Účinky ekologických podnetov na človeka Ekologická biofyzika Prostredie v ktorom žijeme sa nazýva životné prostredie. Ide o komplex spoločenských, biologických, chemických a fyzikálnych faktorov pôsobiacich na človeka, ktoré ovplyvňujú jeho zdravie. Výsledkom narušeného životného prostredia je v posledných desaťročiach zvýšený počet alergických a onkologických ochorení, vrodených vývinových chýb, ochorení srdcovocievneho a dýchacieho systému, znižovanie imunity atď . Účinky ekologických podnetov na človeka Komplex interakcií organizmu s fyzikálnymi faktormi prostredia študuje ekologická biofyzika. Výsledkom interakcie môže byť : reakcia /okamžitá odpoveď na vonkajší podnet; ak je priaznivá, využíva sa napr. vo fyzikálnej terapii na podporu zdravia, liečbu narušených funkcií a pod. / poškodenie /patologická zmena vyvolaná podnetom/, adaptácia /zmena fyziologickej funkcie následkom prispôsobenia sa organizmu dlhodobému pôsobeniu fyzikálneho faktora/.

Medzi fyzikálne podnety patria: A/ mechanické faktory/gravitácia, tlak, podtlak atď ./, B/ elektrické a magnetické polia, C/ teplo a meteorologické faktory, D/ zvuk, ultrazvuk a infrazvuk, E / neionizujúce žiarenie /elektromagnetické žiarenie umožňujúce šírenie rozhlasových a televíznych signálov sa využíva na diatermiu; infračervené, viditeľné a ultrafialové žiarenie/, F/ ionizujúce žiarenie / röntgenové, kozmické, jadrové žiarenie/ Účinok fyzikálnych podnetov závisí od: druhu podnetu intenzity trvanie účinku miesta pôsobenia reaktivity organizmu

Účinok mechanických síl Účinky zemskej gravitácie a zrýchlenia /Geobiofyzika / g = 9,81 m.s-2 Beztiažový stav Výsledná sila je rovná nule Prestáva gravitačné dráždenie, hlavne vo vestibulárnom aparáte Dochádza k dočasnej poruche nervosvalovej koordinácie nedostatkom aferentných vzruchov z končatín a k poruche koordinácie analyzátorov polohy v priestore Tréningom sa dá na tento stav dobre adaptovať Gravitačné preťaženie Kladné Sila smeruje od hlavy k nohám Zdravý človek znesie kladné preťaženie do 5- násobku gravitačného zrýchlenia (5g). Nastáva hromadenie krvi v dolných končatinách, tlak v žilách stojaceho človeka môže dosiahnuť až 60 kPa Klesá artériový tlak v úrovni srdca na hodnotu 5 – 6 kPa (normálny 16 kPa) Vzniká nedokrvenie mozgu, ktoré môže mať za následok stratu vedomia a nedokrvenie sietnice, ktoré vyvolá tzv. bielu slepotu

Kinetóza Záporné Priečne Sila smeruje od nôh k hlave Človek znesie záporné preťaženie do 3 – násobku gravitačného zrýchlenia (3g). Nastáva hromadenie krvi v hlave, ktoré vyvolá prekrvenie sietnice /červená slepota/ až krvácanie do mozgu, edém mozgu a poruchy mozgových kapilár. Priečne kolmo na hlavnú os tela trénovaný kozmonaut až 20 – 25 násobné zrýchlenie počas niekoľkých sekúnd. Kinetóza Nepravidelné opakovanie zrýchlenia a spomalenia Prejavuje sa napr. v dopravných prostriedkoch (nevoľnosť, morská nemoc) Kinetózy sú spôsobované priamočiarymi zrýchleniami ako aj radiálnymi, uhlovými a Coriolisovými zrýchleniami, ktoré predstavujú adekvátny podnet pre orgán rovnováhy v strednom uchu. Ku kinetóze dochádza vtedy, keď zmysly prenášajú do mozgu chybné informácie. Na to, aby si organizmus zachoval rovnováhu, musia statické orgány prevziať informácie z vonkajšieho prostredia a vyslať ich do vnútorného ucha, kde sa spracujú a odošlú ďalej do mozgu.

