Prístroje na detekciu žiarenia NUKLEÁRNA MEDICÍNA Prístroje na detekciu žiarenia OPAKOVANIE 1 01 1 1

Úvod do nukleárnej medicíny Nukleárna medicína je špecializovaným odborom medicíny, ktorého základným princípom je využitie otvorených rádionuklidových žiaričov na diagnostické, terapeutické, prognostické alebo výskumné účely. V  praxi sa nukleárna medicína delí na diagnostickú časť a na terapiu otvorenými žiaričmi. 02 2 2

Úvod do nukleárnej medicíny Zobrazovacie metódy v súčasnej medicíne Nukleárna medicína Pre vznik diagnostického zobrazenia využíva akumuláciu rádiofarmák v organizme a následnú emisiu fotónov ionizujúceho žiarenia z miesta akumulácie. SPECT PET 03 3 3

Úvod do nukleárnej medicíny Základný princíp zobrazovacích metód - porovnanie 04 4 4

Úvod do nukleárnej medicíny Nukleárna medicína používa bezpečné, bezbolestné a cenovo dostupné techniky pre zobrazenie cieľových orgánov ľudského tela a liečbu chorôb. Zobrazenie v  nukleárnej medicíne je jedinečné, pretože poskytuje klinikom informácie nielen o štruktúre, ale aj o funkcii sledovanej oblasti. Nukleárna medicína používa malé a bezpečné množstvo rádioaktívnych látok za účelom stanovenia diagnózy aj liečby. 05 5 5

Úvod do nukleárnej medicíny Zdrojom rádioaktívneho žiarenia v nukleárnej medicíne sú otvorené rádioaktívne žiariče, ktoré sa podávajú vo forme rádiofarmák. Rádiofarmakum je látka so špecifickou väzbou na vyšetrovaný orgán alebo tkanivo, označená rádioaktívnym prvkom, ktorá sa aplikuje do vnútorného prostredia organizmu a následne vychytáva v cieľovom orgáne. 06 6 6

Úvod do nukleárnej medicíny V nukleárnej medicíne sa základné rádionuklidy spájajú s inými prvkami, resp. chemickými zlúčeninami, za účelom výroby rádiofarmák (môžu sa vyrábať priamo na pracovisku, alebo sú dodávané ako chemické zlúčeniny-hotový prípravok). Po aplikácii (môže byť intravenózna, perorálna, peritumorálna a i.) sa rádiofarmakum akumuluje v špecifickom orgáne/tkanive, resp. lokalizuje bunkové receptory. Táto charakteristika rádiofarmák umožňuje zobraziť vývoj ochorenia v organizme, založený na bunkovej funkcii (metabolizme) a  fyziológii, namiesto sledovania a  vyhľadávania anatomických zmien v tkanivovej štruktúre . 07 7 7

Základné fyzikálne princípy Atóm - popis a stavba. Druhy a rozdelenie prvkov Rádioaktivita- princíp, veličiny, jednotky. Ionizujúce žiarenie (IŽ)- druhy IŽ, interakcia IŽ s hmotou. 08 8

Základné fyzikálne princípy Atóm Živá a neživá hmota sa skladá z atómov. Atóm každého prvku sa skladá z jadra a elektrónového obalu. 09 9

Základné fyzikálne princípy Atóm / Atómové jadro Prakticky celá hmotnosť atómu je sústredená v atómovom jadre. Atómové jadro pozostáva z dvoch druhov častíc protónov p+ (nositeľ kladného elektrického náboja) mp+ = 1,672 648 . 10 -27 kg neutrónov n0 (bez náboja - elektricky neutrálny) mn0 = 1,674 954 . 10 -27 kg Počet protónov v jadre sa označuje ako protónové číslo (Z). Podľa protónového čísla sú prvky zoradené do periodickej tabuľky prvkov. V prírode sa vyskytujú atómy s protónovým číslom od Z = 1 (vodík) po Z = 92 (urán). 10 10

