Osobnosť, zvládanie a zdravie

osobnosť a zdravie v historickom kontexte Cicero (1. st. BC) – filozofia = liečba tela dušou Gallenos (129 – 199) - teória 4 temperamentov Descartes (1596 – 1650) - telo a duša: dualizmus S. Freud (1856 – 1939) - psychická etiológia ochorení W. B, Cannon (1871 – 1945) – emócie ako príčina telesných zmien H. F. Dunbar (1902 – 1959) – osobnostné charakteristiky (opakovanie stereotypov) vedú k telesným zmenám G. L. Engle (1913 – 1999) – biopsychosociálny model zdravia a choroby Telo vs. Duša ?

osobnosť a zdravie v historickom kontexte 30. roky 20. stor. - psychosomatická medicína 1977 – Biopsychosociálny model (Engel): - ochorenie je výsledkom dynamickej interakcie medzi fyzickými, psychickými a sociálnymi faktormi, ktoré udržiavajú a potenciálne zhoršujú jeho priebeh a následky - existuje vzťah medzi osobnostnými charakteristikami a etiológiou, priebehom a prognózou ochorenia štúdium individuálnych odlišností v zvládaní záťaže A. Antonovský: od patogenézy k salutogenéze od ochorenia k zdraviu a subjektívnej pohode (well – being) od liečby k prevencii 1978 - sekcia Psychológie zdravia (38. divízia APA)

osobnosť a zdravie v historickom kontexte PSYCHOLÓGIA ZDRAVIA PSYCHOLÓGIA OSOBNOSTI ? OBLASTI Ψ zdravia Príklad tém Ψ osobnosti stres a zvládanie individuálne odlišnosti v zvládaní stresu osobnosť odolná voči stresu správanie v zdraví a v chorobe osobnostné prediktory rizikového a zdraviu prospešného správania zdravotná starostlivosť osobnosť pacienta, osobnosť zdravotníka Kto (ne) ochorie a prečo práve on? Kto sa (ne) uzdraví a prečo práve on? Aké psychologické faktory môžu ovplyvniť odolnosť voči ochoreniu ?

osobnosť vo vzťahu k zdraviu (priamy a nepriamy vplyv, osobnosť ako „nárazník“) ZDRAVIE emócie, kognitívne funkcie, štýl zvládania, správanie OSOBNOSŤ ZDRAVIE životné udalosti, podnety prostredia, záťažové situácie OSOBNOSŤ ZDRAVIE OSOBNOSŤ životné udalosti, podnety prostredia, záťažové situácie ZDRAVIE emócie, kognitívne funkcie, štýl zvládania, správanie

osobnosť vo vzťahu k zdraviu Osobnosť a zdravotné správanie OSOBNOSŤ SPRÁVANIE ZDRAVIE Zdravé správanie aktivity, ktoré pomáhajú predchádzať ochoreniam, odhaliť ochorenie či handicap v rannom štádiu, posilňujú zdravie a znižujú riziko úrazu - zdravé stravovacie návyky, preventívne prehliadky Rizikové správanie každá aktivita vykonávaná s frekvenciou a intenzitou, ktoré zvyšujú riziko ochorenia alebo úrazu napr. fajčenie, konzumácia alkoholu, nezdravé stravovacie návyky, nebezpečná jazda Správanie v chorobe - napr. dodržiavanie pokynov lekára, adherencia k liečbe osobnostné aspekty zdravotného správania → význam pri plánovaní intervencií

Stres, zvládanie a osobnosť typológia stresorov a stresových odpovedí Stres, zvládanie a osobnosť FYZICKÉ STRESORY – vysoká (nízka) teplota, hluk, toxické látky, zranenie PSYCHICKÉ STRESORY: konflikt - stretnutie dvoch protichodných približne rovnako silných tendencií, ktoré vyžadujú protichodné správanie frustrácia - zmarenie aktivity zameranej na cieľ deprivácia – chýbanie alebo nedostatok niečoho, čo je dôležité na uspokojenie potrieb (napr. citová deprivácia) trauma - závažná životná udalosť spojená s poškodením interpersonálne vzťahy – konflikty, osamelosť, nepriemeraná sociálna opora významná životná udalosť – závažná udalosť v živote jednotlivca (pozitívna aj negatívna), vyžadujúca určitú mieru adaptácie a zvládania - Social readjustment Scale (Holmes, Rahe, 1967) daily hassless – každodenné starosti, kumuláciou vzniká chronický stres

