Základy biochémie Organizácia a chemické zloženie organizmov Intermediárny metabolizmus Genetická informácia a základy jej prenosu Základy regulácie metabolizmu Biochémia endokrinného systému Základy klinickej biochémie 1. Šajter V. a kol.: Biofyzika, biochémia a rádiológia. 1. vyd. Martin: Vydavateľstvo Osveta. 2002. 158 s. 2. Sýkora A.: Základy biochémie. 1. vyd. FZ PU Prešov: Grafotlač,s.r.o. 2008. 117 s. 18. 11. 2018 18. 11. 2018 18. 11. 2018 1 1 1

Organizácia a chemické zloženie organizmov Štruktúra bunky a jej vzťah k metabolizmu – membrána a cytoplazma v biofyzike. Bunkové jadro – materiál je v chromozómoch, ktoré sú tvorené dlhou makromolekulou DNA s 3000 génmi. Bunka človeka má dve sady CH, v jadre je 46 CH. Mitochondrie – organely s dvoma membránami, a vnútrom matrixom, - 1000-2000 v bunke, - tvorba ATP, - energia na biosyntézu ATP sa získava v dýchacom reťazci. M sú energetické centrály bunky. Endoplazmatické retikulum – systém membrán v cytosóle buniek, - granulované ER s ribozómami, - hladké ER. GER – pri syntéze bielkovín, HER – modifikácia bielkovín (naviazanie oligosacharidov) Golgiho komplex – ploché membránové útvary, stred bunky, úprava a rozdeľovanie bielkovín. 18. 11. 2018 18. 11. 2018 18. 11. 2018 2 2 2

Ribozómy – syntetizujú sa v nich bielkoviny, je to enzýmový komplex. Lyzozómy – organely s jednoduchou membránou, obsahujú enzýmy s kyslým pH, rozkladajú biopolyméry na aminokyseliny, karboxylové kyseliny, monosacharidy, transportujú ich do cytosólu kde sa začlenia do metabolizmu. Ribozómy – syntetizujú sa v nich bielkoviny, je to enzýmový komplex. Cytosól – polovica bunkového objemu, miesto metabolických procesov, sú tu aj enzýmy. Pojmy: ATP - Adenozíntrifosfát je multifunkčný nukleotid. Najvýznamnejší je pre prenos chemickej energie v rámci bunky v metabolizme. ATP predstavuje primárny zdroj energie pre bunku. Energia sa uvoľňuje pri hydrolytickom štiepení molekuly kyseliny trihydrogénfosforečnej z nukleotidu ATP. Takto získaná energia je väčšia ako pri hydrolýze iných typov zlúčenín, preto ATP nazývame makroergickou zlúčeninou a makroergickú väzbu označujeme vlnovkou (nie je to nijako špeciálny typ väzby, je to proste obyčajná kovalentná väzba a vlnovkou zdôrazňujeme len jej energetický význam). 18. 11. 2018 18. 11. 2018 18. 11. 2018 3 3 3

Bunkové jadro

Štrukturálny vzorec ATP

Mitochondria 18. 11. 2018 18. 11. 2018 6 6

Endoplazmatické retikulum 18. 11. 2018 18. 11. 2018 7 7

Cytoplazma glykolýza glukoneogeneza (z oxalacetátu alebo glycerolu) metabolizmus glykogenu pentózový cyklus syntéza mastných kyselin syntéza neesenciálnych aminokyselin transaminačné reakcie syntéza močoviny (časť, len v pečeni!) syntéza hemu (časť) metabolizmus purinových a pyrimidinových nukleotidov

Mitochondria pyruvátdehydrogenázový komplex (PDH) začiatok glukoneogenezy -oxidacia mastných kyselín syntéza ketolátek (len v pečeni!) oxidační deaminace glutamátu transaminační reakce citrátový cyklus dýchací reťazec (vnútorna mitochondriálna membrána) aerobní fosforylace (vnútorna mitoch. membrána) syntéza hemu (časť) syntéza močoviny (časť)

Endoplazmatické retikulum Hladké ER syntéza triacylglycerolov (TAG) a fosfolipidov elongacia a desaturacia mastných kyselín (MK) syntéza steroidov biotransformacia xenobiotik glukóza-6-fosfatáza Drsné ER proteosyntéza (translacia a posttranslačná modifikacia)

Golgiho aparát Ribosomy Jádro posttranslačná modifikacia proteinov triedenie proteinov export proteinov (tvorba sekrečných váčkov) Ribosomy proteosyntéza Jádro replikacia a transkripcia DNA syntéza RNA

Lyzosomy hydrolýza proteinov, sacharidov, lipidov a nukleových kyselin Peroxisomy oxidačné reakcie vyžadujúce O2 využitie peroxidu vodíka degradacia MK s dlhým reťazcom (od C20)

Chemické zloženie buniek Anorganické látky v bunkách – prvky a zlúčeniny. Biogénne prvky tvoria živú hmotu. Biogénne prvky – prvky, ktoré sa vyskytujú v biosfére (nevyhnutne pre stavbu a životnú činnosť organizme) Makroelementy – (12 prvkov, 99%) a) stále primárne prvky (O, C, H, N, P, 1–60%) b) stále sekundárne prvky (Ca, S, Mg, Cl, Na, K, Fe, 0,05-1%) Mikroelementy a) menej ako 0,05% - podskupina 8 stálych prvkov (Cu, Zn, Mn, Co, B, Si, F, I) b) menej ako 0,001% - napr. Br, Se, V c) kontaminujúce prvky (Hg, Tl, Mn, Cr, Cd) Anorganické zlúčeniny – voda 60% hmotnosti človeka, rozpúšťadlo, transportné médium, disociácia zlúčenín na ióny. Minerálne látky. 18. 11. 2018 18. 11. 2018 18. 11. 2018 16 16 16

Organické látky Sacharidy – súčasť všetkých buniek, 85-90% sušiny rastlín (fotosyntéza), 2% sušiny živočíchov (potrava a syntéza z aminokyselín a glycerolu), zložené z C,H,O skupín –OH, -CHO, -CO. Monosacharidy, oligosacharidy a polysacharidy. Glukóza, fruktóza, 2-deoxyribóza, ribóza, sacharóza, maltóza, laktóza, škrob, glykogén, celulóza. V zelených rastlinách vznikajú fotosyntézou: 6 CO2 + 12 H2O → C6H12O6 + 6 H2O + 6 O2, za pomoci slnečného žiarenia a chlorofylu. Sú zásobné energetické látky (škrob, glykogén, inulín), aj stavebné látky (celulóza, hemicelulóza), (C6H10O5)n.