X Základné fyzikálne princípy Atóm / Atómové jadro Počet protónov v jadre sa označuje ako protónové číslo (Z). Počet neutrónov v jadrách toho istého prvku môže byť odlišný. Súhrnný počet protónov a neutrónov vyjadruje nukleónové číslo (A). Rozdiel A-Z zodpovedá počtu neutrónov. Vyjadruje ho neutrónové číslo (N). A= protóny+neutróny X Z= počet protónov 11 11

Základné fyzikálne princípy Atóm / Atómové jadro Látka, ktorej atómy majú rovnaké protónové a nukleónové číslo, je nuklid. Pri rôznych počtoch neutrónov vznikajú izotopy. 12 12

Základné fyzikálne princípy Atóm / Elektrónový obal Elektrónový obal atómu tvoria elektricky záporne nabité elektróny e-. Hmotnosť elektrónu: me-= 9,1093826×10−31 kg. Počet elektrónov v normálnom atóme sa rovná počtu protónov v jeho jadre, t.j. protónovému číslu (Z). V tomto prípade je atóm ako celok elektricky neutrálny. 13 13

Základné fyzikálne princípy Atóm / Ionizujúce žiarenie Ionizujúce žiarenie IŽ je tok hmotných častíc alebo fotónov, ktoré majú schopnosť ionizovať atómy prostredia. Vzniká ako sprievodný jav jadrových procesov a procesov odohrávajúcich sa v elektrónovom obale. Pri týchto procesoch sa jadro alebo obal dostávajú do vzbudeného (excitovaného) stavu (príjmu nejakým spôsobom energiu z okolia) a sú energeticky nestabilné (potrebujú sa získanej energie nejakým spôsobom zbaviť). Pôvodný stav nadobudnú po vyžiarení energie vo forme častíc (elektrónov, protónov, pozitrónov) alebo fotónov. 14 14

Základné fyzikálne princípy Atóm / Ionizujúce žiarenie Ionizujúce žiarenie delíme na korpuskulárne(časticové) a vlnové. Korpuskulárne žiarenie je tok častíc s nenulovou hmotnosťou, charakterizovaným elektrickým nábojom a pohybom (energiou). Vlnové žiarenie má charakter elektromagnetického vlnenia, kde patrí tepelné (mikrovlny), infračervené, viditeľné, ultrafialové žiarenie, žiarenie X a γ žiarenie. Iba žiarenie X a γ (gama) žiarenie má schopnosť ionizovať atómy prostredia ! 15 15

Základné fyzikálne princípy Rádioaktivita ako zdroj IŽ Rádioaktivita (RA) je vlastnosť jadier niektorých prvkov, ktorá sa prejavuje samovoľným rozpadom jadier. Pri rozpade a premene emituje (vyžaruje) takéto jadro energiu-rádioaktívne žiarenie (α, β, γ, prípadne neutróny a žiarenie X ). Vyžiarením určitého množstva energie (pre rôzne prvky je to rôzne množstvo) sa prvok premieňa/rozpadá na iný prvok. Izotopy, ktorých jadrá sú nestále nazývame rádioizotopy. 16 16

Základné fyzikálne princípy Rádioaktivita ako zdroj IŽ Rádioaktivitu rozlišujeme prirodzenú a umelú. Prirodzená rádioaktivita sa vyskytuje u jadier ťažkých prvkov od atómového čísla 84 až po posledný prvok periodickej tabuľky urán s atómovým číslom 92. Prvky, ktoré sa v periodickej tabuľke nachádzajú za uránom, tzv. transurány sú umelo vyrobené a v prírode sa nevyskytujú. Stopové množstvá rádioaktivity sa vyskytujú aj u ľahších prvkov ako je 40K a 14C. V prírode sa nachádza približne 50 rádioaktívnych nuklidov-rádionuklidov. 17 17

