΜΟΣ ΚΑΙ ΣΧΟΛΕΙΟ Για να αποφευχθούν ανθρώπινες απώλειες πρέπει προσεισμικά: Na εμπεδώσουμε την αντισεισμική συμπεριφορά Να γίνουν βίωμα κάποιοι βασικοί.
ANALYTICKÁ GEOMETRIA.
Príklad na pravidlový fuzzy systém
Ročník: ôsmy Typ školy: základná škola Autorka: Mgr. Katarína Kurucová
Pravouhlý a všeobecný trojuholník
Gymnázium sv. Jána Bosca Bardejov
Goniometrické vzorce Mgr. Jozef Vozár.
Goniometrické vzorce Mgr. Jozef Vozár.
ANALYTICKÁ GEOMETRIA V ROVINE A PRIESTORE
ΑΝΑΝΕΩΣΙΜΕΣ ΠΗΓΕΣ ΕΝΕΡΓΕΙΑΣ & ΟΙΚΟΝΟΜΙΚΗ ΑΥΤΑΡΚΕΙΑ ΤΗΣ ΠΕΡΙΟΧΗΣ
Rozpoznávanie obrazcov a spracovanie obrazu
عضو هیئت علمی گروه عمران و محیط زیست موسسه آموزش عالی جامی
Mechanické kmitanie (kmitavý pohyb) je periodický pohyb, pri ktorom teleso pravidelne prechádza rovnovážnou polohou. Mechanický oscilátor je zariadenie,
Geometrické základy fotogrametrie – základné pojmy
الحث الكهرومغناطيسي مؤشرات الأداء
Pohyb hmotného bodu po kružnici
Prizmatický efekt šošoviek
МЕТАЛНА ВЕЗА..
Dostredivá sila Ak sa častica pohybuje po zakrivenej dráhe, má dostredivé zrýchlenie a teda naň musí pôsobiť dostredivá sila kde
SPOTREBA, ÚSPORY A INVESTÍCIE
Rovnoramenný trojuholník
Katolícke gymnázium sv. Františka Assiského v Banskej Štiavnici
Téma: Trenie Meno: František Karasz Trieda: 1.G.
ELEKTROMAGNETICKÁ INDUKCIA
Konštrukcia trojuholníka pomocou výšky
Úvod do pravdepodobnosti
Prechod Venuše popred disk Slnka
Analytická geometria kvadratických útvarov
DISPERZIA (ROZKLAD) SVETLA Dominik Sečka III. B.
VALEC Matematika Geometria Poledník Denis.
Atómové jadro.
Rovnice priamky a roviny v priestore
Štatistika Mgr. Jozef Vozár 2007.
Elektronická tachymetria
Alica Mariňaková a Anna Petrušková
Kapitola K2 Plochy.
بازسازی داده های هواشناسی
τι σημαίνει να είσαι παντρεμένος
«Статистикалық болжамды тексеру»
Σύντομη παρουσίαση της γραμματικής της ελληνικής γλώσσας ~ Краткая презентация грамматических особенностей греческого языка.
Μεταγράφημα παρουσίασης:

Stredové premietanie 2. časť - metrické úlohy Margita Vajsáblová Vajsáblová, M.: Deskriptívna geometria pre GaK 151 Margita Vajsáblová Stredové premietanie 2. časť - metrické úlohy

Obraz útvaru ležiaceho v rovine  rovnobežnej s  Vajsáblová, M.: Deskriptívna geometria pre GaK 152 Obraz útvaru ležiaceho v rovine  rovnobežnej s  Nech útvar U , kde:   , potom U  US . Útvar U  a útvar US  sú rovnoľahlé, kde stredom rovnoľahlosti je S a koeficient rovnoľahlosti je d H S d’    

Deliaci pomer bodov na priamke v stredovom premietaní Vajsáblová, M.: Deskriptívna geometria pre GaK 153 Ak je priamka rovnobežná s priemetňou,v stredovom premietaní sa na nej zachováva deliaci pomer. Dané: A, B na hlavnej priamke roviny . Konštrukcia bodu C, ak (A, B; C) = - . uS H 4 3 2 Riešenie pomocou podobnosti trojuholníkov. 1     d hS AS CS BS p Ak priamka a nie je rovnobežná s priemetňou,v stredovom premietaní sa na nej nezachováva deliaci pomer. Dané: A, B na ľubovoľnej priamke roviny a(Pa, USa). Konštrukcia bodu C, ak (A, B; C) = - . d H US uS USa Zvolíme ľubovoľnú rovinu , v ktorej leží priamka a. Bodom A zostrojíme hlavnú priamku roviny  . Na hlavnej priamke hS zostrojíme body B´ a  C´ tak, aby platilo (A, B; C) = (A, B´; C´). Zostrojíme bod US - tzv. úbežník delenia, ako priesečník priamky BSB´ a úbežnice uS , teda US = BSB´  uS . Z bodu US premietneme bod C´ na priamku aS, CS = USC´  aS . aS BS CS hS AS 1 = C´ 2 3 4 = B´ Pa p

