ASTEROIDY, METEORITY Zuzana Gajdošová, 3. D.

Παρουσίαση με θέμα: "ASTEROIDY, METEORITY Zuzana Gajdošová, 3. D."— Μεταγράφημα παρουσίασης:

1 ASTEROIDY, METEORITY Zuzana Gajdošová, 3. D

2 Obsah Asteroid Meteoroid Meteor Meteorit Najväčšie krátery Video
Otázky

3 Asteroid malý, pevný objekt v slnečnej sústave, obiehajúci okolo Slnka
veľkosť v priemere viac ako 50 metrov pásmo asteroidov medzi obežnými dráhami Marsu a Jupitera Asteroid je malý, pevný objekt v slnečnej sústave, obiehajúci okolo Slnka. Predpokladá sa, že väčšina asteroidov sú pozostatky protoplanetárneho disku, ktoré neboli zahrnuté do planét počas vznikania sústavy. Niektoré asteroidy majú vlastné mesiace. Veľká väčšina asteroidov sa nachádza v pásme asteroidov s eliptickou obežnou dráhou medzi obežnými dráhami Marsu a Jupitera. Pojem „asteroid“ sa používa pre objekty slnečnej sústavy, ktoré sú väčšie ako meteoroidy, menšie ako planéty a sú zložené zo skál, nie z ľadu. Presná definícia asteroidu nie je ustálená. Asteroidy dosahujú v priemere viac ako 50 metrov, čo ich odlišuje od meteoroidov, ktoré majú typicky veľkosť balvana alebo menšiu. Toto rozlišovanie sa robí, pretože asteroidy sú dostatočne veľké na to, aby prežili prechod zemskou atmosférou a zasiahli Zem z veľkej časti neporušené, zatiaľ čo menšie meteoroidy sa vo všeobecnosti rozpadnú vysoko v zemskej atmosfére. Posledné odhady uvádzajú celkový počet asteroidov v Slnečnej sústave na niekoľko miliónov. Príkladom veľkých asteroidov v našej „vnútornej“ slnečnej sústave sú 2 Pallas a 4 Vesta; oba dosahujú v priemere približne 500 km. Tri najdôležitejšie skupiny asteroidov blízko Zeme sú asteroidy Apollo, asteroidy Amors a asteroidy Atens.

4 Meteoroid relatívne malý (niekoľko milimetrov až niekoľko desiatok metrov) fragment úlomkov v slnečnej sústave mikrometeoroid – rozmery pod 1 mm – časť medziplanetárneho prachu Meteoroid je relatívne malý (od veľkosti zrnka piesku po balvan) fragment úlomkov v slnečnej sústave. Malých meteoroidov (veľkosti rádovo v milimetroch) narazí do Zeme denne niekoľko miliónov. S meteoroidmi s priemerom okolo 1 metra a viac sa Zem stretáva približne raz za deň. Mikrometeoroid je meteoroid s mikroskopickými rozmermi, s priemerom d <~ μm. Je to časť medziplanetárneho prachu v slnečnej sústave. Pri stretnutí so Zemou mikrometeoroid na rozdiel od meteoroidu nezhorí a nezažiari ako meteor, ale zabrzdí trením o vrchné vrstvy atmosféry a pomaly padá na Zem. Po dopade na Zem zostane mikrometeorit, ktorý je na rozdiel od väčších meteoritov v podstate identický s pôvodnou časticou. Pri zrážke s umelým kozmickým telesom (napr. s družicou alebo s kozmickou stanicou) vyhĺbi malý kráter, ktorý je už viditeľný voľným okom. Mikrometeoroidy predstavujú nebezpečenstvo hlavne pre solárne panely.