Základné fyzikálne princípy Rádioaktivita ako zdroj IŽ Rádioaktivitu rozlišujeme prirodzenú a umelú. Umelá rádioaktivita sa vyskytuje v  prípade umelo vyrobených nestabilných prvkov. Umelé rádioizotopy sa vyrábajú zo stabilných nuklidov v atómových reaktoroch a cyklotrónoch. Pri ich výrobe ide cielene o dosiahnutie nerovnováhy (nestability) atómového jadra. Pre vyvolanie nerovnováhy sa používa tzv. „ostreľovanie“ jadier vhodným typom elementárnych častíc, ktoré sa musia v jadre pohltiť. 18 18

Základné fyzikálne princípy Rádioaktivita / Typy RA premien Z hľadiska rádioaktívnych premien rozdeľujeme RA žiarenie : Žiarenie α je prúdom rýchlo letiacich atómových jadier hélia 24He, ktoré sa pohybujú rýchlosťou 20 000 km.s-1. Preniká vzduchom aj tenkými kovovými fóliami, neprenikne však cez kožu človeka. Žiarenie β je prúdom elektrónov (pozitrónov) letiacich takmer rýchlosťou svetla (280 000 km.s-1 ) a je asi 100 krát prenikavejšie ako žiarenie α. Žiarenie γ je elektromagnetickým vlnením, podobne ako viditeľné svetlo, ale s kratšou vlnovou dĺžkou (10-11až10-13m). Je najprenikavejšou časťou jadrového žiarenia. Tvorí ho prúd fotónov (častíc bez náboja), ktoré sa pohybujú približne rýchlosťou svetla (300 000 km.s-1). Zvyčajne sprevádza žiarenie β a niekedy aj α. 19 19

Základné fyzikálne princípy Rádioaktivita / Typy RA premien Obr.: Prenikavosť rádioaktívneho žiarenia 20 20

Základné fyzikálne princípy Rádioaktivita / Zákon RA rozpadu V určitom časovom úseku s v danom rádionuklide rozpadne vždy len určitý podiel jadier, ostatné ostávajú vo vzbudenom stave. Podiel premenených jadier za sekundu a celkového počtu rádioaktívnych jadier udáva tzv. rozpadová konštanta λ. Je to miera aktivity daného rádioaktívneho prvku. 21 21

Základné fyzikálne princípy Rádioaktivita / Zákon RA rozpadu Rádioaktívny rozpad prvkov sa znázorňuje pomocou rozpadovej krivky, ktorá má exponenciálny tvar a možno ju vyjadriť rovnicou. N = N0. e-λ.t N0 - počet rádioaktívnych jadier v čase t = 0 N - stredný počet ešte nerozpadnutých jadier v čase t λ - konštanta premeny (rozpadová konštanta) 22 22

Základné fyzikálne princípy Rádioaktivita / Fyzikálne charakteristiky Polčas rozpadu (T1/2 ) je čas, za ktorý sa rozpadne (premení) polovica jadier. Je jednou zo základných charakteristík každého rádionuklidu, môžu to byť sekundy, minúty, dni, roky aj tisícročia. T1/2 = ln2 .λ-1 λ - rozpadová konštanta _ Stredná životnosť (T) rádioaktívnych prvkov je doba, ktorej sa priemerne dožije rádioaktívny atóm od vzniku po rozpad. T = λ-1 23 23

Základné fyzikálne princípy Interakcia IŽ s hmotou Fyzikálne vlastnosti ionizujúceho žiarenia Kvantitatívne charakterizujeme ionizujúce žiarenie jeho hmotnosťou m /u fotónov m=0/, vlnovou dĺžkou λ a  energiou E. V medicínskej praxi sa používa charakteristika pomocou energie, s jednotkou elektronvolt eV. Interakcie fotónového žiarenia /X a gama/ a látky Pri prechode ionizujúceho žiarenia látkou/hmotou dochádza k nasledovným mechanizmom: Fotoefekt / Fotoelektrický jav Comptonov rozptyl Tvorba elektrón-pozitrónových párov 24 24