Glukóza, sacharóza a glykogén 18. 11. 2018 18. 11. 2018 19 19

Fruktóza Glukóza Sacharóza Laktóza

Lipidy – estery alkoholov a vyšších karboxylových kyselín Lipidy – estery alkoholov a vyšších karboxylových kyselín. Triacylglyceroly estery glycerolu a vyšších KK, sú formou energetickej zásoby. Vosky – estery vyšších primárnych alifatických alkoholov a vyšších KK. Glycerofosfoaminolipidy – na 3C glycerolu je naviazaná kyselina fosforečná, sú stavebnou zložkou bunkových membrán. Sfingofosfoaminolipidy – namiesto glycerolu sfingozín (nenasýtený aminoalkohol), sú v nervovom tkanive. Glykolipidy – obsahujú sacharidy, v myelinových obaloch nervových vlákien. Cerebrozidy – majú 1 zvyšok monosacharidu viazaný na sfingozín, sú v mozgu a nervových tkanivách. Gangliozidy – obsahujú oligosacharid a sú predovšetkým v sivej mozgovej kôre. Steroidy – deriváty uhľovodíka steránu, napr. cholesterol, žlčové kyseliny a steroidné hormóny. 18. 11. 2018 18. 11. 2018 18. 11. 2018 21 21 21

Mono, di a triacylglyceroly Glycerofosfolipidy 18. 11. 2018 18. 11. 2018 22 22

Fosfolipid Sterán Glykolipid Testosterón

Cholesterol 18. 11. 2018 18. 11. 2018 24 24

Bielkoviny – jednoduché a zložené, 55% C, 21% O, 7% H, 17% N, S a P Bielkoviny – jednoduché a zložené, 55% C, 21% O, 7% H, 17% N, S a P. Pospájané aminokyseliny (20 α) peptidovou väzbou. Podľa tvaru sú vláknité a globulárne. Štruktúra je primárna, sekundárna, terciárna a kvartérna. Mr = 10000 až 1000000, tvoria koloidné roztoky. B – štruktúrne, katalytické, transportné, pohybové, obranné, zásobné, výživové, senzorové a regulačné. Nukleové kyseliny – informačný systém je zabudovaný do makromolekúl NK, sú makromolekulové látky, v ich molekulách sa uchováva dedičná informácia, sú zložené z kyseliny fosforečnej, heterocyklickej dusíkatej bázy a pentózy. Tvoria nukleotid, nukleotidy sa spájajú fosfodiesterovou väzbou. Enzýmy – špecifické bielkoviny, katalyzujú reakcie, substrát – látka premenu ktorej enzým katalyzuje, produkt – vznikajúca látka, apoenzým je bielkovinová časť enzýmu, koenzým je nebielkovinová, holoenzým je kompletný účinný enzým, proenzým je prekurzor enzýmu. 18. 11. 2018 18. 11. 2018 18. 11. 2018 25 25 25

*Esenciálne aminokyseliny Aminokyseliny zúčastňujúce sa na výstavbe bielkovín Glukogénne aminokyseliny Ketogénne aminokyseliny Glukogénne aj ketogénne Alanín Arginín Cysteín Glycín Valín٭ Serín Prolín Kyselina asparágová Kyselina glutámová Histidín٭ Asparagín Glutamín Metionín٭ Treonín٭ Leucín٭ Izoleucín٭ Lyzín٭ Fenylalanín٭ Tyrozín Tryptofán٭ *Esenciálne aminokyseliny 18. 11. 2018 18. 11. 2018 26 26

GLY ALA CYS PHE VAL TRP TYR

Primárna štruktúra bielkovín Sekundárna štruktúra- skladaný list (antiparalelne) Sekundárna štruktúra- pravotočivý α-helix 18. 11. 2018 18. 11. 2018 28 28

Terciárna štruktúra bielkovín Kvartérna štruktúra bielkovín

Dusíkaté zásady 18. 11. 2018 18. 11. 2018 30 30

Štruktúra 2-deoxyribózy 18. 11. 2018 18. 11. 2018 31 31

Štruktúra nukleozidov a nukleotidov 18. 11. 2018 18. 11. 2018 32 32

E – na jeho kvantifikáciu sa používa enzýmová aktivita, 1 kat, mkat, nkat. E ako biokatalyzátory, urýchľujú priebeh biochemických reakcií znižovaním aktivačnej energie. Mechanizmus pôsobenia enzýmov – vznik enzýmovo-substrátového komplexu, chemická reakcia, rozpad komplexu. Rýchlosť enzýmovej reakcie – od koncentrácie, od množstva enzýmu, od pH, od T. Aktivácia a inhibícia enzýmov – aktivátory a inhibítory. Klasifikácia a názvoslovie enzýmov – podľa reakcie: - oxidoreduktázy, - transferázy, - hydrolázy, - lyázy, - izomérazy, - ligázy. Koenzýmy – nebielkovinová zložka, darca alebo príjemca atómov, elektrónov, skupín atómov. 18. 11. 2018 18. 11. 2018 18. 11. 2018 34 34 34

Mechanizmus účinku enzýmov, A - bez katalýzy, B - katalýzovaná enzýmom 18. 11. 2018 18. 11. 2018 36 36

Prehľad najdôležitejších koenzýmov Chemické zloženie Funkcia Kyselina tetrahydrolistová Biotín Pyridoxal-5-fosfát NAD FAD Tiamíndifosfát Aktívna forma kyseliny Listovej Vitamín H Aktívna forma vitamínu B6 Derivát vitamínu PP Derivát vitamínu B2 Aktívna forma vitamínu B1 Prenos jednouhlíkových skupín Karboxylačné reakcie Transaminačné reakcie Oxidoredukčné reakcie Oxidačná dekarboxylácia 18. 11. 2018 18. 11. 2018 37 37

Intermediárny metabolizmus Charakteristika metabolických procesov Základy bioenergetiky Biologické oxidácie Metabolizmus sacharidov Citrátový cyklus Metabolizmus lipidov a lipoproteínov Metabolizmus aminokyselín Metabolizmus nukleotidov Metabolizmus tetrapyrolov Acidobazická rovnováha a jej regulácia 18. 11. 2018 18. 11. 2018 18. 11. 2018 38 38 38

Hlavné metabolické dráhy intermediárného metabolizmu glykogenolýza glykolýza lipolýza -oxidacia odbourávánie ketolátok proteolýza Odbourávánie AMK glykogeneza glukoneogeneza lipogeneza syntéza MK ketogeneza proteosyntéza syntéza močoviny CITRÁTOVÝ CYKLUS, DÝCHACÍ REŤAZEC

