C. Stockley, N. Davies: Školská encyklopédia biológie Biológia človeka Odporúčaná literatúra: Ján Križan : Maturita z biológie C. Stockley, N. Davies: Školská encyklopédia biológie

Štruktúra živých organizmov Sú najzložitejšie známe sústavy Majú jedinečnú štruktúru a metabolizmus Základnou jednotkou je jedinec – indivíduum Najmenšia živá sústava je bunka Ľudský organizmus sa skladá z miliónov buniek Bunky s rovnakým tvarom a funkciou tvoria tkanivá Tkanivá tvoria orgány ( srdce, obličky, a i.) Orgány so spoločnou funkciou tvoria orgánovú sústavu , napr. dýchaciu.

Bunka

Chemické zloženie bunky Živá bunka ako nositeľ všetkých životných procesov sa skladá z rôznych chemických zlúčenín, ktorých základom sú chemické prvky prítomné aj v neživej prírode Uhlík je základným prvkom organických látok ako sú bielkoviny, sacharidy, lipidy a nukleové kyseliny, na ktorých stavbe sa podieľajú aj ďalšie chemické prvky:

Organické látky sa skladajú zo 6 základných prvkov: uhlík (C) – obsahujú všetky organické látky a oxid uhličitý - CO2 vodík (H) - zložka bunkovej vody a organických zložiek bunky kyslík (O) - zložka bunkovej vody a organických látok, nachádza sa v atmosfére dusík (N) – obsahujú bielkoviny, nukleové kyseliny ( nosiči dedičných vlastností) fosfor (P) – zložka nukleovej kyseliny a ATP (zdroj energie ) síra (S) - súčasť mnohých bielkovín, nachádza sa vo vlasoch, nechtoch, rohovine

Biogénne prvky organickej hmoty draslík (K) - základný anorganický katión bunky, aktivátor niektorých enzýmov, svalová činnosť vápnik (Ca) - medzibunková komunikácia, činnosť svalov, zrážanie krvi, šírenie nervových vzruchov, základ opornej sústavy horčík (Mg) - dôležitá zložka metabolizmu nukleových kyselín, potrebný pre funkciu enzýmov sodík (Na) - zadržiavanie vody v bunke, regulácia osmotického tlaku, prenos nervového vzruchu chlór (Cl) - regulácia pH bunkového prostredia

Stopové prvky - mikroelementy Živá hmota obsahuje celý rad stopových prvkov – mikroelementov: jód - J, selén – Se, zinok - Zn, kobalt - Co, mangán - Mn, železo - Fe, meď - Cu, molybdén – Mo, a iné, ktorých nedostatok má za následok porušenie fyziologických procesov (ich spomalenie alebo úplné zastavenie) a spôsobuje rôzne ochorenia

Anorganické látky Anorganické látky sú jednoduchšie zlúčeniny biogénnych prvkov. Patria sem soli: chloridy, fluoridy, fosforečňany a uhličitany. Najdôležitejšou anorganickou zlúčeninou každej bunky je voda.

Organické látky Cukry (sacharidy) = z mono- a disacharidov -zdroj energie (glukóza), stavebná a zásobná funkcia Tuky (lipidy) = z mastných kyselín -stavebná funkcia (fosfolipidy), zdroj energie (z 1g tuku-38kJ energie), zásobná látka, súčasť hormónov Bielkoviny (proteíny) =pospájaním aminokyselín- tvoria enzýmy,zásob. proteíny, Nukleové kyseliny - DNA, RNA- sú hmotným základom dedičnosti

Nukleové kyseliny Sú nositeľmi dedičnej informácie, ktorá je zapísaná v ich štruktúre. Nachádzajú sa v bunkovom jadre vo veľmi malom množstve, napriek tomu od nich závisí existencia živej hmoty. Sú tvorené zo základných stavebných jednotiek - nukleotidov. Nukleotid je zložený z :1. organickej dusíkatej bázy (adenín, guanín, cytozín, tymín, uracyl), 2. cukru (ribóza, deoxyribóza) a 3. ATP -adenozíntrifosfátu .