5 Meteor viditeľný jav, ktorý vzniká preletom meteoroidu zemskou atmosférou jasnosť – 0 až 3 magnitúdy bolidy – veľmi jasné meteory – jasnosť väčšia ako - 4 magnitúdy Meteor alebo zriedkavo lietavica je pomenovanie pre viditeľný jav v atmosfére, ktorý vzniká preletom meteoroidu zemskou atmosférou (alebo atmosférou iného telesa). Na nočnej oblohe sa prejavuje ako rýchly prelet svietiaceho objektu, preto je tiež známy ako padajúca hviezda. Jasná svietivosť meteoru je dôsledkom teploty vyprodukovanej vstupom do atmosféry. Priemerne jasný meteor má jasnosť približne 0 až 3 magnitúdy. Veľmi jasné meteory, jasnejšie ako zdanlivá magnitúda Venuše, sú označované aj ako bolidy. Magnitúda (zdanlivá hviezdna veľkosť) je fotometrická veličina udávajúca jasnosť' hviezdy alebo iného objektu na oblohe v logaritmickej škále bez zohľadnenia vzdialenosti od pozorovateľa. Je to teda množstva svetla prijatého z objektu. Čím je jej hodnota menšia, tým je objekt jasnejší. Napr.: Slnko (−27), Mesiac v splne (−12,6), Venuša (−4), najjasnejšia hviezda vo viditeľnom spektre: Sírius (−1,5) Rýchlosť, ktorou preletí meteor atmosférou, je niekde medzi 10 až 70 kilometrov za sekundu. Kinetická energia čiastočky s hmotnosťou 1 gram (guľôčka priemeru 1-2 milimetre) je rovnaká ako energia Trabantu drviaceho objekt (napríklad stena), do ktorého vrazil rýchlosťou okolo 100 kilometrov za hodinu. Väčšina meteoroidov sa preto v atmosfére vyparí, teplota samotného telieska dosahuje tisíce až desaťtisíce stupňov Celzia. Proces zániku meteoroidov sa nazýva ablácia.

6 Pozorovateľné meteorické roje 2014
zvýšený výskyt meteorov pohybujúcich sa priestorom po rovnobežných dráhach meno roja - podľa súhvezdia, v ktorom leží jeho radiant Pozorovateľné meteorické roje 2014  Meteorický roj Dátum Frekvencia v maxime Kvadrantidy 4. január 120/hod. Lyridy 24. apríl 20/hod. Perzeidy 13. august 150/hod. Orionidy 28. október 25/hod. Leonidy 18. november 15/hod. Geminidy 12. december 100/hod. Meteorický roj je zvýšený výskyt meteorov pohybujúcich sa priestorom po rovnobežných dráhach. Zakaždým, keď kométa preletí popri Slnku, uvoľní z povrchu pôsobením slnečného vetra veľké množstvo malých čiastočiek, ktoré sa časom rozplynú okolo celej obežnej dráhy kométy, vytvoria „prúd“ meteoroidov. V prípade, že sa obežné dráhy týchto častíc a Zeme prekrížia v nejakom bode, Zem prejde týmto prúdom. Trvá to niekoľko dní až týždňov, každý rok v tom istom čase, čo spôsobuje meteorický roj. Veľmi hustý roj sa označuje meteorický dážď, vtedy je možné vidieť voľným okom až niekoľko stoviek až tisíc meteorov za hodinu. Niektoré roje nie sú viditeľné v noci ale počas dňa, označujú sa denné roje. Tie sa dajú pozorovať jedine metódami rádiovej astronómie. Pretože čiastočky meteorického roja sa všetky pohybujú v paralelných dráhach a tou istou rýchlosťou, pre pozorovateľa pod nimi vyzerajú, že sa šíria z jedného bodu na oblohe tzv. radiantu. Meteorický roj nesie meno podľa súhvezdia, v ktorom leží jeho radiant, tak napr. Leonidy majú radiant v súhvezdí Leva, Orionidy v súhvezdí Orión a podobne.