Vplyv podtlaku a pretlaku na ľudský organizmus (Barobiofyzika) Organizmus človeka je nepretržite vystavený pôsobeniu tlaku, a to vzduchu alebo vody. Najzávažnejšie sú vplyvy pri pobyte vo vysokých nadmorských výškach a pod vodou. HYDROSTATIKA - JE TO VEDA SKÚMAJÚCA PODMIENKY ROVNOVÁHY KVAPALÍN (KTORÉ NEPRÚDIA) A TELIES DO NICH PONORENÝCH. TLAK V KVAPALINÁCH A PLYNOCH Tlak p charakterizuje stav tekutín v pokoji. F-velkost' tlakovej sily,ktorá pôsobí kolmo S na plochu s obsahom S. TLAK V KVAPALINÁCH VYVOLANÝ TIAŽOVOU SILOU Hydrostatický tlak je tlak, ktorý je v kvapaline vyvolaný vlastnou tiažou kvapaliny. Hydrostatický tlak v hĺbke h ideálnej kvapaliny :

TLAK VYVOLANÝ TIAŽOU VZDUCHU Hydrostatická tlaková sila: Veľkost' hydrostatickej tlakovej sily nezávisí od tvaru a celkového objemu kvapaliny v nádobe - hydrostatický paradox TLAK VYVOLANÝ TIAŽOU VZDUCHU Atmosféra je pôsobením tiažového poľa pripútaná k Zemi a spolu s ňou koná otáčavý pohyb. Na každé teleso pôsobí atmosférická (aerostatická) tlaková sila vyvolaná tiažou vzduchu. Atmosférický tlak pa nemožno vypočítať' zo vzťahu: pa = ρ h g pretože hustota vzduchu sa s výškou h (nadmorskou výškou) mení. Pri výstupe o 100 m sa pa zmenší približne o 1,3 kPa. Atmosférický tlak pa sa mení aj v priebehu dňa. Tieto zmeny musia meteorológovia poznať', ak chcú predpovedať' počasie. Normálny atmosférický tlak bol stanovený dohodou a jeho velkost' je:  pa =1013,25 hPa = 1,01325 . 105 Pa

Do výšky 2000m sa saturácia krvi kyslíkom praktický nemení a je takmer normálna. Vo výške približne 5000 – 5500 m predstavuje atmosferický tlak už len asi 50% normálnej hodnoty, pričom nasycovanie krvi kyslíkom je stále okolo 80%, no vo vyšších výškach začína prudko klesať . Pri stúpaní do nadmorskej výšky 2000 m sa prejavia bradykardie, prehĺbi sa dýchanie a zníži sa minútový srdcový objem. Postupne sa u človeka začínajú bolesti hlavy, búchanie srdca, závraty, únava a slabosť . Vzniká niekoľkohodinová aklimatizačná fáza. V ďalšej fáze sa začína stimulácia vegetatívnych funkcií, zjavia sa základné príznaky tachykardie, zvýšenie minútového srdcového objemu, vyšší prívod krvi do mozgu a srdcového svalu zrýchlené dýchanie. Ak v tejto fáze nie sú aklimatizačné mechanizmy dostatočné, môžu sa vyskytnúť niektoré patologické prejavy, napr. horská choroba, čo môže vyústiť do zníženého zmyslového vnímania a otupenia intelektu. Úplná aklimatizácia vzniká počas tretieho týždňa vysokohorského pobytu. Následkom zmien intermediárneho metabolizmu sa zvyšuje výkonnosť pri nízkej spotrebe kyslíka, čo má priaznivý vplyv na liečbu chorôb respiračného systému. Terapeutickou aplikáciou sú podtlakové komory, v ktorých je tlak znížený o 20 – 40 kPa.