Typy nukleových kyselín- NK DNA - deoxyribonukleová kyselina nachádza sa v jadrách všetkých buniek. Obsahuje dve vlákna nukleotidov, ktoré sú navzájom spojené vodíkovými môstikmi a tvoria dvojitú špirálu. Môstiky vznikajú kombináciou dusíkatých báz A,G,C,T a to: A -T, T-A, C-G, a G -C. RNA - ribonukleová kyselina pozostáva z jedného vlákna nukleotidov (obsahuje ribózu, na jej stavbe – bázy A,G,C,U ) NK = zodpovedné za organizáciu a rozmnožovanie bunky

Delenie bunky- mitóza Mitóza zabezpečuje rovnomerné rozdelenie chromozómov do dcérskych buniek

Delenie pohlavných buniek - meióza Meióza je delenie pohlavných buniek, pri ktorom sa znižuje počet chromozómov na polovicu, t.j. nové dcérske jadro má polovičný počet chromozómov ako malo pôvodné jadro.

Oporná sústava

Kostra hlavy

Chrbtica a stavce

Stavba kostí

Pohybová sústava človeka Podľa funkcie rozoznávame v ľudskom tele: priečne pruhované (kostrové) svaly hladké svaly srdcový sval (myokard) Kostrové svaly tvoria u mužov asi 36% a u žien 32% hmotnosti tela. Všetkých svalov je asi 600.

Pohybová sústava - svaly

Mechanizmus kontrakcie svalov Základnou vlastnosťou svalu je schopnosť kontrahovať sa a konať prácu. Pri svalovej kontrakcii dochádza k väzbe medzi aktínom a myozínom, ktoré sa navzájom do seba zasúvajú. Reakcia medzi aktínom a myozínom je vratná a jej uskutočnenie závisí od prítomnosti ATP a iónov Ca2+. Primárnym podnetom pre svalovú kontrakciu je vzruch, ktorý sa vo forme nervového signálu šíri nervovými dráhami ústrednej nervovej sústavy (z mozgu a miechy). Pri svalovej kontrakcii sa sval tvarovo mení. Môže sa skrátiť až na 65% pôvodnej dĺžky.

Prehľad najdôležitejších svalov ľudského tela Svaly hlavy Tvoria dve funkčné skupiny: žuvacie a mimické svaly. Svaly krku Táto skupina svalov zabezpečuje úklony a predklony hlavy. Svaly hrudníka Sú tiež uložené vo vrstvách. Vonkajšia vrstva spája hornú končatinu s hrudníkom a vnútorná vrstva tvorí svaly steny hrudníka. Svaly brucha Sú to ploché svaly, ktoré tvoria stenu brušnej dutiny. Patria k nim vonkajší a vnútorný šikmý sval, priečny a priamy sval brucha. Svaly hornej končatiny Sú veľmi početné a tvoria ich svaly ramena, svaly predlaktia a svaly ruky

Obehová sústava Obehová sústava rozvádza krv do všetkých častí tela. Centrom celej sústavy je srdce. Tepny (artérie) odvádzajú krv zo srdca a žily (vény) ju zasa vracajú do srdca.

Obeh krvi srdcom a pľúcami

Krv = červené + biele krvinky + krvné doštičky + plazma

Význam krvi Preprava kyslíka, živín, hormónov, minerálnych látok, solí - DO BUNKY Preprava škodlivých, odpadových látok a oxidu uhličitého - Z BUNKY Transport protilátok na ochranu proti infekcii Termoregulácia - zabezpečenie stálej teploty tela

Zloženie krvi Krvná plazma Červené krvinky - erytrocyty Biele krvinky - leukocyty Krvné doštičky - trombocyty Biele krvinky - Dospelý človek má asi 5,5 l krvi, ktorá prúdi krvným obehom – v krvných cievach.

Červené krvinky - erytrocyty prenášajú kyslík k bunkám obsah. červené farbivo- HEMOGLOBÍN (Fe) majú piškótovitý tvar nemajú jadro vznikajú v kostnej dreni zanikajú v slezine Ženy majú 4,5 milión.erytr./v 1 mm³ krvi, muži 5 milión.eryt./v 1mm³ krvi Anémia = málokrvnosť (únava, dušnosť,..)

