Rádioaktívne žiarenie Jakub Štefanič III.A
Rádioaktivita Rádioaktivita je schopnosť jadier atómov meniť sa na jadrá iných atómov a vysielať pritom charakteristické žiarenie. Rádioaktivitu prvý raz pozoroval francúzsky fyzik Henry Becquerel (1896) u zlúčenín uránu. Zistil, že uránová ruda vyžaruje neviditeľné lúče, ktoré prechádzajú aj cez tmavý papier a zanechávajú na fotografickej platni rovnaké stopy ako viditeľné svetlo. Názov Rádioaktivita pochádza od objaviteľov rádioaktívnych prvkov - rádia a polónia, Márie Curie-Sklodowskej a jej manžela Pierre Curie, ktorí v roku 1897 začali skúmať žiarenie, ktoré objavil H. Becquerel. Toto žiarenie nazvali rádioaktívnym a celý jav rádioaktivitou. Za tento objav dostali všetci traja v roku 1903 Nobelovu cenu.
Prírodná a umelá rádioaktivita Polčas premeny Udáva časovú periódu, za ktorú sa rádioaktivitou rozpadne polovica určitého množstva daného prvku. Tento parameter je špecifický pre každý rádioaktívny prvok. Prírodná rádioaktivita Je pozorovaná u prvkov s atómovým číslom vyšším ako 81. Pri rozpade atómového jadra sa vyžiari ionizačná energia, prípadne sa vyšlú elektróny a vznikne niekoľko atómov iných prvkov s nižšími atómovými číslami. Tieto sa prípadne môžu rozpadať ďalej až kým nedospejú ku konečnému stabilnému prvku, ktorým bývajú rozličné izotopy olova. Polčasy rozpadu prvkov sú rôzne: od sekúnd až po 1010 rokov. Umelá rádioaktivita Premena stabilného jadra atómu pôsobením iného jadra alebo častice na nestabilné jadro, ktoré sa samovoľne rozpadá za súčasného uvoľnenia žiarenia.
Irena Joliot-Curie a Frédérik Joliot-Curie V roku 1934 Irena Joliot Curie a jej manžel Frédérik Joliot Curie ožarovali hliník alfa časticami. Vznikol izotop fosforu. Tak bola prvýkrát realizovaná umelá rádioaktivita. 1327Al + 24α→1530P + 01n 1530P →1430Si + +10e Táto reakcia znázorňuje jednoduchú jadrovú reakciu - premenu jadra, ktorá je vyvolaná žiarením α, pričom vzniká umelý rádionuklid. Za tento objav dostali manželia Joliot-Curie v roku 1935 Nobelovu cenu. S využitím rádionuklidov v bežnom živote sa možno stretnúť najmä v medicíne (ožarovanie chorých tkanív) a v technike - kontrola výrobkov atď.
Druhy žiarenia Žiarenie alfa (α) Je prúdom rýchle letiacich atómových jadier hélia 24He, ktoré sa pohybujú rýchlosťou 20 000 km.s-1. Preniká vzduchom aj tenkými kovovými fóliami. Žiarenie beta (β) Je v podstate prúd elektrónov, ktoré letia rýchlosťou 280 000 km.s-1. Niekedy sa rozlišuje β- (elektróny) a β+ (kladne nabité pozitróny). Je to asi 100-krát prenikavejšie ako žiarenie alfa (preniká prostredím s nízkou hustotou alebo malou hrúbkou, napr. papierom, zastaví ho hliníková fólia). Vyžarované elektróny vznikajú v jadre rozpadom neutrónov. Žiarenie gama (γ) Je elektromagnetické vlnenie, podobne ako viditeľné svetlo, ale má kratšiu vlnovú dĺžku (10-11 až 10-13 m). Je najprenikavejšou časťou jadrového žiarenia (preniká aj cez hliníkovú fóliu, zastaví ho olovená platňa). Tvorí ho prúd fotónov (častíc bez náboja), ktoré sa pohybujú približne rýchlosťou svetla.
Účinky rádioaktívneho žiarenia Žiarenie, častice a vlny vyžarované nestálymi elementmi, zachránilo životy tisícom ľudí pri použití na diagnostikovanie a liečenie chorôb. Ale tridsať rokov po jeho objavení v rokoch 1890 začali vedci zisťovať, že žiarenie je dvojitej povahy: môže zabíjať tak isto ako liečiť. Preslávené pre svoje výskumy s prvkom rádium, umreli Maria Curie a jej dcéra Irena na leukémiu. Či sa účinok ionizácie prejaví o niekoľko hodín, alebo až niekoľko rokov zväčša závisí na množstve radiácie, meranej v jednotkách rem. Ak sme vystavení malým dávkam žiarenia po istý čas, dlhodobý biologický efekt je skoro rovnako pravdepodobný ako pri vystavení jednej veľkej dávke. Veľmi vysoká dávka ionizujúceho žiarenia (povedzme tritisíc remov alebo viac) spôsobuje akútny syndróm mäknutia mozgu. Dávka šesťsto remov a viac znamená akútnu chorobu z ožiarenia. Nižšie dávky žiarenia môžu spôsobiť leukémiu v dobe päť až desať rokov po vystavení žiareniu, rakovinu dvanásť až šesťdesiat rokov neskôr a genetické choroby a vrodené poruchy budúcim generáciám. Ľudia sú zo všetkých živých bytostí na svete jedny z najcitlivejších voči karcinogénnym účinkom žiarenia. Bunka zasiahnutá určitou dávkou žiarenia je často schopná sa v krátkom čase zotaviť a odstrániť škody, ktoré v nej žiarenie spôsobilo. Hovoríme o reverzibilných (vratných) zmenách. Niekedy sú však tieto zmeny trvalé. Bunka už nie je schopná zotaviť sa z nich, a tak hynie. Ide o zmeny ireverzibilné (nevratné). Podľa stupňa radiačného poškodenia môžeme bunky rozdeliť zhruba do 5 skupín: bunky nepoškodené bunky s oneskoreným delením; Tieto bunky sa zotavujú určitú dobu a potom pokračujú v pôvodnom, správnom delení bunky s chybným delením; Tieto bunky sa začnú po zotavení deliť, ale odlišne od svojich predchodcov. Niektoré z nich sa vyvíjajú ako obrovské bunky a ich výskyt je jedným z charakteristických nálezov po ožiarení agonálne bunky, t.j. poškodené nenávratne; Tieto bunky sa môžu niekoľkokrát rozdeliť, až celkom odumrú mŕtve bunky
Ďakujem za pozornosť Zdroje: www.javys.sk www.greenpeace.org www.sk.wikipedia.org www.google.sk www.odb.borec.cz