7 Meteorit teleso, ktoré vznikne po dopade meteoroidu na Zem alebo na iné kozmické teleso s pevným povrchom podľa zloženia: železný meteorit - kamenný meteorit - chondrit - achondrit - kamenno-železný meteorit Meteorit alebo zriedkavo povetroň je teleso, ktoré vznikne po dopade meteoroidu na Zem alebo na iné kozmické teleso s pevným povrchom. Aby meteorit dopadol na zem, musí byť priemer meteoroidu minimálne jeden meter a jeho hmotnosť minimálne jedna tona. Musí sa okrem toho pohybovať malou rýchlosťou, t. j. 10 až 20 km/s. Z celého meteoroidu dopadne na zemský povrch iba niekoľko kilogramov, pretože prevažná väčšina hmoty sa roztaví a vyparí preletom cez atmosféru. Železný meteorit je zložený najmä zo zliatiny železa a niklu, no obsahujú aj iné látky. Keďže sa veľmi ťažko odparujú, tvoria väčšinu meteoritov, ktoré boli na Zemi nájdené, pritom však najviac meteoritov, ktoré preletia atmosférou, tvoria kamenné. Kamenný meteorit alebo aenolit sa delí na dva typy – chondrit a achondrit. Chondrit je typ kamenného meteoritu, ktorý vzniká nahromadením prachu z materskej hmloviny. Máva hnedošedú farbu a býva zrnitý. Skladá sa z látok nazývaných chondruly alebo chondry. Rozlišujeme uhlíkaté a enstatiové (pyroxenické) chondrity. Achondrit je meteorit šedej farby. Jeho rozdiel medzi chondritom je taký, že achondrit obsahuje menej železa ako chondrit Kamenno-železný meteorit je najvzácnejší typ meteoritu. Vzniká zmesou kamenného materiálu a železo-niklovej zliatiny. Svojím zložením pripomínajú kamenné zliatiny.

8 Najväčšie a najzaujímavejšie meteority
posvätný čierny kameň v Mekke najväčší: Hoba West – hmotnosť 60 ton, Namíbia Záznamy o padajúcich kameňoch z neba existujú už od pradávnej minulosti. Kameň, ktorý s rachotom spadne z neba priamo pred očami ľudí, bol a ešte aj teraz je, uctievaný ako tajomná a posvätná vec. Veľké kamene, ktoré pre ich hmotnosť nebolo možné preniesť sú uctievané priamo na mieste dopadu. Najznámejší takýto prípad je posvätný čierny kameň v Mekke. Putujú k nemu ročne milióny moslimov z celého sveta, ktorým viera prikazuje aspoň raz v živote vykonať posvätnú cestu do Mekky. Ale neveriacim je vstup a prístup k posvätnému kameňu zakázaný. V Európe prvý historický záznam o páde meteoritu pochádza z Alsaska. Tam v roku 1492 spadol s veľkým rachotom kameň s hmotnosťou 115 kg. Následne ho uložili v kostole v Ensisheime ako zázračný boží dar z neba. Pre istotu, aby azda pre nedostatočnú dobrotu miestnych obyvateľov neuletel späť do neba, ho prikovali k oltáru železnými reťazami. Najväčší známy meteorit pomenovaný Hoba West je kovový kus vážiaci 60 ton. Leží pri Grootfonteine v Namíbii, v juhozápadnej Afrike milióny rokov. Jeho pôvodná hmotnosť bola až na 80 ton. Podľa zistení amerických vedcov spadne na povrch Zeme ročne asi meteoritov, z ktorých sa však priemerne iba 7 dostane do rúk odborníkom. Za posledných 200 rokov poznáme sedem prípadov, keď meteorit spadol na dom. Z nich jeden v Čechách, keď v roku 1847 v Broumove prerazil strechu domu a dopadol do izby. Z mapy dopadu meteoritov vyplýva, že najviac kozmických častíc, ktoré niečo trafili, dopadlo do Spojených štátov. Ďalšie miesta s väčším výskytom sú západ južnej Ameriky, južná Európa či Austrália. mapa dopadu meteoritov