Základné fyzikálne princípy Interakcia IŽ s hmotou Fotoefekt / Fotoelektrický jav Pri fotoefekte dopadajúci fotón zasiahne obalový elektrón, Odovzdá mu kinetickú energiu. Elektrón sa uvoľní z atómu a vyletí von s energiou, ktorá sa rovná energii pôvodného fotónu mínus väzbová energia elektrónu v atóme. K fotoefektu Najčastejšie dochádza na dráhach, blízkych k jadru a pomerne pri malých energiách, ktoré len málo prevyšujú väzbovú energiu elektrónu /10 keV/. Fotoefekt silne narastá s atómovým číslom Z a hrá významnú úlohu pri vzniku kontrastu RTG snímky v rádiodiagnostike. 25 25

Základné fyzikálne princípy Interakcia IŽ s hmotou Comptonov rozptyl Comptonov rozptyl je pružná zrážka fotónu s elektrónom. Pri tejto zrážke sa časť energie fotónu prenáša na elektrón. Vzniká tak fotón s nižšou energiou a odchýlenou dráhou a urýchlený elektrón /Comptonov elektrón/. Comptonov efekt sa odohráva predovšetkým na periférnych orbitálnych elektrónoch, kde väzbová energia elektrónu je v porovnaní s energiou fotónov veľmi malá (elektrón možno pokladať za „voľný“). Všeobecne platí, že s narastajúcou energiou fotónov bude ubúdať fotoefekt a pribúda Comptonov efekt. 26 26

Základné fyzikálne princípy Interakcia IŽ s hmotou Tvorba elektrón-pozitrónových párov Nastáva pri energiách vyšších ako 1,02 MeV /dvojnásobok pokojovej energie elektrónu/. Vznik elektrón-pozitrónového páru nastáva pri prelete fotónu v dosahu coulombovskej sily jadra. Energia fotónu je využitá na vznik páru elektrón-pozitrón. Na vznik týchto častíc je potrebné 1,02 MeV, (čo je energetický ekvivalent dvoch kľudových hmotností elektrónu), zvyšná energia sa zmení na kinetickú energiu vznikajúceho páru a jadra. Pozitrón má veľmi krátky čas rozpadu. V priebehu asi 10-8 s anihiluje s voľným elektrónom pri vyžiarení dvoch gama fotónov s energiou po 511 keV. 27 27

Základné fyzikálne princípy Interakcia IŽ s hmotou Vzhľadom na energiu fotónov (70 – 511 keV) používaných na zobrazovanie v nukleárnej medicíneprichádzajú do úvahy len interakcie fotoefektom a Comptonovým rozptylom. Pri nízkych energiách RTG a gama žiarenia v oblasti desiatok keV a v ťažkých látkach (s vysokým Z) ako napríklad olovo, prevláda fotoefekt. Copmptonov rozptyl prevláda u fotónov s energiou rádovo stoviek keV, pri ich prechode ľahkými látkami (napr. voda, mäkké tkanivo). Pri zobrazovaní v nukleárnej medicíne prevláda interakcia Ionizujúceho žiarenia a zobrazovaných tkanív vo forme Comptonovho rozptylu. 28 28

Základné fyzikálne princípy Interakcia IŽ s hmotou Pri zobrazovaní v nukleárnej medicíne sú interakcie IŽ s hmotou vo forme fotofektu i Comptonovho rozptylu nežiadúcimi javmi, pretože kým fotoefekt spôsobuje stratu informácie, Comptonov rozptyl spôsobuje degradáciu obrazu jeho rozmazaním. 29 29