Pri potápaní sa postupne zvyšuje tlak vody na hrudník, ktorý sa stláča spolu s pľúcami. Množstvo rozpusteného dusíka v krvi a tkanivách pri hyperbarii závisí od jeho parciálneho tlaku, a preto je pri hyperbarii zvýšené. Kesónová choroba. Pri náhlom znížení tlaku sa dýchací plyn uvoľňuje, pričom kyslík sa v tkanivách zužitkuje, no dusík sa uvoľňuje pomaly a tvorí plynové bubliny, ktoré spôsobujú svalové bolesti, slabosť , kŕče až bezvedomie. Bublinky N2 vo venóznej krvi môžu pôsobiť v pľúcnej mikrocirkulácii obštrukčne (plynová embólia). Liečebne sa pretlak využíva v pretlakových komorách (barokomorách), kde dosahuje hodnotu 26,7 – 53,3 kPa, a to na terapiu hypoxických stavov a pľúcneho emfyzému. Barokomora s pretlakom kyslíka (hyperbarická oxygenoterapia) sa využíva pri otravách CO, kyanidmi, pri popáleninách a polytraumách. Pri menších tlakových zmenách vznikajú u človeka ťažkosti, ktoré sa nazývajú dysbarizmus. Sú častejšie pri kompresii ako pri dekompresii (podtlaku)

Účinky elektrických polí Tkanivo predstavuje veľmi komplikovaný vodič elektrického prúdu. Účinok elektrického prúdu je výsledkom interakcie náboja iónov a makromolekúl, ale aj dipolárnych štruktúr, membránových potenciálov a iných javov. Tkanivo má charakter elektrickej impedancie s určitou vodivosťou, kapacitnými a indukčnými vlastnosťami. (model na obrázku) Vplyv elektrického prúdu závisí nielen od intenzity, ale aj od druhu a vlastnosti tkaniva, ktoré charakterizuje jeho impedancia. Priaznivé účinky elektrického prúdu sa široko využívajú vo fyzikálnej terapii ako tzv. elektroliečba. Model odporu tkaniva R1 - odpor bunkovej membrány R2 - odpor mimobunkovej tekutiny R2  R1 C – kapacita bunkovej membrány U – membránový potenciál

Účinky jednosmerného elektrického prúdu Jednosmerný prúd preteká v tkanivách prevažne elektrolyticky, teda pohybom iónov. Môže sa šíriť aj pohybom elektricky nabitých koloidných častíc. Najlepšiu vodivosť má extracelulárne prostredie. Preteká iba odporom R2 a odporom bunkových membrán R1 tečie 2 – 3 % prúdu. Polarizácia dielektrika – natáčanie dipólových molekúl a vznik posuvných prúdov Jednosmerný elektrický prúd nemá dráždivé účinky (len pri zapnutí a vypnutí) a tepelné vplyvy sú funkciou odporu tkaniva. Čím je odpor väčší, tým väčšie je aj vytvorené teplo. Polarizácia dielektrika Dipólové momenty sa navonok rušia Dipóly sa natáčajú do smeru vonkajšieho poľa – orientačná polarizácia

Liečba jednosmerným prúdom sa nazýva galvanoterapia. Delí sa na Galvanizáciu ionoforézu. Ide o využitie hĺbkových účinkov jednosmerného prúdu, ktorý sa aplikuje pomocou kovových elektród. Pri prietoku prúdu sa pod katódou vylučujú alkalické ióny OH - , ktoré vytvárajú zásadité prostredie. Toto prostredie napučiava tkanivo a zvyšuje reaktibilitu nervových zakončení. Pod anódou sa naopak vytvárajú katióny H + a H3O + a tvoria kyslé prostredie, ktoré vysušuje tkanivo a znižuje reaktibilitu nervových zakončení. Aby sa zabránilo vysušovaniu a či napučiavaniu tkaniva, medzi elektródu a kožu sa vkladá podložka namočená do ochranného roztoku, ktorý neutralizuje prostredie a zlepšuje kontakt elektródy s kožou. Prietokom elektrického prúdu sa tkanivo lepšie prekrvuje a zvyšuje sa látková výmena.

