cytoskelet, fibrilárne komponenty

Παρουσίαση με θέμα: "cytoskelet, fibrilárne komponenty"— Μεταγράφημα παρουσίασης:

1 cytoskelet, fibrilárne komponenty
existencia rôznych pohybov špeciálne zariadenia špeciálne svalové bunky rôzne metódy stanovenia (elektrónová mikroskopia, imunofluorescencia) cytoskleletárne toxíny (kolchicín, vinblastín,oryzalín) zložky (podľa hrúbky): mikrofilamenty, 4-7 nm mikrotubuly, nm intermediárne filamenty,8-10 nm mikrotrabekuly, 15 nm

2 cytoskelet, fibrilárne komponenty
mikrotubuly (1963, telofáza mitózy) rastl. aj živoč. bunky, ale nie prokaryotické bielkovina tubulín (2 podjednotky, v cytoplazme je v depolymerizovanej podobe) syntéza počas bunkového cyklu, koncom S- fázy až do G2-fázy) spontánna polymerizácia (potreba GTP, teplota, pH, Mg2+); na presných miestach (v živoč. bunkách aj pri nižších rastlinách: centrozómy, centrioly, bazálne telieska, kinetochor) asociované proteíny (dyneín, myozín, kinesín) zvyšujú odolnosť, regulujú polymerizáciu, energiu získavajú z ATP diméry tvoria rúrky zo 6 – 13 subfibríl, špirálovite usp. 3 typy MT: MT predprofázneho pásu (v ekvatoriálnej rovine, po cytokinéze mizne) MT kortikálne (na konci mitózy, vzťah k ukladaniu celulózy) MT deliaceho aparátu – chromozómové (ťažné), interpolárne, centriolové, fragmoplastové

3 cytoskelet, fibrilárne komponenty
epitelová bunka: mikrotubuly s mikrofilamentami v apikálnej časti bunky centriol mikrotubuly jadro cytoskelet, fibrilárne komponenty funkcie MT: tok tekutín, váčkov a organel v cytoplazme transport elektrolytov rozdelenie a orientácia organel tvar bunky (neuróny, erytrocyty, trombocyty) rakovinové bunky – aneuploidné (taxol- zabraňuje depolymerizácii, kolchicín – zabraňuje polymerizácii)

4 cytoskelet, fibrilárne komponenty
mikrofilamenty F-aktín (glob. G-aktín), polymerizáciu kontroluje jadro (potreba ATP) ; vo zväzkoch pod cytopl. membr., v mikroklkoch, pseudopódiách nesvalový myozín hlavne v pohyblivých bunkách (makrofágy, trombocyty) funkcie: pohyb cytoplazmy, vezikúl, organel, pohyb bielych krviniek, améb, stabilizujú plazmalemu, spájanie transmembránových proteínov s cytoplazmatickými proteínmi cytokinéza živoč. buniek aktínové mikrofilamenty myozínové alfaaktínová platnička

5 cytoskelet, fibrilárne komponenty
spojenie pomocou dezmozómov hrubé zväzky tonofilamentov v cytopl. výbežkoch jemné zväzky v tele bunky cytoskelet, fibrilárne komponenty intermediárne filamenty mnoho typov bielkovín: keratín, cytokeratín, dezmín sú nekontraktilné, mechanická pevnosť, odolnosť na tlak a ťah okolo jadra alebo v periférnej oblasti typy: tonofilamenty (epitel. bunky, prekeratín) keratínové (epitelové bunky, vlasy, nechty) vimentínové (endotelové b. ciev, fibroblasty) dezmínové (svalové b.) neurofilamenty (axóny nerv. buniek, dendrity); 10 nm gliové filamenty (nervové tkanivo, astrocyty); 9 nm lamíny (vnútorná jadrová membrána)

6 cytoskelet, fibrilárne komponenty
mikrotrabekuly (kostra bunky) 15 nm; priestorová sieť cytoskeletu spájajú rozličné bunkové štruktúry, niekde aj účasť na vnútrobunkovom transporte

7 centrozóm, bičíky, riasinky
centrozóm = centriol, astrosféra, centrosféra centrosféra – beztvará oblasť okolo centriolu pri delní bunky astrosféra – lúčovito usporiadané mikrotubuly medzi centriolmi centriol (živoč. bunky a nižšie rastliny), v blízkosti jadra, účasť na mitóze (tvorba deliaceho vretienka, mikrotubulov) autoreplikácia na konci interfázy stavba: dĺžka 400 nm, šírka 150 nm okolo 9 mikrotubulárnych trojíc + ramienka na tub. A (tubulus A má13 podjednotiek, B, C iba 11 podjed.) stred tvorí zrnitý materiál podobný cytoplazme na periférii sú centriolárne satelity + tyčinkové štruktúry do stredu centriolu obs. DNA, centriolárny cyklus (G1, S – zdvojenie, G2 – vznik mitotických MT centriol – procentriol – bazálne teliesko

8 centrozóm, bičíky, riasinky
plazmalema periférne duplety centrálny duplet bazálne teliesko kotviaca nožička centrozóm, bičíky, riasinky riasinky, kinocílie (dĺžka5 – 10 μm), obaľuje ich CM, vnútorný skelet – axonéma vyrastajú z procentriolov resp. z bazálneho telieska (mikrotubuly ako v centriole), je pohybovým centrom riasinky vo vyčnievajúcej časti: stred – centrálny pár mikrotubulov + dreňová pošva (z nej výbežky k periférnym tubulom) okolo – 9 dvojíc mikrotubulov (tub. A 13 podjednot, tub. B 10 podjed.), dvojice sú spojené bielkovinou – nexínom tub. A má dve ramienka smerom k susednej dvojici – bielkovina dyneín (štiepi ATP = ohýbanie cílií – len jedným smerom), potreba Mg2+ výskyt v epiteloch (dýchacie cesty, vajcovod, zmyslové bunky) bičíky (podobná stavba ako riasinky), dĺžka 100 – 120 μm pohyb je však vlnovitý a krúživý, potreba ďalších zariadení (denzné telieska, mitochodriálna pošva apod.)

9 cytoskelet, fibrilárne komponenty
Funkcie cytoskeletu: biologické pohyby (améby, cytoplazma, bičíky, riasinky) lokomočné pohyby vláknité výbežky dynamická kostra tvar bunky chemická energia na kinetickú ukladanie celulózových mikrofibríl do BS polarita bunky (cez vplyv na polaritu jadra) rovina delenia buniek (karyokinéza a cytokinéza)