Otáčanie smerovej roviny ´ roviny  do priemetne  Vajsáblová, M.: Deskriptívna geometria pre GaK 154 Konštrukcia otočenej polohy stredu premietania S v otáčaní smerovej roviny α´ roviny α:  Os otáčania – uSα. Kružnica otáčania bodu S  – v rovine kolmej na os otáčania  v kolmo premietacej rovine priamky smerovej spádovej sα´. Stred otáčania bodu S  – úbežník spádových priamok roviny α USs. Polomer otáčania bodu S  je rs =S USs (zistíme v sklopení premietacej roviny priamky sα´). Otočená poloha bodu S je bod S0 = uSα    (ks) = [USs , rs =  (S) USs ]. S0 s1’ kS s1’ USs rS S0 uS (kS ) . S H ’ s’ uS USs  rS . d p (S) H d (s’ )  p 

 S Použitie otočenia smerovej roviny α´ do priemetne : Vajsáblová, M.: Deskriptívna geometria pre GaK 155 Zistiť graficky uhol priamok a, b ležiacich v rovine α.  Uhol priamok a, b sa rovná uhlu ich smerových priamok: (a, b)= (a´, b´)= (a 0´, b 0´) Otočená poloha priamok a´, b´: a0´= S0 USa , b0´= S0 USb. S0 kS a´0 b´0 USb s1’ S0 USs uS rS a´0 (a, b) USa b´0 USa S uS USs (kS ) USb a’ ’ H rS Pb   H b’ p (S) d (s’ ) Pa aS bS  a b p  Pa Pb 

Zistiť graficky dĺžku úsečky. Vajsáblová, M.: Deskriptívna geometria pre GaK 156 1. Úsečka AB leží na hlavnej priamke roviny α: Posunieme úsečku AB na stopu p ľubovoľným smerom, teda zvolíme U uS  USAS  p = A*, USBS  p = B*. AB = A*B*.  uS US Pb S US  uS H ’ H d p BS h B* AS hS   B p A* AB A* B*  AB AB A a 

Zistiť graficky dĺžku úsečky. Vajsáblová, M.: Deskriptívna geometria pre GaK 157 2. Úsečka AB leží na ľubovoľnej priamke a: Zvolíme ľubovoľnú rovinu α, v ktorej leží priamka a = AB. Otočíme úsečku AB na stopu p okolo stopníka Pa do A*B* a platí: AB = A*B*. Otočenie nahradíme rovnobežným premietaním, úbežník tohto smeru premietania a nazývame merací bod priamky a a platí: a  uS , aUSa = USa S = USa S 0. Potom aAS  p = A*, aBS  p = B*, AB = A*B*.  a´0 S0 k USa S s1’ a kS a´0 S0 USa S USs  k USa uS USa S uS USs (kS ) a’ a ’ H  p B* AB s’ aS (S) BS d (s’ ) H A*  Pa  A  B AS AB a p Pa B* A* AB  Kružnica meracích bodov priamok smeru a leží v priemetni  a k = [USa,r = USa S].

Priamka kolmá na rovinu  Vajsáblová, M.: Deskriptívna geometria pre GaK 158 Kolmica na rovinu je kolmá na všetky priamky roviny α, teda aj na spádovú priamku roviny α. Smerová kolmica k´ na rovinu α leží v spoločnej premietacej rovine ´ so smerovou spádovou priamkou roviny α  USk - úbežník kolmíc na rovinu α leží na priamke s1’ k1´ . V sklopení premietacej roviny ´ platí: (s’ ) (k´). Teda USk= (k´ )   k1´  s1’ . s1’ k1´  uS p d uS kS=USkAS . USs .  (s’ ) (k’ ) s1’  k1´  uS Pk k BS uS . (S) H . B* k’ p USs AB AS s’ ’  sS A* kS S p . H . . ’ PS USk p   Merací bod k kolmice k leží na úbežnici roviny (s, k), kde uS  s1’  k1´ a platí |USk(S)| = |USkk| . p - stopa roviny  prechádza stopníkom Ps spádovej priamky sS =AS USs a je rovnobežná s uS . Dĺžku úsečky ležiacej na priamke k zistíme premietnutím na stopu p cez k: ASk  p = A*, BSk  p = B*, AB = A*B*. k  USk   s AS .