Biele krvinky - leukocyty Majú na starosť obranu organizmu pred infekciami (fagocytózou,tvorbou protilátok) majú jadro vznikajú v kostnej dreni (monocyty), lymfocyty v lymfatických uzlinách a v slezine

Funkcie leukocytov Obrana organizmu

Krvné doštičky - trombocyty Majú na starosť zrážanie krvi – zastaviť krvácanie Sú bezjadrové nepravidelné útvary Tvoria sa v červenej kostnej dreni Množstvo trombocytov v 1 μl krvi kolíše okolo 150 000 až 350 000

Krvná plazma Plazma je tekutina žltkastej farby obsahuje: 90% vody anorganické látky (rôzne soli) , organické látky: bielkoviny, glukóza, tuky, hormóny, vitamíny, žlčové farbivá, dusíkaté látky( močovina).

Normálny krvný obraz Erytrocyty 4, 5 – 5,5 mil/μl Trombocyty 150 000 – 350 000 /μl Leukocyty 4 000 – 9 000/μl Hemoglobín muži 140 –180 g/l ženy 120 –160 g/l Hematokrit (pomer erytrocytov ku krv.plazme) ženy 40 – 48 % muži 47 – 53 % ––––––––––––––––––––––- 1 μl (mikroliter) = 1 tisícina ml = 1 milióntina litra

Krvné skupiny Systém ABO Podstatou systému krvných skupín je existencia dvoch typov aglutinogénov na povrchu erytrocytov: A a B a dvoch typov protilátok v krvnej plazme: anti A a anti B. Poznáme 4 typy krvných skupín: A, B, AB a 0. Rh faktor je skupina 13 antigénov, najvýznamnejší je aglutinogén D. Človek so znakom D na erytrocytoch je Rh pozitívny, ak ho nemá, je Rh negatívny.

Tab. AB0 systém krvná skupina aglutinogény aglutiníny A A anti B 41,5% B B anti A 14,1% AB A a B - 6,6 % 0 - anti A a anti B 37,8%

Lymfatická(miazgová) sústava Základom tejto sústavy sú: lymfatické uzliny (na krku, v podpazuší a v slabinách)- v nich sa tvoria lymfocyty + protilátky lymfatické cievy- zberajú lymfu z celého organizmu Lymfa= prefiltrovaná krv. plazma

Lymfatické orgány 1. Slezina – pod bránicou-tvorba lymfocytov, rezervoár krvi, dozrievajú tu mladé červené krvinky, likvidátor mikróbov, pohrebisko erytrocytov. 2. Mandle – 4 lymfat. orgány 3. Detská žľaza (týmus) 4. Lymfatické uzliny

Dýchacia sústava Z funkčného hľadiska sa dýchaciu sústava delí na dve časti: Dýchacie cesty (nosohltan, hrtan, priedušnica, priedušky) - privádzajú kyslík do pľúc. Pľúca (pulmo), v ktorých dochádza k výmene dýchacích plynov.

Pľúca Sú dva hlavné dýchacie orgány. Obsahujú: Priedušky Priedušničky Pľúcne mechúriky = alveoly

Pľúcne mechúriky - alveoly

Bránica Bránica je plochý, priečne pruhovaný sval, uložený na rozhraní hrudníkovej a brušnej dutiny. tvorí dve klenby, ktoré smerujú do hrudníkovej dutiny. Jedna je vpravo, druhá vľavo. najmä obvodová časť bránice sa pri vdychu pohybuje smerom do brušnej dutiny. Tým sa rozšíri hrudník smerom nadol. Pri každom vdychu vidíme vyklenutie brušnej steny dopredu. To preto, že bránica pri vdychu vytláča orgány brušnej dutiny dopredu (brušné dýchanie).