Významné meziprodukty acetyl-Co A pyruvát NADH

Základná charakteristika IM Základy bioenergetiky V ľudskom organizme je stále rad reakcií, ktoré sú katalýzované biokatalyzátormi – IM – látková premena: - získavanie energie, - premena živín na makromolekuly, - syntéza bielkovín, NK a lipidov, - syntéza a degradácia biomolekúl na plnenie funkcií buniek. Mierne pH, T, bez nežiaducich vedľajších produktov. Metabolické reakcie – rozkladné a syntetické, väčšina sú vratné so špecifickým rovnovážnym stavom. Tvar lineárny (glykolýza), cyklický (Krebsov cyklus) a špirálovitý (β-oxidácia vyšších kk). Rozkladné a syntetické procesy. Vratné reakcie za vzniku rovnováhy. Základy bioenergetiky Živý organizmus termodynamický otvorená sústava, kryje svoju spotrebu na úkor prostredia a je s ním v dynamickej rovnováhe. Reakcie: - exergonické, - endergonické, - amfibolické. Tvorba energeticky bohatého medziproduktu – ATP je forma energetického spojenia metabolických procesov v organizme. 18. 11. 2018 18. 11. 2018 18. 11. 2018 41 41 41

Metabolické dráhy

Makroergické zlúčeniny – vytvárajú sa oxidáciou substrátov, ich hydrolytickým štiepením sa uvoľní väčšie množstvo energie. Väzby v nich sú makroergické: difosfátová, acylfosfátová, enolfosfátová, guanidínfosfátová a tioesterová. ATP ako univerzálny zdroj energie – živý organizmus energiu potrebuje na: -syntézu, - aktívny transport, - svalovú kontrakciu a iné bunkové pohyby. ATP sa tvorí prevažne oxidačnou fosforyláciou. Jej ďalšie funkcie: - je substrát na tvorbu NK, nukleotidových koenzýmov (NAD), - je zdroj tepla, - signálny metabolit pri regulácii enzýmov. Organizmus potrebuje energiu na: - syntézu makromolekúl, - aktívny transport molekúl a iónov, - svalovú kontrakciu a iné bunkové pohyby. Biologické oxidácie Bunka získava energiu hlavne oxidačnými reakciami, až po H2O a CO2. Uvoľnená energia sa ukladá vo forme chemických väzieb, uvoľňuje sa hydrolýzou podľa potreby. 18. 11. 2018 18. 11. 2018 18. 11. 2018 44 44 44

Typy makroergických väzieb Typ väzby Príklad zlúčeniny Množstvo energie Uvoľnené pri hydrolýze väzby (kj.mol-1) Difosfátová ATP 30.5 Enolfosfátová Kyselina fosfoenol-pyrohroznová 61 Acylfosfátová Kyselina 1,3-difosfoglycerová 49 Guanidínfosfátová Kreatínfosfát 43 Tioesterová Acetyl-CoA 41 18. 11. 2018 18. 11. 2018 45 45

Makroergické väzby označené vlnovkami Biologická oxidácia

Charakteristika OP v živej hmote – oxidácia (odovzdávanie e-), redukcia (prijímanie e-) . OP pri T organizmu, malé kvanta energie, viaceré medziprodukty, špecifické oxidačno-redukčné enzýmy. Dehydrogenácia – základná oxidácia v bunkách: - odobratie 2H substrátu na koenzým dehydrogenázy, - 2H sa transportujú v mitochondriách na O za vzniku vody, - uvoľnená energia na tvorbu ATP, - koenzýmy sú NAD (nikotínamidadeníndinukleotid) a FAD (flavínadeníndinukleotid). Redoxný potenciál – afinita redoxného systému k e-, e- sa prenášajú zo systému s nižším na systém s vyšším redoxným potenciálom. Koenzýmy oxidačno-redukčných reakcií – oxidoreduktázy: - s nikotínamidovými koenzýmami (NAD a NADP), - s flavínovými koenzýmami (FAD a FNM), - cytochrómy s hémom. Koncový dýchací reťazec KDR – systém prenášačov, berie atómy H a e- z redukovaných koenzýmov na O za vzniku vody, vo vnútornej mitochondriálnej membráne. Na obidvoch stranách membrány sa utvára protónový gradient (rozdiel, spád), uvoľnená energia na syntézu ATP. 18. 11. 2018 18. 11. 2018 18. 11. 2018 47 47 47

Dehydrogenácia NAD

FAD

KDR

Metabolizmus sacharidov Oxidačná fosforylácia – proces syntézy ATP elektrochemickým protónovým gradientom, PG – potenciálna energia, syntézu zabezpečuje ATP-áza lokalizovaná vo vnútornej mitochondriálnej membráne. Energia uvoľnená pri vybití protónového gradientu usmerní reakciu v smere tvorby ATP. Lokalizácia OP v mitochondriách – ide o prevažnú časť OP na zisk energie, okrem glykolýzy všetky metabolické procesy odbúravania potravy. Metabolizmus sacharidov Základný zdroj energie, vo forme glukózy a zásobnej látky glykogénu. Uhlík C potrebný na syntézu lipidov a tvorbu aminokyselín. Glukóza ma centrálnu úlohu. Procesy metabolizmu glukózy: - glykolýza, - citrátový cyklus, - pentózový cyklus, - glukoneogenéza, - syntéza a odbúranie glykogénu. 18. 11. 2018 18. 11. 2018 18. 11. 2018 51 51 51

Glykolýza – základná metabolická cesta odbúrania glukózy, v cytosóle, s O aerobne → kyselina pyrohroznová, bez O anaeróbne → kyselina mliečna. Fázy G: - prvá – aktivácia G pomocou ATP za vzniku dlukóza-6-fosfátu, - druhá – reakcia kde sa 3-fosfoglyceraldehyd oxiduje na kyselinu 1,3-bisfosfoglycerovú, - tretia – menia sa 3C karboxylové kyseliny a vzniká kyselina pyrohroznová. G je aktivovaná ADP, AMP a NAD, inhibovaná NADH2 a ATP, z hormónov inzulín aktivuje G, glukagón ju inhibuje. Výnimkou sú bunky pracujúceho kostrového svalu, slabne prísun O, za anaeróbnych podmienok je reakcia katalýzovaná laktátdehydrogenázou, kyselina pyrohroznová sa redukuje na kyselinu mliečnu. Pentózový cyklus – časť G sa oxiduje v tukovom tkanive, pečeni a mozgu. Význam PC je energeticky (ATP), tvorba HNADH, tvorba ribózy pre NK. PC stimuluje inzulín. 18. 11. 2018 18. 11. 2018 18. 11. 2018 52 52 52