Základné fyzikálne princípy Základné fyzikálne charakteristiky rádionuklidov v nukleárnej medicíne: Rádionuklidy, ktoré sa používajú pre scintigrafické zobrazenie v nukleárnej medicíne sú zdrojmi ionizujúceho žiarenia gama (respektíve. ide o zmiešané žiariče γ a β). Fyzikálny polčas rozpadu T1/2 Energia ionizujúceho žiarenia gama Spektrum ionizujúceho žiarenia gama 30 30

Základné fyzikálne princípy Fyzikálny polčas rozpadu T1/2 T1/2 je čas, za ktorý sa rozpadne polovica jadier daného rádionuklidu 81mKr – 13 s 99mTc – 6.01 h 131I – 8.02 d Poznámka: Dôležitým parametrom je aj tzv. biologický polčas rozpadu, ktorý zohľadňuje metabolické procesy a vylúčenie rádiofarmaka z organizmu. Je podstatne kratší ako fyzikálny polčas rozpadu. 31 31

Základné fyzikálne princípy Energia ionizujúceho žiarenia gama Žiarenie gama je prúd fotónov, pričom každý fotón je nositeľom určitej energie. Energia týchto fotónov sa udáva v jednotkách kiloelektronvolt keV a môže pohybovať v širokom intervale od niekoľkých keV až do MeV (1 MeV= 1000 keV). 1 eV (elektronvolt) je množstvo energie, ktorú získa (stratí) jednoduchý e- pri pohybe v elektrickom poli s potenciálovým rozdielom 1V (1keV=1000 eV). V nukleárnej medicíne sa pre scintigrafické vyšetrenia pomocou gamakamier používajú rádionuklidy s energiou v intervale od 30 keV až do 500 keV. 32 32

Základné fyzikálne princípy Energetické spektrum ionizujúceho žiarenia gama Každý zdroj ionizujúceho žiarenia gama (rádionuklid gama) emituje (vyžaruje) fotóny o určitej energii. Všetky vyžiarené fotóny na rozpad však nemusia mať rovnakú energiu. Percentuálne zastúpenie (početnosť )jednotlivých energií vyžiarených fotónov na rozpad pre daný rádionuklid je energetické spektrum daného rádionuklidu. Fotopík - maximálna hodnota energie medzi dvoma minimami. 33 33

Základné fyzikálne princípy Energetické spektrum ionizujúceho žiarenia gama 34 34

Základné fyzikálne princípy Energetické spektrum ionizujúceho žiarenia gama Obr.: Energetické spektrum 99mTc. 35 35

Detekcia a meranie IŽ Zariadenia, ktoré sa používajú na stanovenie prítomnosti ionizujúceho žiarenia a meranie jeho fyzikálnych charakteristík sa súhrnne nazývajú detektory ionizujúceho žiarenia. Detektory IŽ sú založené na spoločnom princípe, využívajú účinky žiarenia na prostredie, v ktorom sa žiarenie šíri, alebo na látky, na ktoré dopadá. Najčastejšie sa využívajú ionizačné a excitačné účinky rádioaktívneho žiarenia. 36 36

Detekcia a meranie IŽ Ako detektory žiarenia možno použiť: Plynové detektory (Ionizačná komora, GM tubica) Termo-luminiscenčné detektory Filmové detektory Scintilačné detektory Polovodičové detektory 37 37

Detekcia a meranie IŽ Plynové detektory Princíp je založený na ionizácii plynu. Plyny nie sú za zvyčajných podmienok elektricky vodivé. Účinkom ionizačného žiarenia sa však vytvárajú iónové páry - nosiče elektrického náboja a plyn sa stáva vodivým. K plynovým detektorom IŽ patrí: Ionizačná komora Geiger - Müllerova (GM) trubica 38 38