Vitálna kapacita pľúc Vitálna kapacita pľúc je množstvo vzduchu, ktoré po najväčšom vdychovom úsilí s najväčším úsilím vydýchneme. Vitálnu kapacitu pľúc môžeme ľahko zistiť spirometrom. U mužov je 4 – 5 l, u žien 4 l. Zloženie vzduchu : pri nádychu pri výdychu 78 % dusík 78 % 21 % kyslík 16 % 1 % rôzne plyny 1 % 0,03% oxid uhličitý 5 %

Tráviaca sústava Tráviacu sústavu tvorí: 1. ústna dutina a pažerák 2. žalúdok 3. tenké a hrubé črevo. Činnosť ústnej dutiny a pažeráka: Príjem potravy Jej mechanické spracovanie (žuvanie a premiešanie so slinami – navlhčujú potravu)

Žalúdok Je najväčší orgán tráviacej sústavy. Potrava tu zostáva niekoľko hodín. Je schopný prijať až 2 l potravy Stavba žalúdka má štyri vrstvy. Pri trávení sa do žalúdka vylučujú žalúdočné šťavy: HCL (kyselina chlorovodíková), pepsín (enzým – štiepi bielkoviny, zráža mlieko), hlien (je zásaditý a chráni sliznicu žalúdka pred poškodením HCL a pepsínu)

Tenké črevo Hlavné miesto trávenia je tenké črevo Je zložené z 3 častí: dvanástnika (do neho priteká žlč a tráviace šťavy z pankreasu), lačníka a bedrovníka Jeho výstelku tvoria klky (drobné prsty) Každý klk obsahuje krvné cievy (resorbujú väčšinu potravy) a lymfatické cievy (resorbujú tuky)

Hrubé črevo Z tenkého čreva prichádzajú nestrávené zvyšky potravy(celulóza) do hrubého čreva, väčšina vody z črevného obsahu sa vstrebe späť do tela. Črevné baktérie tvoria vitamín K a B. Kvasné baktérie kvasia cukry na alkohol, a hnilobné tvoria z bielkovín sírovodík. Polotekuté zvyšky sa posúvajú ku konečníku a tu zostávajú dovtedy, kým ich črevné sťahy nevytlačia z tela von.

Pečeň Najväčší vnútorný orgán tela. Má červenohnedú farbu a je umiestená v pravej hornej časti brušnej dutiny za dolnými rebrami. Výživné látky získané z potravy sa vedú portálnou žilou priamo do pečene. Funkcie pečene: odbúravanie starých červených krviniek tvorba a uskladňovanie krvných bielkovín uskladňovanie cukrov , vitamínov a železa neutralizovanie látok škodlivých pre telo (napr. liekov) V pečeni sa tvorí žlč ktorá prichádza do dvanástnika a pomáha pri rozkladaní mastných jedál.

Obličky a močové cesty Pri metabolizme látok neustále vznikajú splodiny-odpadové látky, ktoré by pri nahromadení pôsobili škodlivo. Preto je nevyhnutné tieto látky z tela vylučovať. Vylučovaciu sústavu tvoria: obličky močovody močový mechúr močová rúra.

Obličky Obličky (renes) sú párový orgán uložený po bokoch driekového oddielu chrbtice. Majú typický fazuľovitý tvar. Krv z celého tela sa 150x za deň prefiltruje obličkami. Z 1000 l krvi sa nimi vylúči iba 0,6 l moču. Na reze obličiek môžeme rozoznať dve odlišné vrstvy: kôru a dreň. Kôra obličky obsahuje filtračné jednotky nefróny. Dreň obličky tvoria obličkové ihlany- na ich vrcholoch sa zbiera definitívny moč

Nefrón Základnou stavebnou a funkčnou jednotkou obličky je nefrón. V obidvoch ľudských obličkách sú v dreni 2 milióny nefrónov. Nefrón sa skladá z: → klbka vlásočníc, tzv. glomeruly, kt. sú obkolesené 2-vrstvovou čiapočkou (Bowmanov váčok). Tu sa z krvi zachytávajú soli, odpad –vznik primárneho moču, kt. ďalej preteká → systémom kanálikov. Tu nastáva spätné vstrebávanie vody a dôlež. látok späť do krvi a zbytok tvorí tzv. definitívny moč.

Močovod a močový mechúr Močovod (ureter) = je tenká rúrka, ktorá vystupuje z obličkovej panvičky. Močovody sú dlhé asi 30 cm a ich stenami prechádzajú peristaltické vlny s frekvenciou 1-5 sťahov za minútu – t.j.- moč do močového mechúra nevteká pasívne, ale je vtláčaný, čo je dôležité vtedy, ak je močový mechúr naplnený a musí prijať ešte ďalšie množstvo moču. Močový mechúr = je dutý svalový orgán. Jeho objem je asi 500 ml, ale môže prijať aj väčšie množstvo moču. Už pri naplnení asi 150 ml človek pociťuje nútenie na močenie. Močová rúra - začína na dne močového mechúra, ktorá začína svalom zvieračom. Vyprázdňovaním močového mechúra - mikcia - je vyvolané stúpajúcim tlakom v močovom mechúre. Stiahnutím steny močového mechúra a uvoľnením zvierača močovej rúry začne moč odtekať do močovej rúry. Močenie je riadené centrami v mieche.