18. 11. 2018 18. 11. 2018 55 55

Metabolizmus glykogénu – zásobný polysacharid, pečeň, kostrové svaly. Glukoneogenéza – doplnenie G z necukorných substrátov pri dlhšom hladovaní, prebieha v pečeni a čiastočne v bunkách obličiek. Substrátom je kyselina pyrohroznová, oxáloctová a glycerol. Glukoneogenéza je glykolýza opačným smerom. Koenzýmom je biotín. Substráty vznikajú z kyseliny mliečnej a z aminokyselín. G aktivizujú glukokortikoidy (kôra nadobličiek), i glukagón (pankreas). Inzulín inhibuje proces G. Metabolizmus glykogénu – zásobný polysacharid, pečeň, kostrové svaly. Syntéza glykogénu – zložený z glukózových jednotiek, aktivácia glukózy pomocou ATP, enzýmom je glykogénsyntetáza. Odbúravanie glykogénu – zníženie koncentrácie glukózy v krvi, vpečeni sa aktivuje štiepenie glykogénu, fosforolyticky, kyselinou fosforečnou, produkt je fosforečný ester glukózy. Regulácia metabolizmu glykogénu – hormóny glukagón, adrenalín a inzulín, inzulín aktivuje syntézu a inhibuje odbúravanie, glukagón a adrenalín opačne. 18. 11. 2018 18. 11. 2018 18. 11. 2018 59 59 59

Glykémia a je regulácia – glukóza – dôležitý zdroj energie buniek, CNS výlučne oxidáciou glukózy. Fyziologická koncentrácia glukózy v krvi (glykémia) je 3,3-5,6 mmol-1. Hypoglykémia < 2,25 mmol-1 – poruchy CNS. Zvýšenie c: - prívod glukózy potravou, - vyššou glykogenolýzou (zvýšené štiepenie glykogénu), - vyššou glukoneogenézou. Hyperglykémia sa upraví: - vyššou oxidáciou glukózy v bunkách, - vyššou syntézou glykogénu, - premenou glukózy na lipidy (do tukového tkaniva). Nervová regulácia a hormónová regulácia zvýšenia glykémie. Signály s CNS vyvolajú vyplavenie adrenalínu, ktorý stimuluje štiepenie glykogénu. Z hormónov sú to pankreatické – glukagón a inzulín, a kôry nadobličiek – glukokortikoidy. Chorobné stavy s porúch regulácie – napr. cukrovka, hyperglykémia diabetes melitus je spôsobená absolútnym alebo relatívnym nedostatkom inzulínu. 18. 11. 2018 18. 11. 2018 18. 11. 2018 62 62 62

Citrátový cyklus CC – cyklická metabolická dráha v matrixe mitochondrie, kde sa zvyšok kyseliny octovej (acetyl-CoA) oxiduje na CO2 za vzniku redukovaných dehydrogenáz, ktoré odovzdávajú vodíky do dýchacieho reťazca, na O, uvoľní sa energia, na syntézu ATP. Vznik Acetyl-CoA – medziprodukt metabolizmu, tvorí sa z látok: - počas metabolizmu tukov (β-oxidácia vyšších KK), - metabolizmus cukrov (oxidačná dekarboxylácia kyseliny pyrohroznovej), - metabolizmus aminokyselín (glukogénne tvorbou glukózy alebo ketogénne ich odbúravaním). Reakcie CC – v matrixe, začína kondenzáciou acetyl-CoA a kyseliny oxáloctovej na kyselinu citrónovú, v CC 4 oxidačné reakcie, dehydrogenázy ich katalyzujú, za využitia koenzýmov NAD a FAD. Na priebeh CC pôsobí aktivačne NAD a ADP, inhibične ATP a NADH2. 18. 11. 2018 18. 11. 2018 18. 11. 2018 63 63 63

18. 11. 2018 18. 11. 2018 64 64

Citrátový cyklus 18. 11. 2018 18. 11. 2018 66 66

Metabolizmus lipidov a lipoproteínov L – estery alkoholov a vyšších KK. Intermediárny metabolizmus tukov zahŕňa ich katabolizmus aj syntézu. Katabolizmus triacylglycerolov – ich hydrolýza na glycerol a vyššie KK, pomocou lipázy v tukovom tkanive, glukagón a adrenalín sú aktivátory. β-oxidácia vyšších KK – katabolický proces, reťazec sa štiepi na 2 uhlíkové zvyšky kyseliny octovej naviazané na CoA. Cyklus reakcií, vedúci k oxidácií β-uhlíka KK. Opakovanie cyklu sa celá KK mení na acetyl-CoA. Prebieha v mitochondriách. Syntéza vyšších KK – každá zlúčenina schopná premeny na acetyl-CoA sa stáva potenciálnym substrátom pre tvorbu vyšších KK, potrebný je aj redukovaný koenzým NADP, NADPH2 vzniká pentózovým cyklom v cytosóle. Acetyl-CoA vzniká odbúraním cukrov, tukov a aminokyselín. Aktivátor syntézy je kyselina citrónová, inhibítor je palmitoyl-CoA, inzulín aktivuje syntézu KK, glukagón inhibuje. 18. 11. 2018 18. 11. 2018 18. 11. 2018 67 67 67

Vstup vyššej KK do β-oxidácie: R–COOH + CoA + ATP = acyl–CoA + AMP + PP mastná kyselina + CoA + ATP  acyl-CoA + AMP + PPi (2Pi)

Syntéza triacylglycerolov – tvoria sa v pečeni, tukovom tkanive a bunkách tenkého čreva z glycerol-3-fosfátu a aktivovaním vyšších KK, glycerol-3-fosfát vzniká redukciou dihydroxyacetónfosfátu medziproduktu glykolýzy. Syntéza cholesterolu – steroidová látka, zložka membrán, substrát pre tvorbu žlčových kyselín, steroidových hormónov, vitamín D. CH – potravou alebo sa vytvára v niektorých tkanivách a orgánoch. Acetyl-CoA je stavebnou jednotkou, enzýmy sú v membránach endoplazmatického retikula. Biosyntéza CH – tri fázy: - syntéza aktívnej izoprénovej jednotky, -kondenzácia 6 IJ za vzniku skvalénu, - premena (cyklizácia) skvalénu na cholesterol. Potrebný dostatok acetyl-CoA, NADPH2 a ATP. Glukagón inhibuje, inzulín stimuluje syntézu CH. 18. 11. 2018 18. 11. 2018 18. 11. 2018 70 70 70