Stres, zvládanie a osobnosť typológia stresorov a stresových odpovedí akútny stres – krátky a jednorazový; zdrojom sú požiadavky a tlaky z nedávnej minulosti a očakávané požiadavky a tlaky z blízkej udalosti (napr. skúška) epizodický stres - opakovaný akútny stres (často spájaný s osobnosťou typu A) chronický stres – dlhotrvajúci stres (napr. problematický vzťah, nezamestnanosť, pracovná nespokojnosť, chudoba) eustres – pozitívny stres distres – negatívny stres ŠPECIFICKÉ TYPY STRESOROV - napr. stresory súvisiace so zamestnaním (occupational stress) (fyzické a kognitívne preťaženie, rolový konflikt, predsudky, diskriminácia, nejasnosť požiadaviek, zodpovednosť, nepredikovateľnosť, nedostatok výziev) Prácu ako najvýznamnejší stresor uviedlo 74% Američanov (APA, 2007)

Stres, zvládanie a osobnosť biologické koncepcie (S – R) W. Cannon (1871 – 1945) 1914 – koncept homeostázy, fyziologická koncepcia stresu (akútny) stres vedie k aktivácii SNS → dreň nadobličiek → produkcia adrenalínu a noradrenalínu fight - or – flight teória (evolučný význam) S. Taylor et al. (2000, 2002) stresová odpoveď nie je rovnaká u oboch pohlaví tend - and – befriend teória produkcia oxytocínu H. Selye (1907 – 1982) pokusy na potkanoch GAS → General adaptation syndrome alarm – rezistencia (odolávanie) - vyčerpanie aktivita tzv. HPA osi pri reakcii na (chronický) stres

Stres, zvládanie a osobnosť biologické koncepcie (S - R) Cannon – reakcia na akútny stres Selye – reakcia na chronický stres SNS aktivácia sympatiku hypotalamo – hypofýzo – adrenálna os psychosomatické ochorenia

Stres, zvládanie a osobnosť psychologické koncepcie (S – O - R) individuálne odlišnosti v spôsobe reagovania na stresové situácie dôraz na kognitívne spracovanie stresovej situácie zvládanie coping (gr. colaphus) – rana uštedrená protivníkovi (stresoru) kognitívne a behaviorálne úsilie vysporiadať sa  rušivými udalosťami, ktoré kladú zvýšené nároky na schopnosť danej osoby prispôsobiť sa (Lazarus) dynamická séria transakcií medzi jednotlivcom a prostredím, účelom ktorých je regulácia vnútorných stavov a / alebo vzťahov človek – prostredie (Lazarus, Folkman) zvládanie vs. adaptácia ZDROJE ZVLÁDANIA: a) vnútorné b) vonkajšie rozličné prístupy k zvládaniu: črta vs. situácia zvládanie ako črta (dispozícia) štýl zvládania = všeobecná tendencia konať v stresujúcej situácii určitým spôsobom štýl vs. stratégia zvládania = špecifickejší spôsob zvládania stresu

Stres, zvládanie a osobnosť dispozičné (črtové) koncepcie zvládania = teórie zvládacích štýlov VIGILANCIA vs. KOGNITÍVNE VYHýbanie represia vs. senzitizácia represívny štýl: tendencia vedome potláčať pocity ohrozenia v stresovej situácii a existenciu stresu ako takú (potlačenie vs. popretie) senzitizačný štýl: zvýšená citlivosť na stresové podnety, hľadanie informácií, sklon k nutkavým myšlienkam a obavám b) monitorovanie vs. utlmenie Monitorovací štýl (monitoring) - tendencia vyhľadávať a zveličovať ohrozujúce podnety Utlmený štýl (blunting) – tendencia vyhýbať sa a podceňovať ohrozujúce podnety c) iné Emocionálna kontrola – jednotlivec v stresovej situácii prežíva a pomenúva emócie, neprejavuje však emocionálne reakcie Somatizácia – premena (konverzia) neprijatých emócií na telesné prejavy