9 Tunguzský meteorit 30. júna 1908 východná časť Sibíri následky:
pováľané stromy v okruhu až 40 km tlaková vlna vyrážala okná 300 km od epicentra Tunguzský meteorit bol obrovský výbuch, ku ktorému došlo ráno 30. júna vo východnej časti Sibíri. V okolí výbuchu boli pováľané stromy do vzdialenosti až 40 km (ležia hviezdovito od stredu výbuchu) a poškodené do vzdialenosti 200 km, tlakovú vlnu bolo cítiť v Európe aj Amerike. Cestujúci na transsibírskej železnici počas udalosti údajne videli letieť „svietiacu hmotu“, a potom počuli silný tresk. Ešte 300 km od epicentra tlaková vlna vyrážala okná. Záchvevy zeme zaznamenali všetky európske aj americké seizmografy, napr. v Postupime (cca km) za 4 hodiny 41 minút. Tlaková vlna obehla celú Zem - druhýkrát ju v Postupime namerali po 30 hodinách a 28 minútach. Odhaduje sa, že výbuch dostal do atmosféry okolo 10 miliónov ton pevného materiálu (vrátane úlomkov objektu a prachu). Prach spôsobil rozptyl svetla, takže jasno zostávalo aj po západe slnka. Viac ako týždeň po udalosti sa v Londýne dali čítať noviny o polnoci. Vedci začali udalosť skúmať na mieste až po mnohých rokoch. Prvá vedecká expedícia sa do oblasti katastrofy dostala až v roku Príčina výbuchu a javov s ním spojených doteraz nebola jednoznačne zodpovedaná. V súčasnosti sa veľa odborníkov prikláňa k teórii, že mohlo ísť o zrážku s kometárnym jadrom (resp. jeho časťou) s priemerom asi 60 metrov. Za túto teóriu hovorí aj fakt, že sa nepodarilo nájsť žiaden kúsok dopadnutého meteoritu, o ktorom sa predpokladá, že výbuch spôsobil. Jadro kométy by sa totiž pri výbuchu vyparilo, pretože ho tvoria prevažne zamrznuté plyny a kusy ľadu. Druhá časť vedcov sa pridŕža teórie, podľa ktorej katastrofu spôsobil pád meteoritu.

10 Čeľabinský meteorit 15. februára 2013 zranených vyše 1200 ľudí
škody na majetku viac jedna miliarda rubľov Čeľabinský meteor bol veľmi jasný meteor, ktorý ráno 15. februára 2013 zažiaril nad ruským Čeľabinskom. Nad južným Uralom vstúpil do zemskej atmosféry meteoroid odhadovanou rýchlosťou km/h, teda zhruba 44x rýchlejšie ako zvuk. Jeho rozmery pri vstupe do atmosféry boli odhadnuté na 15 až 17 metrov a približná hmotnosť až ton. Vo výške 50 až 30 km nad zemou teleso explodovalo. Následná tlaková vlna vyrazila v Čeľabinsku a jeho okolí okná tisíckam budov, ktorých črepy zranili vyše 1200 ľudí. Vplyvom tlakovej vlny sa zrútila aj strecha a časť múru v miestnej zinkovni. Celkové škody na majetku prevýšili jednu miliardu rubľov. Zvyšky meteoru dopadli ako meteority najmenej na tri miesta. Jeden z fragmentov meteoritu prerazil zamrznutý povrch jazera Čebarkul a vytvoril tak v ľade kráter s priemerom asi 6 metrov.