Krycia sústava človeka- koža Koža patrí k plošne najväčším orgánom ľudského tela. Funkcie kože: chráni organizmus pred mechanickým a chemickým poškodením, chráni telo pred účinkami UV-žiarenia, bráni vniknutiu mikroorganizmov do tela, vylučuje niektoré odpadové látky, zúčastňuje sa na termoregulácii, je zásobným orgánom tela. Koža je zložená z troch vrstiev: pokožky, zamše a podkožného väziva.

Pokožka a zamša Pokožku (epidermis) tvorí niekoľko vrstiev buniek. Vrchné vrstvy rohovatejú a odlupujú sa. Bunky spodných vrstiev sa neustále delia a nahrádzajú zrohovatené bunky. Povrchové bunky pokožky obsahujú keratín, ktorý je vo vode nerozpustný a koža je preto nepriepustná pre vodu. Bunky spodných vrstiev obsahujú zrná hnedého farbiva melanínu, ktoré bráni prenikaniu UV-žiarenia. Ak je koža vystavená UV-žiareniu, tvorba melanínu sa zvyšuje a koža hnedne. Do pokožky nezasahujú ani krvné cievy, ani nervové vlákna. V zamši sa nachádzajú: krvné a miazgové cievy nervy receptory. Zamšou prechádza aj mnoho elastických vláken, ktoré dodávajú kože elastičnosť a pevnosť. Súčasťou zamše sú potné a mazové žľazy. V celej koži sú vyše dva milióny potných žliaz. Súčasťou kože sú kožné deriváty: vlasy, chlpy, nechty a u žien prsníková žľaza

Endokrinný systém Každý organizmus potrebuje riadiť a koordinovať: ► činnosť svojich buniek a orgánov a ► celú premenu látok. Pre tento účel existujú 3 riadiace systémy: nervový endokrinný imunitný

Hierarchia endokrinného systému Hypotalamus (=podlôžko =► časť medzimozgu) spája nervový systém a endokrinné žľazy. Je to najvyšší kontrolór v tele, ktorý zabezpečuje v tele stále vnútorné podmienky (homeostázu). Hypotalamus hypofýza Pohlavné žľazy štítna žľaza Kôra nadobličiek

Endokrinný systém – hormonálne riadenie organizmu Látkové riadenie činnosti organizmu - uskutočňuje sa prostredníctvom hormónov. Sú nositeľmi chemickej informácie = chemickí poslovia. Hormóny majú len riadiace účinky. Hormóny pôsobia len na bunky svojich cieľových tkanív a orgánov. Tieto bunky majú špecifické molekulové štruktúry - receptory, ktoré viažu len určitý im zodpovedajúci hormón. Tvoria sa v špeciálnych tkanivách, odtiaľ ich rozváža krv: ► Žľazové hormóny sa produkujú v špeciálnych orgánoch - žľazách s vnútornou sekréciou (endokrinných). ► Tkanivové hormóny vytvárajú bunky alebo skupiny buniek v orgánoch, ktoré majú inú ako vnútorne sekretorickú funkciu.

Hormóny delíme podľa účinku: ► Hormóny hypotalamo-hypofýzového komplexu: rastový hormón, adrenokortikotropný, tyreotropný, ♀- folikulostimulačný, luteinizačný, prolaktín, oxytocín ► hormóny riadiace premenu živín: inzulín, glukagón, tyroxín, rastový hormón, glukokortikoidy ► hormóny riadiace premenu anorganických látok a vody: antidiuretický hormón, parathormón, tyreokalcitonín ► hormóny sympatiko-adrenálneho komplexu: adrenalín, noradrenalín ► pohlavné hormóny: ♀- estrogén, progesterón, ♂- testosterón,