Syntéza triacylglycerolov

Lipoproteíny, ich metabolizmus a funkcie – častice s centrálne uloženými hydrofóbnymi molekulami esteru cholesterolu, triacylglycerolu a povrchovými hydrofilnými fosfolipidmi a apoproteínmi. Podľa hustoty častíc: - chylomikróny – najnižšia hustota, najväčšie, v bunkách tenkého čreva, proteíny/lipidy = 1:100, triacylglyceroly z lipidov zo stravy, - lipoproteíny veľmi z nízkou hustotou (VLDL), v pečeni z triacylglycerolov vznikajúcich premenou sacharidov zo stravy, - lipoproteíny s nízkou hustotou (LDL) vznikajú z VLDL odbúravaním triacylglycerolov, LDL sú hlavným nosičom exogénneho a endogénneho CH v krvnej plazme, - lipoproteíny s vysokou hustotou (HDL) sú najmenšie častice, pomer lipidy/proteíny je 1:1, tvoria sa v pečeni a bunkách tenkého čreva. 18. 11. 2018 18. 11. 2018 18. 11. 2018 73 73 73

Metabolizmus lipoproteínov – chylomikróny, z erytrocytov do lymfy a do krvného obehu, od HDL získavajú apoproteíny C a E, apoproteín C umožňuje ich odbúranie, - biologickou funkciou VLDL je transport triacylglycerolov z pečene do svalového tkaniva ako zdroj energie, a do tukového tkaniva do zásoby, - postupným odbúraním triacylglycrolov pomocou LPL (lipoproteínová lipáza) sa VLDL mení na LDL, - chylomikróny a VLDL sú zdroj triacylglycerolov a vyšších KK pre tkaniva, LDL poskytuje cholesterol na membrány, - HDL transportuje cholesterol z periférie do pečene. Poruchy tvorby, transportu alebo odbúrania lipoproteínov má za následok hyperlipoproteinemiu – zvýšenie jednej či viac lipoproteínových frackií v sére: - primárna (dedičná porucha metabolizmu lipidov), - sekundárna (sprievodný príznak iného ochorenia napr. cukrovky). Hyperlipoproteinémia a tučnota – rizikové faktory etiopatogenézy, aterosklerózy a teda napr. ischemickej choroby srdca a náhlych cievnych mozgových príhod. 18. 11. 2018 18. 11. 2018 18. 11. 2018 75 75 75

Metabolizmus aminokyselín Do organizmu vo forme bielkovín, plnia funkcie: - substrátom pre syntézu bielkovín, - pri katabolizme poskytujú glukogénné (syntéza glukózy) a ketogénné (syntéza tukov) aminokyseliny, - v núdzi C skelet na tvorbu energie, - z niektorých špecifické produkty na syntézu keratínu, karnitínu, katecholamínov atď. 20 A na syntézu bielkovín, neesenciálne a esenciálne. Trávenie bielkovín – denaturácia žaludočnou kyselinou a štiepenie na zmes polypeptidov pomocou pepsínu, - pokračovanie v dvanástniku a tenkom čreve pankreatickou šťavou s proteolytickými enzýmami, vznikajú zmes oligopeptidov a voľné aminokyseliny, - koniec trávenia v hornej časti tenkého čreva, voľné aminokyseliny sa aktívne transportujú špecifickými prenášačmi, - po vstrebaní sa A dostávajú portálnou krvou do pečene, svalových buniek a obličiek kde sa vychytávajú. 18. 11. 2018 18. 11. 2018 18. 11. 2018 76 76 76

Reakcie aminokyselín – A sa zapájajú do metabolizmu reakciami: - všeobecné metabolické reakcie (transaminácia, deaminácia a dekarboxylácia), - špecifické jednotlivých aminokyselín. Transaminácia – reakcia aminokyseliny a 2-oxokyseliny, na ktorú sa prenáša NH2, pričom vzniká nová A. Transferázy a koenzým pyridoxyl-5-fosfát (PLP). C skelet A do IM, a syntéza neesenciálnych A. Dekarboxylácia – reakcia, kde sa z A odsrani karboxyl, vniknú primárne amíny. Koenzým je tiež PLP, vzniká veľa dôležitých látok. Deaminácia – uvoľnenie amoniaku z A priamo a nepriamo. Metabolizmus amoniaku – amoniak z A z odbúravania nukleových kyselín, je toxický na CNS, detoxikuje v pečeni, glutamín na močovinu. Fixácia a transport amoniaku – amoniak z tkanív sa viaže na kyselinu glutámovú, glutamín krvou do pečene. 18. 11. 2018 18. 11. 2018 18. 11. 2018 77 77 77

Niektoré dôležité produkty dekarbolaxylácie aminokyselín Aminokyselina Primárny amín Biologický význam Serín Etanolamín, cholín Fosfolipidy Treonín Propanolamín Vitamín B12 Cysteín Cysteamín Koenzým A Kyselina asparagová β-alanín Kyselina glutámová Kyselina gamaaminomaslová Inhibiličný mediátor Histidín Histamín Mediátor Tryptofán Tryptamín 18. 11. 2018 18. 11. 2018 78 78

Detoxikácia amoniaku – cyklus tvorby močoviny, vhodná na elimináciu amoniaku, netoxická, vo vode rozpustná, bez náboja, difunduje cez membrány, vylučuje sa obličkami. M sa tvorí v pečeni, vzniká cyklickým procesom. Krvou sa tarnsportuje do obličiek a vylúči sa močom. Využitie C skeletu aminokyselín – po deaminácií na tvorbu energie po jeho oxidácii. Ak glukogénne A tak na tvorbu glukózy. Pri katablizme ketogénnych A vzniká acetyl-CoA, na syntézu vyšších KK a lipidov (ketolátok). Metabolizmus jednotlivých aminokyselín – špecifické metabolické reakcie. Glycín – detoxikačné procesy, a konjugačné reakcie, substrát pre kreatín, hém, purínové nukleotidy a glutatión, vzniká z neho serín. Alanín – vzniká aj transamináciou kyseliny pyrohroznovej, využitie pri syntéze neesenciálnych A. Serín – zdroj 1C skupín v metabolizme, substrát pre syntézu atanolamínu, cholínu a sfingozínu, vzniká z neho glycín. 18. 11. 2018 18. 11. 2018 18. 11. 2018 79 79 79

Cysteín – substrát pre glutatión a taurín Kyselina asparágová - Metionín – donor metylových skupín pre syntézu cholínu, adrenalínu, kreatínu a karnitínu. Cysteín – substrát pre glutatión a taurín Kyselina asparágová - Kyselina glutámová – substrátom pre glutatión, Arginín – zúčastňuje sa tvorby močoviny a kreatínu. Histidín – jeho dekarboxyláciou vzniká histamín Prolín – Fenylalanín a tyrozín – aromatické A, substrát pre tvorbu katecholamínov, melanínu a tyroxínu. Tryptofán – pri tvorbe kyseliny nikotínovej a nikotínamidu (vitamín PP), z neho serotonín. 18. 11. 2018 18. 11. 2018 18. 11. 2018 80 80 80