Účinky striedavého prúdu Striedavý prúd sa tkanivom vedie hlavne ako posuvný prúd Natáčaním molekúl vzniká veľké množstvo tepla. Mierou schopnosti látky viesť posuvný elektrický prúd je permitivita  [F.m-1] Vyjadruje intenzitu vnútorného elektrického poľa, ktoré vzniká polarizáciou Kapacitné premostenie bunkovej membrány Pre prúd striedavý je malý kapacitný odpor V obvode striedavého prúdu platí Ohmov zákon, ale namiesto R zavádzame veličinu Z (zdanlivý odpor alebo impedancia) kde U a I sú efektívne hodnoty Zložkami impedancie sú Ohmický odpor (rezistancia) R Indukčný odpor (induktancia) XL Kapacitný odpor (kapacitancia) XC

Celková impedancia obvodu je daná vektorovým súčtom ohmického odporu a rozdielu kapacitného a indukčného odporu odkiaľ Podľa frekvencie striedavé prúdy delíme na: nízkofrekvenčné prúdy (do 100 Hz) vysokofrekvenčné prúdy (nad 100 Hz) Pri frekvenciách nad 100 Hz klesá dráždivosť a prahová hodnota dráždivého prúdu je Dráždivý účinok sa prestáva prejavovať pri 10 kHz. Okolo tejto hodnoty je Prúdy nad 100 kHz už nemajú dráždivý účinok a možno povedať, že nehrozí nebezpečenstvo úrazu Bezpečný prúd pre 10 – 1000 Hz je asi 10 mA a jednosmerný asi 25 mA. Pri 20 mA striedavého prúdu je možné sa odtrhnúť

Vysokofrekvenčné prúdy nemajú ani elektrolytický a elektrochemický účinok. Ich biologický účinok je založený na premene absorbovanej elektrickej energie na tepelnú energiu. Dielektrický ohrev – polárne molekuly sa vplyvom striedavého elektrického prúdu pohybujú a menia energiu el. poľa na teplo Množstvo vzniknutého tepla sa riadi Jouleovým zákonom

Účinky nízkofrekvenčného prúdu Striedavý nízkofrekvenčný prúd má predovšetkým dráždivé účinky. Elektrolytické účinky sa prejavujú len pri jednostranne orientovanom striedavom prúde. Tepelné vplyvy závisia od veľkosti odporu tkaniva, ktorým prúd prechádza. Dráždivé účinky sa využívajú na rozcvičovanie svalstva, defibriláciu a stimuláciu. Impulzoterapia znamená liečebnú aplikáciu nízkofrekvenčných prúdov. Pôsobí predovšetkým dráždivo a účinky závisia od intenzity, frekvencie, trvania impulzu a strmosti nárastu prúdového impulzu. Využíva sa na rozcvičovanie zdravých a čiastočne denervovaných svalov, funkčnú elektrostimuláciu, na stimulovanie hladkého svalstva, selektívnu elektrostimuláciu úplne denervovaných svalov a v elektrodiagnostike. Okrem toho sa využíva aj na liečbu porúch srdca či kardioverziu pri poruchách srdcového rytmu. Nízkofrekvenčné prúdy so strmým a pozvoľným nástupom sa využívajú aj na vyšetrenie zmien nervovosvalovej dráždivosti v diagnostike periférnych paréz.

Účinky vysokofrekvenčného prúdu Vysokofrekvenčné striedavé prúdy majú frekvenciu vyššiu ako 100 Hz a majú tepelné účinky. Nepôsobia vôbec dráždivo ani elektrolyticky. Teplo vzniká premenou elektrickej energie v hĺbke tkaniva, ktoré sa prehrieva rovnomerne v závislosti od frekvencie a vlastnosti tkaniva. Diatermia predstavuje využitie vysokofrekvenčných prúdov pre ich hĺbkový tepelný vplyv. Používa sa na hĺbkové prehrievanie tkaniva, teplo vzniká premenou vysokofrekvenčného prúdu, ktorý sa môže aplikovať v poli kondenzátora, v poli cievky alebo žiaričom pri mikrovlnej diatermii. Tepelný účinok závisí nielen od spôsobu zapojenie, ale aj od druhu ohrievaného tkaniva. Podľa použitej frekvencie sa delí na : krátkovlnú/ f = 27, 12 MHz / ultrakrátkovlnú /433, 92 MHz/ mikrovlnú/ 2400 alebo 2450 MHz/.