Stres, zvládanie a osobnosť psychologické koncepcie (S – O - R) Kognitívno - Transakčný model stresu (Lazarus. Folkman) STRESOR zvládanie výsledok PRIMÁRNE HODNOTENIE poškodenie (príp. strata) hrozba (očakávané poškodenie) výzva (orientácia na pozitívne aspekty situácie, možnosť rastu) zamerané na problém pozitívne emócie pozitívny SEKUNDÁRNE HODNOTENIE sú moje zdroje dostatočné? zamerané na emócie negatívny distres áno nízky (žiadny) stres nie vysoký stres na ZMYSEL zamerané zvládanie pozitívne prehodnotenie revízia cieľov spirituálne presvedčenia

Stres, zvládanie a osobnosť dynamický prístup k zvládaniu transakčný model stresu a zvládania (Lazarus, Folkman) stresové emócie a zvládanie sú prostredníctvom kognícií prepojené so spôsobom, ako osoba vníma alebo hodnotí svoje vzťahy s prostredím primárne hodnotenie: hodnotenie stresovej situácie sekundárne hodnotenie: hodnotenie potenciálnych zdrojov zvládania ZVLÁDACIE STRATÉGIE: zamerané na problém - cieľom je zmena stresovej situácie, zvládacie úsilie zahŕňa získavanie informácií a plánovité riešenie problémov - sú považované za adaptívnejšie, obzvlášť z dlhodobého hľadiska zamerané na emócie - cieľom je minimalizácia negatívnych emócií, vyvolaných stresorom, zvládacie úsilie zahŕňa kognitívne prehodnotenie situácie a zníženie významu problému menej adaptívne, užitočné z krátkodobého hľadiska (získanie odstupu) a pri nekontrolovateľných stresoroch (napr. nadmerná fyzická bolesť, nevyliečiteľné ochorenia) - oba typy stratégií sa môžu dopĺňať, nejde o vzájomne nezávislé kategórie

Stres, zvládanie a osobnosť stratégie zvládania (dotazník COPE, Carver a Scheier) STRATÉGIE ZAMERANÉ NA PROBLÉM: aktívny coping, plánovanie, prekonanie konkurujúcich aktivít, coping sebaovládaním (restraint coping), inštrumentálna sociálna opora STRATÉGIE ZAMERANÉ NA EMÓCIE: emočná sociálna opora, pozitívna reinterpretácia a rast, náboženské zvládanie, zameranie na emócie a ich prejav, akceptácia VYHÝBACIE STRATÉGIE : popieranie, behaviorálne vypnutie, mentálne vypnutie (disengagement), užívanie alkoholu a drog, humor

Stres, zvládanie a osobnosť Stres a zdravotné dôsledky neurotické, stresom podmienené a somatoformné poruchy (PTSP) psychosomatické ochorenia stress – diathesis model diatéza = konštitučná predispozícia človeka k určitému ochoreniu vulnerabilita = zvýšená náklonnosť k vzniku ochorenia v dôsledku stresu ochorenie (napr. schizofrénna epizóda) stresom podmienený rast - pozitívna psychická zmena ako výsledok konfrontácie s ťažkými životnými okolnosťami, získaná úroveň adaptácie presahuje pôvodný stav pred traumou na zmysel zamerané zvládanie (Folkman, 2008) hľadanie pozitívnych aspektov situácie, pripomínanie pozitívnych skutočností z minulosti, prehodnotenie cieľov vo svetle zmenených životných okolností negatívne genetika vs. prostredie STRESOR pozitívne mastery vs. meaning

Osobnostné prediktory zdravia od osobnostných typov a komplexných konštruktov k špecifickým aspektom osobnosti Osobnosť typu A: - súťaživosť, chronická aktivácia, hostilita, nervozita, netrpezlivosť - zvýšené riziko vzniku kardiovaskulárnych ochorení Osobnosť typu B, C, D, alexitýmia... osobnostné prediktory resiliencie ( = nezdolnosť, schopnosť odolávať ťažkostiam) Sense of coherence (Antonovsky) zrozumiteľnosť – chápanie sveta (vecí i ľudí) ako logicky pochopiteľného - zmysluplnosť – situácie a problémy sú chápané ako výzvy - zvládnuteľnosť – presvedčenie o primeranosti dostupných zdrojov na vyriešenie situácie Hardiness (Kobasová) - control – vnímaná schopnosť riadiť a kontrolovať vlastný život - commitment – osobné stotožnenie s tým, čo robím - challenge – ťažké situácie sú považované za výzvy