11 Meteority na Slovensku
1814 – Lenartov 1837 – Divina 1840 – Magura 1895 – Veľké Borové 1994 – Rumanová – Košice ˇ Meteority na Slovensku Na území Slovenska bolo zaznamenaných 6 potvrdených nálezov meteoritov. Väčšina z nich pochádza z 19. storočia. V roku 1814 bol nájdený meteorit pri obci Lenartov v Bardejovskom okrese. V roku 1837 dopadol meteorit pri obci Divina v dnešnom Žilinskom okrese. V roku 1840 objavili miestni šľachtici, že kováč z obce Slanica (dnes zaplavená Oravskou priehradou), blízko Námestova používa na výrobu nástrojov veľmi kvalitnú oceľ. Ako sa neskôr ukázalo pochádzala z pôvodne asi 500 až kg vážiaceho železného meteoritu, ktorý je označovaný Oravská Magura. V roku 1895 zaznamenali pád meteoritu pri obci Veľké Borové na Liptove. V roku 1994 objavil pri obci Rumanová v Nitrianskom okrese kombajnista, ktorý ho neskôr odovzdal agronómovi z miestneho družstva. Kameň sa nakoniec dostal do rúk odborníkov, ktorí preukázali, že ide o kamenný meteorit. Je to jediný meteorit, ktorý na Slovensku aj zostal a je uložený v Slovenskom národnom múzeu - Prírodovednom múzeu v Bratislave. Dopad dosiaľ najmladšieho meteoritu nájdeného na Slovenskom území zaznamenali 28. februára 2010 astronómovia na Východnom Slovensku. Jeho prvé fragmenty našli 20. marca 2010 a v priebehu nasledujúcich dní v katastrálnom území obce Vyšný Klátov západne od Košíc. Neskôr nájdené fragmenty sa nachádzali hlavne v katastrálnom území mesta Košice. Astronómovia našli 64 fragmentov meteoritu, z ktorých najväčší mal priemer 12 cm a hmotnosť okolo 2,19 kg. Meteorit označovaný ako Košice mal pôvodne pri prieniku do atmosféry priemer asi 1,5 m a vážil niekoľko ton.

12 Meteority na Slovensku
50 km Rumanová Košice Veľké Borové Magura Divina Lenartov Mapa výskytu meteoritov na Slovensku

13 Najväčšie krátery Kráter Chicxulub, Yucatánsky polostrov
Ø 180 km Vredefort, Južná Afrika Ø 300 km Manicouagan kráter, Quebec, Kanada Ø 100 km Krátery Na miestach dopadu meteoritov vznikajú krátery podobné kráterom na Mesiaci a iných telesách slnečnej sústavy. Ich tvar je určený veľkosťou meteoritu. Nie sú to iba „diery v zemi“, ich tanierový tvar je dôsledok mohutnej explózie. Za relatívne krátky čas ich na Zemi rozruší atmosférická a vodná erózia. Preto dnes vieme len o necelej stovke meteoritových kráterov na Zemi. Najväčšie pozemské krátery sa dajú úplne vidieť iba z kozmu. Najväčšie krátery (priemer) Vredefort sa nachádza v Juhoafrickej republike. Vo vnútri krátera sa nachádza mesto Vredefort. Pre svoj geologický význam bol kráter v roku 2005 zaradený do zoznamu lokalít svetového dedičstva UNESCO. Odhaduje sa, že bolid, ktorý vytvoril kráter, mal viac ako 10 km. Kráter má priemer takmer 300 km. Jeho vek sa odhaduje na 2023 miliónov rokov. Kráter Chicxulub sa nachádza na Yucatánskom polostrove v Mexiku. Jeho priemer je 180 km. Vznikol pred asi 65 miliónmi rokov. Je považovaný za možnú príčinu vyhynutia dinosaurov. Tento kráter bol vytvorený meteoritom o priemere až 5 km. Pri dopade spôsobil obrovskú tlakovú vlnu a do ovzdušia sa dostalo obrovské množstvo kamenia a sutín. Woodleigh v Západnej Austrálii má priemer približne 120 km. Jeho vek sa odhaduje na 364 miliónov rokov. Manicouagan je najväčší zachovaný meteoritový kráter na Zemi. Nachádza sa v Quebecu v Kanade, jeho priemer je 100 km. Meteorit tam dopadol zhruba pred 212 miliónmi rokov. Momentálne je vyplnený vodnou nádržou. Woodleigh, Západná Austrália Ø 120 km

14 Otázky na záver Aký je rozdiel meteoroidom, meteorom a meteoritom?
Aké meteorické roje poznáte? Koľko meteoritov sa našlo na území Slovenska? meteoroid – malý objekt v slnečnej sústave meteor - jav, ktorý vzniká preletom meteoroidu zemskou atmosférou meteorit - teleso, ktoré vznikne po dopade meteoroidu na Zem meteoricke roje – Perzeidy, Lyridy, Orionidy… Na Slovensku sa našlo 6 meteoritov.

15 Zdroje:

16 Ďakujem za pozornosť!