Úrazy elektrickým prúdom Elektrický prúd môže u človeka spôsobiť aj úraz. Jeho účinky sú dráždivé a tepelné. Úraz vzniká pri prechode prúdu s vyššou intenzitou a stupeň úrazu závisí od odporu v obvode elektrického prúdu, teda aj od odporu ľudského tela a vnútorného odporu zdroja. Najbezpečnejší je striedavý prúd s frekvenciou 50 –60 Hz, tj. z elektrickej siete. Nebezpečenstvo úrazu nevzniká pri vysokofrekvenčnom prúde nad 100 kHz. Medzi najcitlivejšie tkanivá patrí mozgové tkanivo, respiračné svaly hrudníka, nervové centrá a srdce. Pri úraze el. prúdom treba v prvom rade prerušiť prívod el. prúdu k postihnutému a začať s prvou pomocou, umelým dýchaním a masážou srdca.

Účinky magnetických polí Magnetické polia sú trvalou súčasťou životného prostredia človeka. Môžu byť stále(geomagnetické pole Zeme, magnetické pole permanentných magnetov) a premenlivé magnetické pole v okolí vodičov striedavého elektrického prúdu. Biologické účinky magnetických polí sú výsledkom pôsobenia na receptory, ovplyvnenia reakcií radikálov a výmeny iónov v tkanive, predovšetkým Ca2+. Vyvolávajú vazodilatáciu, analgéziu, podporujú hojenie myorelaxáciu. Účinky závisia od druhu poľa; stále magnetické pole znižuje dráždivosť nervových štruktúr, nízkofrekvenčné ju zase zvyšuje. Magnetické pole spomaľuje laminárne prúdenie a sedimentáciu erytrocytov. Magnetoterapia sa využíva na liečbu poúrazových stavov, podporu vhojenia endoprotéz, urýchlenie hojenia zlomenín kostí, ale aj mäkkého tkaniva, chronické zápalové a degeneratívne ochorenia pohybového systému, bolesti chrbtice, mimokĺbové formy reumatizmu, neuralgie, obrny nervov atď. Magnetoterapia nie vhodná nie vhodná pre tehotné ženy, osoby s chronickými ochoreniami/ napr. anémiou/, s implantanovanými elektronickými zariadeniami ani u pacientov s aktívnou tbc, poruchami funkcie endokrinných žliaz, s tumormi a psychózami.

Účinky tepla Telesná teplota Teplo je jedna z foriem energie. Ide o úhrnnú kinetickú energiu neusporiadaného pohybu molekúl látky. Čím vyššia je kinetická energia molekúl látky, tým vyššia je aj teplota. Pri absolútnej nule (-273 °C) sa molekuly látky nepohybujú. Telesná teplota Ľudský organizmus si udržiava konštantnú teplotu tela, ktorá je výsledkom rovnováhy medzi tvorbou a výdajom tepla, a to mechanizmom termoregulácie. Centrum termoregulácie je v hypotalame a je nastavené približne na 36,5°C. Rozsah termoregulácie, pri ktorej je organizmus schopný zachovať si telesnú rovnováhu, určuje horná a dolná kritická teplota. Teplotu a jej zmeny zaznamenávajú termoreceptory v koži. Receptory na percepciu chladu sú umiestnené v pokožke, bližšie k povrchu, preto človek pociťuje chlad rýchlejšie ako teplo. Receptory pre teplo sú lokalizované hlbšie v koži. Okrem uvedených termoreceptorov majú u človeka význam aj receptory, ktoré reagujú na teplotu do 15°C a nad 45°C. Koža plní okrem recepčnej funkcie aj úlohu tepelného izolátora.

Mechanizmus tvorby a prenosu tepla Dobre tepelno-izolačné vlastnosti má tuková vrstva. Pri regulačnej funkcii sú najdôležitejšie vazomotorické mechanizmy vazodilatácia, ktorej následkom sa zvýši prietok krvi tukovou vrstvou, zníži sa jej izolačná funkcia a začne sa odparovanie z povrchu tela, vazokonstrikcia obmedzí prietok krvi a zvýši sa izolačná schopnosť kože. Okrem zmien telesnej teploty spôsobených metabolizmom, svalovou aktivitou a kolísaním teploty okolia sa pozorujú aj vrodené rytmické zmeny teploty, a to u mužov v rozmedzí 1,4-1,5°C a u žien 1,2°C. Počas dňa má človek najnižšiu teplotu ráno a najvyššiu večer po 17.00 h. Mechanizmus tvorby a prenosu tepla Teplo sa v organizme tvorí dvoma spôsobmi. Ako výsledok metabolizmu v svalstve, pečeni a ostatných orgánoch. Ak teplota ovzdušia prekročí teplotu kože, prijíma organizmus teplo z okolia. Teplo sa u človeka stráca Kondukciou /vedením/, styk telies s rôznou teplotou (u človeka 1 % z celkového výdaju tepla). Tepelná vodivosť je priamo úmerná elektrickej vodivosti. Konvekciou /prúdením/, krvou sa teplo rozvádza (u človeka 15 % z celkového výdaju tepla). Radiáciou /žiarením, sálaním/, človek vyžaruje široké spektrum vlnových dĺžok a maximum vyžaruje pri vlnovej dĺžke 9 mikrometrov (u človeka 55-60 % z celkového výdaju tepla). Evaporáciou /vyparovaním, potením/.