Žľazy s vnútornou sekréciou: 1. Epifýza – šuškovité teliesko v medzimozgu- melatonín - reprod. cykly 2. Hypofýza – podmozgová žľaza adenohypofýza: rastový hormón, prolaktín, neurohypofýza: antidiuretický hormón, oxytocín 3. Štítna žľaza a prištítne telieska: tyroxín, tyreokalcitonín, parathormón 4. Detská žľaza (thymus)- lymfocyty 5. Nadobličky - kôra nadobličiek: glukokortikoidy, - dreň nadobličiek: adrenalín, noradrenalín 6. Podžalúdková žľaza (pankreas): inzulín, glukagón 7. Pohlavné žľazy: ♀- vaječníky: estrogén, progesterón ♂- semenníky: testosterón - placenta: estrogén, progesterón

Centrálna nervová sústava- CNS CNS je kontrolné ústredie tela. Koordinuje všetky jeho funkcie – mechanické i chemické CNS pozostáva z: mozgu a miechy, nervov a nervových dráh.

Základná jednotka nervového systému Neuróny = nervové bunky sú základné jednotky mozgu, miechy a nervov. Dokážu prenášať “elektrické správy“ celým organizmom. ► Neuróny pozostávajú z: bunkového tela dendritov (nervové vlákna, kt. vedú vzruch do neurónu) axónu (1nervové vlákno, kt. vedie vzruch z neurónu von) ►Funkcia neurónov: podnet prijať→ zmeniť na nerv. vzruch →odovzdať ho ďalšej nerv. bunke. ► Druhy neurónov: senzitívne, asociačné a motorické.

Mozog Corpus callosum (Kalus) Talamus (Lôžko) Hypotatalamus(Podlôžko) Chrbtová miecha Predĺžená Epifýza(Šuškovité telieko) Mozoček Most Stredný mozog Hypofýza (Podmozgová Hypotatalamus(Podlôžko) Talamus (Lôžko) Corpus callosum (Kalus) žľaza) Hemisféra

Mozog a jeho časti Mozog spolu s nervovou sústavou zabezpečuje riadenie mechanizmov tak vedomých činností (myslenia a pohybu), ako aj neuvedomovaných telesných funkcií (dýchania a trávenia) Mozog človeka leží v tvrdej kostenej schránke, v lebke. V tejto pevnej schránke „pláva“ do istej miery v mozgovom moku, likvore. Tým je dobre chránený. Skladá sa z miliónov nervových buniek (neurónov) a nervových dráh. Váži asi 1,5kg. Z mozgu vystupuje a vstupuje 12 párov nervov (čuchový, zrakový,..) ►Koncový mozog – rozdelený na 2 hemisféry, kt. sú navzájom prepojené. Hemisféra sa skladá: - Mozg. kôra = sivá hmota – intelektové funkcie - biela hmota – spojovanie vlákna. ►Mozoček- koordinuje sval. pohyby a rovnováhu. ►Mozgový kmeň –spoj mozgu s predĺ. miechou (stredný mozog, most, predĺžená miecha – kontrola dýchania). ►Medzimozog: stanica vzruchov - lôžko (talamus) -podlôžko (hypotalamus)kontrolór vnútor. funkcií organizmu, - hypofýza - hormóny :

Miecha Je to dlhý pruh nervového tkaniva (asi 45 cm) uložený v chrbticovom kanáli, smerujúci z mozgu do celého tela. Skladá sa z bielej hmoty na povrchu a zo sivej hmoty vo vnútri. Sivá hmota má na priereze tvar písmena H a jej stredom prechádza centrálny kanálik miechy. Zväzky nervových vlákien miechy prenášajú podnety z organizmu do mozgu a povely z mozgu na perifériu. Z miechy vystupuje cez otvory medzi stavcami 31 párov miechových nervov, ktoré smerujú prakticky do všetkých častí organizmu (krčné, hrudníkové, driekové, krížové a kostrčové) Každý miechový nerv pozostáva z 2 druhov vlákien: zadného (senzitívne neuróny- prinášajúce impulzy do centra) a predného (motorického – vedú impulzy na perifériu).