Osobnostné prediktory zdravia od osobnostných typov a komplexných konštruktov k špecifickým aspektom osobnosti Osobná kontrola (priama / nepriama) = presvedčenie, že jednotlivec môže určovať vlastný vnútorný stav a správanie, vplývať na prostredie a / alebo priniesť želané výsledky Činitele kontroly – dôležité nárazníky voči vplyvom stresu Self –efficacy (sebaúčinnosť) - sociálno – kognitívna teória A. Banduru presvedčenie o vlastnej schopnosti čeliť špecifickým výzvam úzko súvisí s kvalitou života, úspešným zvládaním i zmenou zdraviu škodlivého správania Ďalšie: miesto kontroly (locus of control), explanačný štýl, majstrovstvo (mastery)... Osobnostné črty - hostilita, optimizmus, Big Five, sensation-seeking...

Osobnostné prediktory zdravia Osobnostné črty a zdravie črta dôsledky pre zdravie neuroticizmus nižší well – being a subjektívne zdravie, vyššia depresivita, anxieta, hostilita ak je zdravie predmetom obáv → zdravie podporujúci ak sú predmetom obáv iné stresory → možný pokles zdravého správania ak < sebaovládanie → rizikové správanie (napr. fajčenie, emocionálne jedenie, konzumácia alkoholu) viac uvádzaných symptómov zvýšená citlivosť na bolesť náchylnosť k psychosomatickým ochoreniam (CV ochorenia) extraverzia inkonzistentný vzťah so zdravím vyššia miera rizikového, ale aj zdravého správania (situačne podmienené) otvorenosť prediktorom zdravia je najmä intelektová zložka súvisí s nižšou morbiditou a mortalitou vzdelanosť → lepší socioekonomický status + menej rizikového správania IQ > 135 → žiadne rozdiely v miere zdravia a psychosociálnych zdrojov

Osobnostné prediktory zdravia Osobnostné črty a zdravie črta dôsledky pre zdravie prívetivosť nekonzistentné výsledky ak > svedomitosť – pozitívny vzťah so zdravím (a naopak) väčšia miera využívania sociálnych zdrojov zvládania pozitívnejšie hodnotenie vlastného zdravotného stavu, subjektívna pohoda u žien vo vedúcich pozíciach – potenciálny zdroj rolového konfliktu a distresu svedomitosť súvisí s lepším zdravotným stavom a dlhovekosťou menšia miera rizikového správania (fajčenie, alkohol) preventívne aktivity dodržiavanie pokynov lekára a adherencia k liečbe optimizmus adaptívne zvládacie stratégie schopnosť modifikovať spôsoby zvládania subjektívna pohoda vyšší výskyt zdravého správania pozitívny vzťah s fungovaním imunitného systému - nerealistický optimizmus – vyšší výskyt rizikového správania

Osobnostné aspekty zmeny zdravotného správania HAPA model (Health Action Process Approach) vnímaná sebaúčinnosť iniciatíva udržanie očakávané výsledky úmysel plán zlepšenie zdravia vnímané riziko možno aplikovať na samovyšetrovanie, fyzické cvičenie, zmenu stravovacích návykov, používanie bezpečnostných pásov a iné

Osobnostné aspekty zdravého správania zopár príkladov z výskumu Fajčenie a osobnosť vyšší neuroticizmus spojený s nižšou svedomitosťou prívetivosťou znížené sebaovládanie a vytrvalosť vyššia impulzivita a potreba stimulácie (Terraciano, Costa, 2004) u adolescentov: vyššia extraverzia a otvorenosť voči skúsenosti (Liiv, 2006, Harakeh et al., 2006) Stravovacie návyky emočné jedenie - neuroticizmus (najmä zložky impulzivita a depresivita) - nižšia svedomitosť (najmä zložka sebadisciplína), nižšia extraverzia zdržanlivosť v jedle - vyššia svedomitosť, extraverzia a otvorenosť, nižší neuroticizmus Iné: - hostilita – pravdepodobnosť pokračovania v jedle po nasýtení - neuroticizmus - neofóbia (strach z nových jedál) - vyšší pocit hladu - zvýšená preferencia sladkého i slaného - prívetivosť – nižší sklon k pociťovaniu hladu - perfekcionizmus u žien – sklon k nezdravým stravovacím návykom