Detekcia a meranie IŽ Ionizačná komora Ionizačná komora je najjednoduchším elektronickým detektorom ionizačného žiarenia. Komoru tvoria dve elektródy (katóda a anóda), ktoré sú pripojené na napätie rádovo stovky voltov. Pri vniknutí ionizačného žiarenia medzi elektródy, vyráža z pôvodne neutrálnych atómov plynu elektróny a mení ich na kladné ióny. Záporné ióny prejdú ku kladnej elektróde anóde, kladné k zápornej katóde. Obvodom prejde slabý elektrický prúd, spôsobený iónovou vodivosťou medzi elektródami. Prúd nameraný mikro ampérmetrom je úmerný intenzite ionizačného žiarenia. Elektrický prúd pretekajúci ionizačnou komorou je veľmi slabý (10-16 až 10-9A). Prúd je meraný mikro ampérmetrom a je priamo úmerný veľkosti intenzity radioaktívneho žiarenia - môžeme ho ociachovať v jednotkách intenzity žiarenia či dávkového príkonu Gy/s. 39 39

Detekcia a meranie IŽ Ionizačná komora Plynovou náplňou ionizačnej komory môže byť v princípe i obyčajný vzduch, lepšie vlastnosti má však majú vzácne plyny argón, kryptón, xenón. Používa sa pre meranie rozloženia intenzity vo zväzkoch v rádioterapii, meranie dávky ionizačného žiarenia, v rádiodiagnostike. Ionizačné komory v „studicovom “ prevedení používajú v meračoch aktivity rádioaktívnych preparátov. Obr.: Ionizačná komora 40 40

Detekcia a meranie IŽ Geiger - Müllerova (GM) trubica V podstate je to hermeticky uzavretá valcová trubica, naplnená plynom o tlaku nižšom ako je atmosférický. Elektródy sú pripojené na pracovné napätie (500-1000V). Jedna z elektród je valcová a druhú tvorí vodič umiestnený v pozdĺžnej osi trubice. Na jednej strane je okienko pre detekciu ionizačného žiarenia a na druhej strane je tzv. pätica, ktorá slúži na pripojenie trubice s držiakom, ktorý je súčasťou detektora. Pri vniknutí kvanta ionizačného žiarenia do priestoru trubice nastane lavínovitá ionizácia a tým nastane výboj. Obvodom prejde silný prúdový impulz a na pracovnom odpore R tak vzniká vysoký napäťový impulz, ktorý sa cez oddeľovací kondenzátor C vedie ku spracovaniu v príslušnej elektrickej jednotke , bola tak zaznamenaná detekcia kvanta príslušného ionizačného žiarenia prevedením na elektrický impulz. 41 41

Detekcia a meranie IŽ Geiger - Müllerova (GM) trubica Výboj ktorý vznikol je treba prerušiť aby bola trubica schopná ďalšej detekcie. Prerušenie sa môže uskutočniť pomocou vhodného zhášacieho plynu (pary metylalkoholu, brómu), ktorý je súčasťou náplne G-M trubice, alebo úbytkom napätia na pracovnom odpore R (rádovo MΩ), čím sa zníži napätie na elektródach. Čas počas ktorého G-M trubica nebola schopná detekcie sa nazýva mŕtva doba. Využívajú sa len pre pomerne menej náročné meranie. Napríklad v radiačnej ochrane ako merače kontaminácie - v určitom prevedení sú vhodné pre meranie kontaminácie žiarenia α, β, γ, aj žiarenia X (udávajú počet impulzov za jednotku času) monitorovacie systémy - hlásiče radiácie (merajú kontinuálne, po prekročení určitej hladiny radiácie upozornia na nebezpečenstvo) 42 42

Detekcia a meranie IŽ Geiger - Müllerova (GM) trubica Obr.: GM počítač impulzov 43 43