Nervy a nervové dráhy Nerv = zväzok nervových vlákien (100-1000), obalených myelínovým a Schwanovým obalom (ich vzájomná izolácia) a krvných ciev. Obvodová nerv. sústava: nervy, ktoré vystupujú z mozgu, označujeme ako mozgové nervy (12 párov) a nervy vystupujúce z miechy ako miechové nervy (31 párov). Vegetatívne (autonómne) nervy motoricky inervujú hladké svaly, v stenách vnútorných orgánov, ciev a vývodov žliaz. Vychádzajú z CNS spolu s mozgovými a miechovými nervami, ale sa od nich oddeľujú a tvoria samostatné nervy. Vegetatívnu nervovú sústavu tvoria dva funkčné celky: sympatikus(napr. zvýšenie krv. tlaku) a parasympatikus (zníženie krv.tlaku).

Obdobia života človeka Novorodenecké obdobie – začína narodením dieťaťa a trvá 28 dní. Novorodenec sa prispôsobuje život. Podmienkam mimo matkinho organizmu. Od okamihu narodenia začína samostatne dýchať, prijímať potravu, vylučovať odpad. látky z tela. Dojčenské obdobie – končí dosiahnutím jedného roka. Prvý rok: intenzívny rast – strojnásobí sa hmotnosť, narastie o 25 cm. Význam prirodzenej výživy pre normálny rast dieťaťa (somatický i psychický). Vývin mozgu, citový vývin, obranyschopnosť voči infekciám → význam správnej životosprávy dojčiacej matky. Detské obdobie – od 1 do 3 rokov- obdobie batolaťa (rozvíjanie motorických a psychických funkcií, reč, základné hygienické a spoločenské návyky). - Od 3 do 6 rokov – predškolský vek (zmeny proporcie tela, obratnosť, zdokonalenie reči, vytváranie povah. Vlastností – význam cieľavedomej výchovy. – Od 6. roku – školský vek ( zvyšuje sa psychická kapacita, znaky osobnosti, nadania, talent – dôlež. obdobie pre duševný vývin) Dospievanie – trvá 8 – 10 rokov. Zrýchlený rast a vývin. - puberta – vylučovanie hormónov pohlavných žliaz, tvorba zárodočných buniek, ukončenie vývinu pohl. orgánov, vývin sekund. pohl. znakov. Dospelosť – od 20. – 45. roku- zvyšuje sa teles. a dušev výkonnosť, zakladanie rodiny. Po 45. roku – obdobie tvorivej plodnosti. Starnutie –Postupné ochabovanie organizmu, zmeny v CNS, i obehovej sústavy. Význam aktívnej staroby – striedmosť v jedle, záujem o dianie

Reprodukčný systém

Genetika – základné pojmy Genetika – disciplína biológie, ktorá skúma dedičnosť a premenlivosť. Genetiku založil J. G. Mendel, ktorý 1865 vyslovil prvé pravidlá o dedení znakov a vlastností. Dedičnosť= funkcie genetického materiálu- jeho schopnosť utvárať dedičné vlastnosti, schopnosť ich prenosu z rodičov na potomkov a schopnosť trvale sa meniť. Premenlivosť= odlišnosť potomkov od rodičov- je podmienená geneticky (vznik nových kombinácií génov) i vplyvom prostredia.

Genetika – základné pojmy Procesy vývinu organizmu – od vnútromaternicového až po smrť jedinca – riadi genetická informácia. Materiálny podklad genet. informácie tvorí DNA. DNA – je hlavnou zložkou chromozómov. Podstatná časť DNA leží v jadre bunky. Chromozómy= štruktúry v jadre bunky. Ich počet, tvar a veľkosť sú pre každý druh typické a stále. Telová bunka človeka obsahuje 46 chromozómov – 23 párov. Pohlavná bunka človeka obsahuje 23 chromozómov. Zmenšenie počtu chromozómov v pohl. bunkách vzniká pri redukčnom bunkovom delení (meióze) Gén (vloha)= základná funkčná jednotka genet. informácie (= úsek DNA) Alely sú odlišné formy jedného génu. Dominantná alela svojím účinkom prekrýva recesívnu alelu. Genotyp= súbor všetkých génov organizmu. Fenotyp= súbor všetkých znakov organizmu

Od čoho závisí či sa narodí dievča alebo chlapec? POHLAVNÉ CHROMOZÓMY Od čoho závisí či sa narodí dievča alebo chlapec? Z 23 párov chromozómov človeka – 22 párov sú telové chromozómy a 1 pár tvoria pohlavné chromozómy Ženy majú v jadre dva chromozómy X. Pri vytváraní pohlavných buniek všetky vzniknuté vajíčka majú chromozóm X. Muži sú určený heterogameticky jedným chromozómom X a jedným Y. Ich spermie tak môžu mať chromozóm X alebo Y. Oba typy spermií vznikajú súčasne v pomere 1:1.

