VIETOR Vznik, meranie sila gradientu, Coriolisova sila, sila trenia, odstredivá sila, Zmeny s výškou a teplotou,turbulencia, stojaté vlny.

Slides:



Advertisements
Παρόμοιες παρουσιάσεις
Fyzika a chemie společně CZ/FMP/17B/0456 SOUBOR VÝUKOVÝCH MATERIÁLŮ FYZIKA + CHEMIE ZŠ A MŠ KAŠAVA ZŠ A MŠ CEROVÁ.
Advertisements

Κεφάλαιο 2 Κίνηση κατά μήκος ευθείας γραμμής. Στόχοι 1 ου Κεφαλαίου Περιγραφή κίνησης σε ευθεία γραμμή όσον αφορά την ταχύτητα και την επιτάχυνση. Διαφορά.
Odporové sily v tekutinách
ΗΛΙΑΚΟ ΣΥΣΤΗΜΑ.
Ηλιακό Σύστημα.
Απλή Κεφαλαιοποίηση Κεφάλαιο ονομάζουμε το χρηματικό ποσό που όταν δανειστεί ή αποταμιευτεί αποκτά παραγωγική ικανότητα. Οι χρηματοοικονομικές αγορές.
TO ΣΠΙΤΙ ΜΑΣ.
Πολλαπλασιασμός αλά ρωσικά
SNOWBOARDING & SKIING michaela krafčíková 1.D
Účinky ekologických podnetov na človeka
Vlnenie Kód ITMS projektu:
MECHANICKÉ VLNENIE GCM 2008.
Trecia sila Kód ITMS projektu:
Výpočet ozubených kolies
UHOL - úvod Vypracovala: S. Vidová.
1. kozmická rýchlosť tiež Kruhová rýchlosť.
Zákon sily Kód ITMS projektu:
Ľudmila Komorová,Katedra chémie, TU v Košiciach
Medzinárodná sústava jednotiek SI
Gravitačné pole Dominik dovala 3.f.
Pravouhlý a všeobecný trojuholník
Mechanická práca Kód ITMS projektu:
Mechanická práca na naklonenej rovine
Sily pôsobiace na telesá v kvapalinách
Uhol a jeho veľkosť, operácie s uhlami
Kotvené pažiace konštrukcie
Fyzika 6. ročník.
Fyzika-Optika Monika Budinská 1.G.
Úloha fotoprotektív v manažmente dermatóz zhoršujúcich sa účinkom svetelného žiarenia Vladimír Hegyi.
OHMOV ZÁKON, ELEKTRICKÝ ODPOR VODIČA
Elektronické voltmetre
Kovy základy teórie dislokácií, plastická deformácia v kovoch,
TLAK V KVAPALINÁCH A PLYNOCH
Stredové premietanie 2. časť - metrické úlohy Margita Vajsáblová
Ročník: ôsmy Typ školy: základná škola Autorka: Mgr. Katarína Kurucová
Равномерно убрзано праволинијско кретање
Vlastnosti kvapalín Kód ITMS projektu:
Pravouhlý a všeobecný trojuholník
Gymnázium sv. Jána Bosca Bardejov
Hydrodynamika, prúdenie kvapalín
METEOROLÓGIA I Zimný semester 2018 / 19.
Ako sa nešmyknúť pri chôdzi
Kalorimetre Lukáš Plazák.
Prírodné zdroje – V a O Dana Sitányiová Prednáška – klíma a počasie
Pohyb hmotného bodu po kružnici
Prizmatický efekt šošoviek
Prvý zákon termodynamiky
SPOTREBA, ÚSPORY A INVESTÍCIE
Katolícke gymnázium sv. Františka Assiského v Banskej Štiavnici
Téma: Trenie Meno: František Karasz Trieda: 1.G.
ELEKTROMAGNETICKÁ INDUKCIA
CHEMICKÁ VäZBA.
Úvod do pravdepodobnosti
Prechod Venuše popred disk Slnka
DISPERZIA (ROZKLAD) SVETLA Dominik Sečka III. B.
VALEC Matematika Geometria Poledník Denis.
Atómové jadro.
Alternatívne zdroje energie
Heuristické optimalizačné procesy
Štatistika Mgr. Jozef Vozár 2007.
Meranie indukcie MP Zeme na strednej škole
Elektronická tachymetria
Odrušenie motorových vozidiel
Alica Mariňaková a Anna Petrušková
Mgr. Jana Sabolová Elektrický prúd.
Plávanie :).
Skúma tepelné efekty chemických reakcií a fázových premien
ΠΡΟΒΛΗΜΑΤΑ ΜΕΓΙΣΤΟΥ - ΕΛΑΧΙΣΤΟΥ
2. EYΘΥΓΡΑΜΜΕΣ ΚΙΝΗΣΕΙΣ.
Οδηγική Συμπεριφορά των Ελλήνων
Μεταγράφημα παρουσίασης:

VIETOR Vznik, meranie sila gradientu, Coriolisova sila, sila trenia, odstredivá sila, Zmeny s výškou a teplotou,turbulencia, stojaté vlny

Vznik vetra Tlakové rozdiely – horizontálny gradient Coriolisova sila – zákon zotrvačnosti Trecia sila Odstredivá sila Rovnováha síl Geostrofický vietor Gradientový vietor Všeobecná cirkulácia

Vietor - definícia Je jeden zo základných metodologických prvkov popisuje pohyb zvolenej častice vzduchu v určitom mieste atmosféry v danom časovom okamihu. smer a rýchlosť vetra

Vietor - vznik Častice vzduchu sa pri tlakových rozdieloch začnú pohybovať aby vyrovnali tlak, a to z miest s vyšším tlakom vzduchu do miest s nižším tlakom

Vietor - meranie rýchlosť a smer Rýchlosť vetra v letectve meriame v uzloch kt alebo v m/s platí vzťah 1KT = 1 NM/h = 1,855 km/h = 0,5 m/s 1 m/s = 1,94 kt = 3,6 km/h

Vietor - meranie Smer vetra sa udáva v stupňoch, 360 ° je sever čiže N 180 ° je juh teda S.

Prízemné tlakové pole

Vietor - meranie Anemorumbometre – súčasne smer i rýchlosť okamžitý vietor - 2 minútový priemer,  tzv. plávajúci priemer. priemerný vietor -10 minútový priemer. Nárazy vetra (QNT) - krátkodobé nepravidelné odchýlky od priemernej rýchlosti vetra o 5 m/s a viac (10 KT)

Vietor – pôsobenie síl sila barického gradientu G Coriolisov efekt C Odstredivá sila, Dostredivá sila O Sila trenia R

Tlakové rozdiely – horizontálny gradient G= -dp/dn zmena tlaku na jednotku vzdialenosti, napr. 1hPa/20 km, resp.0,005 Pa/m G=-(1/ρ)*dp/dn sila na jednotku hmotnosti, reprezentuje zrýchlenie častice, rádovo cm/s2 Na dráhe 500 km v=77m/s (278 km/h) t = 3,6 h Buys Ballotov zákon – vietor vanie od vyššieho tlaku k nižšiemu tak že necháva nižší tlak vľavo (sev.pologuľa) a pretína izobary pod uhlom cca 30°

Buys Ballotov zákon – vietor vanie od vyššieho tlaku k nižšiemu tak že necháva nižší tlak vľavo (sev.pologuľa) a pretína izobary pod uhlom cca 30°

Coriolisova sila – zákon zotrvačnosti

Coriolisov efekt https://youtu.be/mPsLanVS1Q8

Coriolisov efekt vo = ⍵.r vc vr vo vc= vo+ vr r vc= ⍵.r + vr ⍵

Coriolisov efekt Dráha pre pozo- rovateľa zvonku Dráha pre pozo- rovateľa v strede rotácie

Odstredivá sila Spôsobená zakrivením izobar, aj ako reakcia na Coriolisovu silu O=v2/r odstredivá sila rastie kvadraticky s rýchlosťou a so zmenšujúcim sa polomerom Pôsobí vždy kolmo na smer pohybu v zmysle k väčšiemu polomeru

Trecia sila Pôsobí v prízemnej vrstve do 1000 - 1500 m Priamo úmerná rýchlosti pohybu a drsnosti povrchu R=k*v Pôsobí proti smeru pohybu ale nie presne, vzhľadom k vnútornému treniu sa vektor odchyľuje PSHR o 38° Rádovo je v mm/s2 PSHR – counterclockwise