Vedením a sálaním sa stráca približne 70% tepla, potením asi 20%. Okrem toho teplo z organizmu uniká aj dýchaním a nepozorovateľným potením. Reakcia na teplo závisí od intenzity a formy tepelného podnetu, ako aj od reaktivity organizmu. Teplo a chlad nemusia vždy vyvolať protichodné reakcie. Čím dlhšie tepelný podnet trvá, tým je reakcia väčšia a aj dlhšie pretrváva. Reakcia je výraznejšia aj pri väčšej ploche tela na ktorú tepelný podnet pôsobí. Vplyvom horúceho vzduchu sa znižuje diastolický tlak, zvyšuje sa pulzová frekvencia a zväčšuje sa minútový srdcový objem. Prehriatiu v prostredí s horúcim vzduchom sa organizmus bráni rozšírením kožných kapilár a potením. Pri vysokej vlhkosti vzduchu sa môžu vyradiť termoregulačné mechanizmy a vzniká úpal, ktorý sa prejaví celkovou malátnosťou, nevoľnosťou, vracaním a zvýšením telesnej teploty. V horúcej vode je činnosť termoregulačných mechanizmov obmedzená, úbytok tepla žiarením je zanedbateľný a teplo sa odparuje len z neponorených častí tela. Pretože sa zníži výdaj tepla a zvýši jeho príjem z horúcej vody, nastane u človeka zvýšenie telesnej teploty.

Termoterapia Priaznivé účinky tepla sa široko využívajú na celkovú alebo lokálnu termoterapiu. Účinok tepelných podnetov vyvolá zníženie odporu predovšetkým v cievach kože, ale aj v iných cievach, čím sa zvýši prekrvenie. Srdce na tepelné podnety reaguje zrýchlením pulzu. Dýchanie v horúcom a dlhotrvajúcom kúpeli sa stáva povrchným a zrýchľuje sa. Vyššia telesná teplota zvyšuje metabolizmus a pôsobí relaxačne na kostrové svalstvo. Teplota tkanív sa znižuje najmä z terapeutických dôvodov. Pri znížení telesnej teploty hovoríme o hypotermii Ak sa zníži teplota určitého miesta, ide o lokálnu hypotermiu. Metódy umelej hypotermie sa využívajú pri niektorých chirurgických a neurochirurgických výkonoch. Chladové podnety zvyšujú činnosť štítnej žľazy, prehlbujú dýchanie a znižujú metabolizmus.

Účinky neionizujúceho žiarenia

Zahrňuje ultrafialové žiarenie (UV), viditeľné svetlo, ionizujúce žiarenie (IZ) a mikrovlnné žiarenie. Prírodným zdrojom tepla a svetla je slnko. Má fyziologické a biologické účinky. Účinky viditeľného svetla ovplyvňujú život na planéte. Fotosyntéza, videnie a fyziologické funkcie organizmu. Význam – prevencia, doplnková liečba mimopľúcnej formy tbc, počas rekonvalescencie a na helioterapiu niektorých kožných ochorení. Poškodenie organizmu – úpal alebo prehriatie. Laserové žiarenie predstavuje opakované impulzy úzkeho zväzku monochromatického žiarenia od IZ cez viditeľné svetlo, UV, až k rontgenovému žiareniu (RTG). Zdrojom sú kvantové generátory nazývané lasery. Intenzívny svetelný impulz (záblesk) trvá 100 – 500 ms a jeho energia dosahuje 0,1 – 1000 J. Má biologické účinky zvýšenie lokálnej teploty, biostimulačné, čo sa odrazí na vyššom počte buniek v ožiarenom tkanive, zvýšením obranyschopnosti organizmu, vyšším prekrvením a metabolizmom. Využíva sa na vyšetrenie kožných defektov, v očnom lekárstve, vo fyzikálnej terapii, neurochirurgii a plastickej chirurgii.