Splynutím pohlavných buniek vzniká nový jedinec. Ak bude vajíčko oplodnené spermiou s chromozómom X, vzniknutý jedinec bude XX. Narodí sa dievča. Ak však do vajíčka prenikne spermia s chromozómom Y, narodí sa chlapec ktorého bunky obsahujú XY.

Hemofília - chorobná krvácavosť- netvoria sa bielkoviny zrážajúce krv Hemofília - chorobná krvácavosť- netvoria sa bielkoviny zrážajúce krv. Postihnutý jedinec pri poranení môže vykrvácať.Je to choroba podmienená recesívnym génom lokalizovaným na chromozóme X . ►Matka - zdravá, netrpí hemofíliou, ale je prenášačkou ochorenia. . ►Otec - zdravý - XHY. Budú touto chorobou trpieť ich deti? Pomer zdravých a chorých jedincov je 3:1. Všetky dcéry budú zdravé, jedna bude prenášačka ochorenia. Jeden syn bude zdravý, jeden syn bude hemofilik. Gén pre ochorenie získal od matky.

-Jedna dcéra a jeden syn budú trpieť hemofíliou Ako by to vyzeralo ak by bola matka zdravá, ale prenášačka génu pre hemofíliu a otec by bol nemocný? ► Matka - zdravá, prenášačka hemofílie, XH Xh. ► Otec - hemofilik, XhY Pomer zdravých a chorých jedincov je 1:1. -Jedna dcéra a jeden syn budú trpieť hemofíliou -jedna dcéra bude zdravá, ale prenášačka choroby a druhý syn zdravý.

Poruchy chromozómov Vzniká najčastejšie ako nová mutácia Downov syndróm – trizómia 21 Syndróm bol po prvýkrát popísaný v roku 1866 anglickým lekárom Johnom Langdonom Downom ako samostatný syndróm odlíšiteľný od iných ochorení s duševným poškodením. Príčinou anomálie je nadpočetný 21.chromozóm. U ľudí s Downovým syndrómom sa vyskytuje nadpočetný 21. chromozóm (alebo jeho časť) v každej bunke (namiesto zvyčajných dvoch sú tri - trizómia 21). Vzniká najčastejšie ako nová mutácia Zistila sa korelácia medzi stúpajúcim vekom matky a výskytom tejto anomálie Stupeň mentálnej retardácie môže byť značne variabilný, no postihnuté deti majú závažné problémy vzdelávania a nedokážu samostatne žiť,

Génový knokaut- nobelova cena 2007 Výskum genetikov Mario Capecchi, Oliver Smithies a Martin Evans: - Gény možno vyraďovať, meniť i opravovať – ak fungujú zle význam. úlohu pritom zohrávajú embryonálne kmeňové bunky – tie sa v 1. fázach vývoja dokážu zmeniť na ktorúkoľvek bunku organizmu

Epigenetické zmeny sú dedičné Hladomor v Holandsku 1945: → rodily se malé deti → ich deti sú tiež menšie Švédsko 1890-1920: striedanie sa hladomorov a hojnosti ► deti rodičov dobre živených pred pubertou - vyššiu šancu na cukrovku ►deti rodičov hladujúcich pred pubertou – menej srdcových ochorení

Prenatálny skríning vrodených vývojových porúch pomocou biochemických markerov v sére matky v II. trimestri je zameraný najmä na zistenie rizika: Rázštepov (defekty neurálnej trubice, rázštepy brušnej steny) chromozomálnych aberácií plodu, najvýznamnejšie sú trizómie 21. chromozómu (Downov syndróm) a trizómia 18 (Edwardsov syndróm) komplikácií pôrodu v III. trimestri