Trecia sila Molekulárne a virtuálne trenie prechod molekúl vzduchu z jednej vrstvy do druhej pričom tieto vrstvy majú rôznu rýchlosť V skutočnej atmosfére pozorujeme trenie až 100 000 krát väčšie ako by malo byť vplyvom molekulárnej súdržnosti. výmenám celých dávok vzduchu nie len molekúl a to i vo vertikálnom smere – TURBULENCIA Virtuálne trenie = TURB + Vnútorné trenie skutočne pozorované

Dynamická rovnováha síl

Geostrofický vietor  

Gh˂GL Gradientový vietor V tlakovej níži G = C + O V tlakovej výši C = G + O Gh˂GL

Gradientový vietor GL ˃ GH – dôsledok: súvis s hustotou izobár, v okolí anticyklóny je izobár menej ako v okolí cyklóny vietor v cyklóne dosahuje vyšších hodnôt ako v anticyklóne riedke tlakové pole od stredu ku okraju anticyklón

Rozdiel medzi barickými gradientami v níži a vo výši

Konvergencia vs Divergencia

Zmena vetra s teplotou  

Zmena vetra s výškou S výškou sa zmenšuje efekt trecej sily Sila trenia vychyľuje prúdenie približne o 38 ° PSHR. (záleží od drsnosti povrchu). S výškou sa stáča v smere hodinových ručičiek a zvyšuje sa rýchlosť prúdenia.

Zmena vetra s teplotou a výškou Platí pravidlo, že pri zmenách smeru vpravo, v smere hodinových ručičiek, ide o teplé stáčanie (teplá advekcia vo výškach) pri zmenách vľavo, proti smeru hodinových ručičiek, ide o studené stáčanie (advekcia chladného vzduchu).

Turbulencia Turbulentné prúdenie je neusporiadaný pohyb častíc plynu alebo kvapaliny.

TURB Termická – nerovnomerný ohrev a instabilné zvrstvenie Vyskytuje sa takmer vždy, má svoj denný chod. Dynamická – kontrast v poli fyzikálnych parametrov, strih vetra LLWS, LLJS, CAT, JTS Impulz: CON alebo DIV prúdenie, JTS, vysoké hory, CB

TURB Slabá do 0,2 g LGT Mierna 0,2 – 0,5 g MOD Silná 0,5 – 1,0 g SEV Veľmi silná nad 1,0 g EXT  

Intenzita TURB podľa účinkov na posádku Slabá: malé alebo nepravidelné zmeny vo výške alebo rýchlosti letu Posádka môže pociťovať malý odpor oproti upínacím pásom, voľné predmety sa môžu triasť alebo trochu pohybovať. Podmienky podobné jazde autom po nespevnenej alebo hrboľatej ceste. Mierna: Lietadlo je si udržiava dobrú ovládateľnosť, sú potrebné malé zásahy do riadenia na udržanie výšky a smeru letu. Voľné predmety sa pohybujú, posádka zreteľne pociťuje odpor oproti upínacím pásom. Podmienky porovnateľné jazde autom po ceste plnej dier s občasným rýchlostným spomaľovačom Silná: Posádka môže stratiť kontrolu nad letom na krátke časové úseky s neustálymi zásahmi do riadenia na udržanie výšky a smeru letu. Posádky je tlačená do upínacích pásov pomerne silne až divoko. Voľné predmety v kabíne začínajú poletovať. Možné sú štrukturálne poškodenia draku lietadla. Extrémna: Let je nekontrolovateľný, silné štrukturálne poškodenia lietadla s veľkou pravdepodobnosťou končiace haváriou.

Stojaté vlny Súvisí s CAT rozvlnenie stabilných vrstiev vzduchu v dôsledku vertikálnych, či horizontálnych strihov vetra Podmienka: existencia niekoľko stoviek metrov tenkých stabilných vrstiev v atmosfére prúdenie cez horkú prekážku vysokými rýchlosťami.

Stojaté vlny Dynamicky stabilné vlny sa šíria od zdroja vlnenia s nemennou amplitúdou Dynamicky labilné vlny sa šíria s narastajúcou amplitúdou, až sa rozpadnú a vzniká náhodný rad vírov. Turbulenciu spôsobujú rotory (víry) s veľkosťou porovnateľnou s rozmermi lietadla

Otázky?