Detekcia a meranie IŽ Termoluminiscenčné detektory TLD TLD využívajú jav, ktorý sa nazýva rádiotermoluminiscencia ak bola látka vystavená ionizujúcemu žiareniu, tak pri zvýšení teploty začne emitovať svetlo. TLD sú vlastne vhodné kryštalické látky, v ktorých ionizačné žiarenie vyvolá excitácie a zachytenie elektrónov v energeticky vyšších stavoch. Pri zohriatí sú zachytené elektróny uvoľňované a vracajú sa do stabilného energetického stavu spolu s emisiou svetla. Látka vyžaruje svetlo, ktorého celková energia je úmerná energii ionizujúceho žiarenia pohlteného v látke. Detekcia vyžiarenej energie je prevedená pomocou špeciálneho čítacieho zariadenia (detektor s fotonásobičom), ktoré sníma svetelný tok, emitovaný behom ohrievania dozimetrického materiálu. 44 44

Detekcia a meranie IŽ Termoluminiscenčné detektory TLD TLD sa používajú v celotelových a prsteňových dozimetroch. Sú zložené zo skleneného termoluminiscenčného detektora a púzdra z plastickej hmoty s kompenzačným filtrom. TLD poskytujú informácie o hodnote celotelovej ekvivalentnej dávky a ekvivalentnej dávky na končatinách pracovníkov pracujúcich s rádioaktívnymi látkami. Obr.: Príklady TLD 45 45

Detekcia a meranie IŽ Fotografické detektory Ak vnikne do fotografického materiálu (bromid strieborný) ionizačné žieranie, dochádza v miestach ionizácie k fotochemickej reakcii (uvoľňuje sa striebro so zlúčeniny) a vzniku obrazu. Hustota sčernenia fotografického materiálu je úmerná hustote ionizácie v danom mieste a teda množstvu energie ionizačného žiarenia, ktoré bolo v tomto mieste pohltené. Dozimeter sa skladá z dozimetrickej kazety s kompenzačnými filtrami a dozimetrického filmu, ktorý je svetlotesne zabalený do čierneho papiera. Filtre sú z rôzneho materiálu (Pb, Cu, Al, Sn) a majú rôznu hrúbku. Ionizačné žiarenie pohlcujú tieto filtre a porovnaním sčernenia pod jednotlivými filtrami je možné odhadnúť druh a zhruba energiu žiarenia. Film je vyvolaný štandardným spôsobom. Pomocou denzitometra sa zmeria sčernanie filmu, na základe čoho sa určí dávka. Filmový detektor sa používa v osobných dozimetroch a poskytuje informáciu o osobnom dávkovom ekvivalente. 46 46

Detekcia a meranie IŽ Fotografické detektory Obr.: Filmový dozimeter 47 47

Detekcia a meranie IŽ Scintilačné detektory Príkladom scintilačného detektora je detektor gamakamery. Scintilačný detektor využíva vlastnosti niektorých látok scintilátorov, ktoré pri prechode fotónov ionizujúceho žiarenia vyvolávajú záblesky – scintilácie. Informácia zo scintilačného detektora môže byť registrovaná ako číslo, graf alebo digitálny obraz. Obr.: Detektor gamakamery 48 48

Detekcia a meranie IŽ Scintilačné detektory Detektor gamakamery Obr.: Scintilačný detektor 49 49

Detekcia a meranie IŽ Scintilačné detektory Dvojkanálová súprava pre izotopovú renografiu Obr.: Záznam renografu, tzv. renografická krivka Obr.: Dvojkanálová súprava - renograf 50 50

Detekcia a meranie IŽ Scintilačné detektory Multikanálová súprava pre stanovenie vychytávania 131I štítnou žľazou Obr.: Súprava pre stanovenie miery vychytávania 131I 51 51

Detekcia a meranie IŽ Scintilačné detektory Peroperačná gama sonda Obr.: Peroperačná detekcia pomocou gama sondy. 52 52

Detekcia a meranie IŽ Scintilačné detektory Monitor kontaminácie ruky-nohy-oblečenie Obr.: Monitory kontaminácie 53 53

Základné fyzikálne princípy Ďakujem za pozornosť! 54 54