Syntéza pyrimidínových nukleotidov – najprv sa vytvorí karbamoylfosfát Metabolizmus nukleotidov – purínové a pyrimidínové nukleotidy, súčasť živej hmoty, plnia funkcie: - stavebná zložka NK a nukleotidových koenzýmov (NAD, FAD, FNM), - súčasť aktivovaných medziproduktov (UDP-glukóza, CDP-diacylglycerol), - metabolické a fyziologické procesy na transformáciu chemickej energie do makroergických zlúčenín (ATP), - regulátory metabolických procesov (ADP aktivuje glykolýzu). Syntéza nukleotidov – de novo, z jednoduchých substrátov (ribóza, CO2, NH3, aminokyseliny), - pomocnými cestami, substráty sú produkty odbúravania nukleotidov. Syntéza purinových nukleotidov – de novo je energetický náročná, základ je ribóza-5-fosfát a postupne sa buduje purínový kruh, - menej náročne, pomocnými cestami – využitie metabolitov odbúrania nukleotidov, ktoré majú purínové jadro. Syntéza pyrimidínových nukleotidov – najprv sa vytvorí karbamoylfosfát Syntéza deoxyribonukleotidov – premenou z nukleotidov za pomoci enzýmu ribonukleotidreduktázy a koenzýmu NADPH2. 18. 11. 2018 18. 11. 2018 81 81

Metabolizmus tetrapyrolov Odbúravanie purínových nukleotidov – postupne sa odstraňuje NH2 skupina, odštepuje sa fosfátová skupina a pentóza, vzniká xantín a hypoxantín, ich oxidáciou kyselina močová, ktorá sa vylučuje močom. Odbúravanie pyrimidínových nukleotidov – rozštiepi sa aj heterocyklický pyrimidínový kruh až na jednoduché zlúčeniny. Metabolizmus tetrapyrolov Porfyríny – cyklické zlúčeniny, najdôležitejší je hém, obsahuje Fe, viazaný s bielkovinou-hemoproteíny. Syntéza hému – začiatok a koniec v mitochondriách, ostatné reakcie v cytosóle. Dôležité procesy v krvotvornom tkanive a pečeni. Substrát je glycín a sukcinyl-CoA. Základné hemoproteíny a ich biologický význam – hemoglobín – dýchací pigment, na každý hém viazaná O2 (HbO2), - myoglobín – vo svale, rezerva O pri svalovej práci, - cytochrómy – v bunke na prenos elektrónov, cytochróm b5 a cytochróm P 450. 18. 11. 2018 18. 11. 2018 82 82

Acidobazická rovnováha a jej regulácia Odbúravanie hému a vznik žlčových kyselín – hlavný produkt odbúravania hému je bilirubín – žltý tetrapyrol, hém sa rozpadá v stárnucích erytrocytoch, bilirubín sa tvorí hlavne v slezine, transportuje sa krvnou plazmou do pečene, kde sa viaže na albumín a ide do pečeňových buniek, s kyselinou glukorónovou dáva diglukoronid biliribínu, ktorý sa vylučuje do žlče a ňou do hrubého čreva, kde sa oxiduje a vznikajú žlčové farbivá. Hyperbilirubinémia a ikterus – porucha metabolizmu bilirubínu má za následok hyperbilirubinémiu, žlté sfarbenie sklér, kože, slizníc. Prehepatálny, hepatálny a posthepetálny ikterus. Acidobazická rovnováha a jej regulácia Konštantné pH – správna funkcia buniek. Udržanie ABR – tlmivé systémy, obličky a dýchací systém. Tlmivé systémy sú sústavy zo slabej kyseliny a jej soli so silnou zásadou. Dýchací systém reguluje CO2 v krvi. Obličky regulujú NaHCO3. 18. 11. 2018 18. 11. 2018 83 83

Kvartérna štruktúra hemoglobínu a štruktúrny vzorec hemu 18. 11. 2018 18. 11. 2018 84 84

Prehľad najdôležitejších hemoproteínov Hemoproteín Molekulová hmotnosť Výskyt Funkcia Hemoglobín 64 500 Erytrocyty Transport O2 Myoglobín 17 000 Svaly Kataláza 240 000 Pečeň, erytrocyty Katabolizmus H2O2 Cytochróm b 60 000 Mitochondrie Dýchací reťazec Cytochróm c 12 400 Cytochróm b5 58 000 Endoplazmatické retikulum Desaturácia Cytochróm P 450 50 000 Monooxygenázový systém 18. 11. 2018 18. 11. 2018 85 85

Základné poruchy ABR – acidóza – zvýšenie [H+] a zníženie pH pod 7,36, - alkalóza – pokles [H+] a vzostup pH nad 7,44. Metabolické respiračné poruchy ABR sú výsledkom narušeného dýchania. Odchýlky od normálnej ABR vyvolávajú reakciu, snahu obnoviť fyziologické pH. Okamžitú reakciu zabezpečujú tlmivé systémy. Adaptačnú reakciu obličky a dýchací systém. 18. 11. 2018 18. 11. 2018 86 86

Genetická informácia a základy jej prenosu GI – súbor inštrukcií pre znaky, procesy a prejavy organizmu. Gén sú informácie na určenie jednej vlastnosti. Informácia o bielkovinách je uložená v molekulách DNA. Replikácia je pri delení buniek, GI z materskej DNA do novej dcérskej DNA a tá sa prenáša do dcérskej bunky. Transkripcia – prenos GI z DNA na RNA. Translácia – preklad GI z RNA do štruktúry bielkoviny, do jej primárnej štruktúry - poradie aminokyselín v polypeptidovom reťazci. Replikácia DNA – syntéza DNA, zdvojnásobnenie genetického materiálu, jej prepis do 2 dcérskych buniek, DNA sú rovnaké, zachovanie GI. Syntéza novej DNA semikonzervatívnym spôsobom, rovnaké poradie deoxynukleotidov zabezpečuje komplementarita báz. 18. 11. 2018 18. 11. 2018 87 87