Účinky infračerveného žiarenia (IR) Vzniká vybráciou a rotáciou atómov a molekúl v každej látke, ktorej teplota je vyššia ako absolútna nula (-173 °C) IR tvorí dlhovlnná časť optického spektra. Vlastnosti IR závisia na jeho energii, preto sa delí do troch pásiem : IR – A/krátkovlnné pásmo/ s l = 760 až 1400 nm - súčasť slnečného žiarenia. Je to prenikavé žiarenie, ktoré sa len málo pohlcuje vo vode. IR – B/stredné pásmo/ s l =1400 až 3000 nm – zdrojom žiarovky a žiarivky. Preniká sklom, ale takmer úplne sa pohlcuje vo vode. IR – C/dlhovlnné pásmo/ s l = 3000 až 10 000 nm – zdrojom sú topné telesá. Pohlcuje sa vodou aj sklom. Má tepelný efekt, spôsobí rozšírenie malých kapilár (arteriol), hyperémiu kože a podkožných tkanív. Prah bolesti pri dosiahnutí teploty 45 °C Nad 70 °C zničenie väčšiny enzýmových systémov Má analgetický, spazmolytický a stimulačný účinok na imunobiologické reakcie.

Podľa biologických účinkov sa delí na : Účinky UV žiarenia UV je významnou zložkou slnečného žiarenia a má výrazne biologické a fotochemické účinky. Podľa biologických účinkov sa delí na : UV-A /dlhovlnné pásmo/ l =400 – 315nm UV-B /strednovlnné pásmo/ l = 315 –280 nm UV-C /krátkovlnné pásmo/ l = 280 – 180 nm Biologické účinky sa prejavujú denaturáciou bielkovín 280 – 290 nm Inaktiváciou enzýmov UV-C zmenami DNK vznikom mutácií chromozómových a morfologických zmien.

Účinky mikrovlného žiarenia Mikrovlny je žiarenie s vlnovou dĺžkou 1 mm až 1 m/ 300GHz- 300MHz/ - na šírenie rozhlasového a televízneho signálu, v rádio telegrafii a... Absorbovaná energia mikrovĺn sa v tkanivách mení na kinetickú energiu molekúl a vzniká teplo. Výsledkom môže byť zvýšenie teploty. Mikrovlny dokážu rozkmitať elektricky nabité čiastočky Molekuly látok sú väčšinou elektricky nenabité – majú rovnaký počet kladných aj záporných elektrických nábojov. Niektoré molekuly – a patrí medzi ne aj voda – však majú kladné a záporné náboje rozdelené nerovnomerne: na jednom konci molekuly prevláda kladný náboj a na opačnom záporný. Keď takúto molekulu zasiahne elektromagnetická vlna, dokáže molekulou v rytme vlny pootočiť.

Podobný proces nastáva aj živom organizme. Možno si poviete, že takéto „šťuchance“ do molekuly vody nič neznamenajú. Ak si však uvedomíme že každá molekula dostane takýchto šťuchancov každú sekundu 2,5 miliardy (frekvencia žiarenia v mikrovlnke je približne 2,5 GHz) a že každý kubický centimeter jedla obsahuje podstatne viac než miliardu miliárd molekúl vody, výsledný efekt je impozantný molekuly vody ako mikroskopickí robotníci pri svojom otáčaní neustále narážajú do ostatných molekúl jedla stále bláznivejšie, tie sa rozkmitávajú stále viac, teplota jedla stúpa, až sa nakoniec uvarí. Podobný proces nastáva aj živom organizme. Keďže ten je tvorený hlavne z vody je mikrovlnné žiarenie nebezpečné Ochrana pred mikrovlnami spočíva v dokonalom odtienení generátora mikrovlnného žiarenia.