Transkripcia – prepis GI z DNA do RNA, mRNA (informácia na syntézu určitek bielkoviny), tRNA (viaže určitú aminokyselinu a transportuje ju na ribozóm), rRNA (stavebná zložka ribozómov). Translácia – posledný stupeň prenosu prenosu GI z DNA cez mRNA do molekul bielkovín. Presne definovaná primárna štruktúra bielkovín – poradie aminokyselín v polypeptidovom reťazci – táto informácia je uložená v poradí nukleotidov v reťazci mRNA a nazýva sa genetický kód. GI bunky je v DNA zabudovaných do chromozómov. Z DNA → RNA → do bielkovín. Poradie nukleotidov v reťazci mRNA určuje poradie aminokyselín v polypeptidovom reťazci bielkovín, čo predstavuje GK pre syntézu bielkovín bunky. V B je 20 druhov aminokyselín, každá má určitý systém kódovania. V mRNA sú premenlivé len purínové a pyrimidínové bázy, preto ich poradie v reťazci vytvárajú jednotlivé slová GI. Treba kódovať 20 A, preto existuje minimálne 20 slov GK. V mRNA sú 4 bázy, 1 resp. Kombinácia 2 báz nemôže kódovať 1 A, pretože počet kombinácií by bol len, 16, čo nestačí. Dosť je kombinácia 3 báz, čo je 64 možnosti. 18. 11. 2018 18. 11. 2018 88 88

Transkripcia genetickej informácie z DNA do mRNA Translácia genetickej informácie z mRNA do peptidového reťazca 18. 11. 2018 18. 11. 2018 89 89

Slová GK sa skladajú z poradia 3 nukleotidov (báz) v reťazci mRNA Slová GK sa skladajú z poradia 3 nukleotidov (báz) v reťazci mRNA. Triplet (kodón) je trojica báz kódujúca 1A. Kodón UUU je pre fenylalanín. (kombináciou 3 zo 4 vytvoríme 64 kombinácií) Väčšina A sú kódované viacerými tripletmi. Leucín až 7. Zo 64 tripletov 3 len ukončujú syntézu. Pre GK platí: - je monogamický (1t-1A), - je degenerovaný (1A-viac t), - je univerzálny (t rovnaký pre bunku človeka aj baktérie), - neprekrýva sa (posledné písmeno t nemôže byť prvým ďalšieho t). Proteosyntéza – syntéza nových bielkovín na základe GI, zúčastnené viaceré organely, enzýmy a iné látky. 2 etapy P: - transkripcia a translácia. 18. 11. 2018 18. 11. 2018 90 90

tRNA prenášajúca aminokyselinu pri syntéze bielkoviny 18. 11. 2018 18. 11. 2018 91 91

Základy regulácie metabolizmu Stabilita a adaptabilita – vlastnosti živých systémov. Metabolická homeostáza (dynamická rovnováha), nevyhnutná pre metabolické a orgánové funkcie sa zabezpečuje veľkou adaptabilitou biochemických procesov. RM – problém usmernenia toku živín a metabolitov po anabolických a katabolických cestách. Regulačné mechanizmy RM: - na úrovni bunky (metabolická regulácia), na úrovni organizmu (humorálna, endokrinná regulácia). Regulácia na úrovni bunky–metabolická regulácia. Ovplyvnenie aktivity enzýmov – katalytická aktivita (zmena koncentrácie substrátu, pH, aktivátory a inhibítory), množstvo enzýmu. Zmena aktivity enzýmu – alosterickou moduláciou (interakciou, enzým má katalytické miesto, kde sa viaže substrát a má aj alosterické miesto kde viažu špecifické aktivátory alebo inhibítory, napr. fosfofruktokináza aktivovaná ADP a NAD a inhibovaná ATP a NADH) a kovalentnou modifikáciou (odštiepenie časti molekuly enzýmu alebo naviazanie funkčnej skupiny na enzým, čo vyvolá jeho aktiváciu alebo inhibíciu, napr. pepsín). 18. 11. 2018 18. 11. 2018 92 92

Biochémia endokrinného systému Zmena množstva enzýmov: - zvýšenie, jeho zvýšenou syntézou (indukciou), alebo spomalením jeho degradácie, - zníženie, tlmením syntézy (represia), alebo urýchlením jeho degradácie. Regulácia na úrovni organizmu - medziorgánová regulácia. Je zložitá a zabezpečovaná viacerými signalizačnými a regulačnými systémami, napr. nervový systém a endokrinný systém – endokrinná regulácia, v špecializovaných bunkách endokrinných žliaz tvoria špecifické chemické mediatóry- hormóny, ktoré sa krvou KO dostávajú k cieľovým bunkám a môžu ovplyvňovať metabolizmus buniek. Biochémia endokrinného systému Funkčná regulačná jednotka = ES +NS, NS - rýchla regulácia, ES – udržiavanie rovnováhy. Všeobecná endokrinológia – hormón je zlúčenina, tvorí sa v orgáne, tkanive, vylučuje sa do krvi a účinkuje v iných cieľových orgánoch a tkanivách. 18. 11. 2018 18. 11. 2018 93 93

Hormóny majú - cielený účinok, - špecifickosť a - vysokú účinnosť Hormóny majú - cielený účinok, - špecifickosť a - vysokú účinnosť. Delíme ich na: - peptidy a proteohormóny, - steroidové hormóny, - modifikované aminokyseliny – iné. Mechanizmus účinku hormónov – nízke koncentrácie, veľa účinkov. Účinky rýchle (metaolické) pomalé (rastové). ES: - signál (hormón) – miesto vzniku (endokrinná žľaza) – receptor v bunke cieľového orgánu (bielkovinový charakter, zachytí a rozpozná hormón, viaže, sprostredkuje pôsobenie). R: - membránové (na membráne, viažu bielkovinové hormóny a katecholamíny, tvorba druhého posla), - vnútrobunkové (v cytosóle alebo jadre, rozpoznávajú lipofilné hormóny, naviažu sa na DNA, ovplyvňujú syntézu určitých bielkovín). H viažúce sa na MR, sú väčšinou hydrofilné. MR – receptory spojené s iónovými kanálmi, - R súvisiace s tvorbou druhého posla, - R s vlastnou enzýmovou aktivitou. 18. 11. 2018 18. 11. 2018 94 94

Typy membránových receptorov 18. 11. 2018 18. 11. 2018 95 95

Pôsobenie hormónu na bunku prostredníctvom druhého posla 18. 11. 2018 18. 11. 2018 96 96

Pôsobenie hormónu viažuceho sa na vnútrobunkový receptor 18. 11. 2018 18. 11. 2018 97 97

Špeciálna endokrinológia Regulácia činnosti endokrinných žliaz – spätná väzba, to je, že produkt činnosti ju spätne ovplyvňuje. Zvýšenie množstva produktu znamená útlm jeho tvorby a naopak. SV sa skladá: - endokrinná žľaza, - hormón, - metabolická zmena hormónom, - R registrujúci c hormónu, a zmenu zloženia krvi, - spojenie senzoru s endokrinnou žľazou. Napr. závislosť regulácia sekrécie inzulínu od c glukózy v krvi. Špeciálna endokrinológia Hormóny hypofýzy – adenohypofýzy a neurohypofýzy. Adenohypofýza produkuje rad H, majú bielkovinový charakter. Adrenokortikotropný hormón (ACTH) – peptid z 39 aminokyselín. Rastový somatotropný hormón (STH) – polypeptid, Mr=20 000. Prolaktín (PRL) – polypeptid z 199 aminokyselín. Tyrotropný hormón (TSH) – glykoproteín. Gonadotropíny (FSH) a (LH) – glykoproteíny. 18. 11. 2018 18. 11. 2018 98 98

Prehľad endokrinných žliaz, 1-epifýza, 2-hypofýza, 3-štítna žľaza a prištítne telieska, 4-detská žľaza, 5-nadobličky, 6-Langerhansove ostrovčeky, 7-pohlavné žľazy 18. 11. 2018 18. 11. 2018 99 99

Hormóny štítnej žľazy – 3 milióny žľazových folikulov. Neurohypofýza – H sa v nej skladujú a z nej vylučujú, tvoria sa v hypotalame. Antidiuretický H (ADH) – peptid z 9 aminokyselín. Oxytocín – peptid z 9 aminokyselín. Hormóny štítnej žľazy – 3 milióny žľazových folikulov. Tyroxín (T4) a Trijódtyronín (T3) – obsahujú J. Hormóny kôry nadobličiek Glukokortikoidy – steroidové látky, substrátom syntézy je cholesterol. Kortizol – hlavný glukokortikoid - antagonista inzulínu. Mineralkortikoidy – hlavný je aldosterón. Hormóny drene nadobličiek Katecholamíny – hlavný je adrenalín, tvoria sa z tyrozínu 18. 11. 2018 18. 11. 2018 100 100

Biologické účinky glukokortikoidov 18. 11. 2018 18. 11. 2018 101 101

Schéma syntézy katecholamínov 18. 11. 2018 18. 11. 2018 102 102

Hormóny pankreasu – Langerhansove ostrovčeky- endokrinná sekrécia. Kalciotropné hormóny – udržiavajú stálu koncentráciu Ca v krvnej plazme. Ľudský parathormón (PTH) – lineárny peptid z 84 aminokyselín v prištítnych telieskach. Kalcitonín – parafolikulárne bunky štítnej žľazy. Hormóny pankreasu – Langerhansove ostrovčeky- endokrinná sekrécia. Ľudský inzulín – proteín z 51 aminokyselín. Glukagón – katabolický H – peptidový H z 29 aminokyselín. Pohlavné hormóny Mužské PH – androgény – steroidové hormóny – testosterón syntetizuje s cholesterolu v Leydigových bunkách v testes. Ženské PH – estrogény a gestagény (progesterón) sú produkované vaječníkmi – steroidové hormóny – z cholesterolu. 18. 11. 2018 18. 11. 2018 103 103

Zmeny koncentrácie hormónov počas ovariálneho cyklu 18. 11. 2018 18. 11. 2018 104 104

Zmeny počas ovariálneho a menštruačného cyklu 18. 11. 2018 18. 11. 2018 105 105

Základy klinickej biochémie Biochemické vyšetrenia – diagnostika ochorení. 60% informácií: - info o metabolických funkciách, - majú široký rozsah, - súm kvantifikovateľné, - relatívne dostupné. Musí byť: - cielené a správne indikované, - spoľahlivé, - rýchle, - správne vyhodnotené. Diagnostický proces – indikácia na vyšetrenie, predanalytická, analytická a interpretačná časť. Indikácia na vyšetrenie – prvý predpoklad efektivity. BCH na stanovenie diagnózy ochorenia, na monitorovanie priebehu, detekciu komplikácií, skríning, odhad rizika. BCH poznáme urgentné a plánované. Predanalytická fáza – od naordinovania vyšetrenia po dodanie materiálu na OKB: - príprava pacienta, - odber materiálu, - skladovanie a transport materiálu. 18. 11. 2018 18. 11. 2018 106 106

Analytická fáza – prevzatie materiálu a žiadanky na OKB, - identifikácia vzorky, - posúdenie kvality vzorky, - pridelenie čísla, - analýza vzorky, - výsledky v písomnej forme, - rozvoz alebo telefonicky, - zaznamenať meno, kto výsledok prijal. Interpretácia výsledkov BCH – výsledok BCH je informáciou, keď sa posudzuje: - vo vzťahu k referenčným hodnotám, - porovnaním s výsledkami iných vyšetrení v súbore, - s výsledkami toho istého BCH v určitom časovom období. Referenčné hodnoty – na porovnanie s výsledkami BCH. RF – hodnoty určitej kvantity, od jedincov s definovaným stavom zdravia. Referenčný interval. Na hodnotu určitého biochemického parametra vplýva: - faktory neovplyvniteľné (vek, pohlavie, genetické, gravidita), - faktory ovplyvniteľné (výživa, poloha tela, záťaž, užívanie liekov). 18. 11. 2018 18. 11. 2018 107 107

Referenčné hodnoty 18. 11. 2018 18. 11. 2018 108 108

18. 11. 2018 18. 11. 2018 109 109 Parameter Referenčné hodnoty Sodík 135 - 145 mmol. l-1 Drasík 3,5 - 5,5 mmol. l-1 Chloridy 95 - 110 mmol. l-1 Vápnik 2,25 - 2,75 mmol.l-1 Horčík 0,8 - 1 mmol. l-1 Glykémia 3,5 - 6,1 mmol. l-1 Triacyglyceroly 0,45 - 1,68 mmol. l-1 Celkový cholesterol 3,1 - 6,5 mmol. l-1 HDL- cholesterol 0,8 - 2,2 mmol. l-1 Celkové bielkoviny 60 - 85 g. l-1 Albumín 26 - 52 g. l-1 Celkový bilirubín 3 - 21 μmol. l-1 Konjugovaný bilirubín do 5 μmol. l-1 Močovina 3,6 - 9,3 mmol. l-1 Kyselina močová 390 - 450 μmol. l-1 Kreatinín muži do 100 μmol. l-1 ženy do 95 μmol. l-1 Glykovaný Hb 6- 8% Železo 16,3 - 31,3 μmol. l-1 ALT do 0,83 μkat. l-1 AST ALP dospelí 1,3 – 2 μkat. l-1 ACP do 225 nkat. l-1 GMT do 1,1 μkat. l-1 CK 0,7 - 6,1 μkat. l-1 Amyláza 1,1 - 5 μkat. l-1 Cholínesteráza 31 - 150 μkat. l-1 18. 11. 2018 18. 11. 2018 109 109