Κατέβασμα παρουσίασης
Η παρουσίαση φορτώνεται. Παρακαλείστε να περιμένετε
1
KVES Elektrotechnická fakulta ŽU
Príspevok skratových prúdov od asynchrónnych motorov Vplyv ASM môžeme zanedbať ak Σ P rM je súčet menovitých činných výkonov uvažovaných motorov vn a nn, Σ S rT – súčet menovitých zdanlivých výkonov všetkých transformátorov, cez ktoré sú napájané motory, I ′′ kQ– začiatočný súmerný rázový skratový prúd v bode pripojenia napájača Q bez príspevkov motorov, U nQ – menovité napätie sústavy v bode pripojenia Q napájača. KVES Elektrotechnická fakulta ŽU
2
KVES Elektrotechnická fakulta ŽU
3
KVES Elektrotechnická fakulta ŽU
Výpočet skratových prúdov V prípade vzdialeného skratu sa skratový prúd počíta ako súčet : striedavej zložky s konštantnou amplitúdou počas trvania skratu, jednosmernej zložky začínajúcej na hodnote A a klesajúcej k nule . Prúdy I "k , Ib, Ik sú efektívne hodnoty súmerných striedavých prúdov a majú takmer rovnakú veľkosť. V prípade blízkeho skratu je skratový prúd uvažovaný ako súčet zložiek: striedavej , zmenšujúcej sa amplitúdou počas skratu, jednosmernej, začínajúcej na hodnote A a klesajúcej smerom k nule. KVES Elektrotechnická fakulta ŽU
4
KVES Elektrotechnická fakulta ŽU
Pri výpočtoch skratov počítame: I "k - začiatočný rázový skratový prúd Ib, - súmerný vypínací skratový prúd Ik - ustálený skratový prúd ip nárazový skratový prúd Ith - ekvivalentný otepľovací skratový prúd KVES Elektrotechnická fakulta ŽU
5
Začiatočný súmerný rázový skratový prúd "
Trojfázový skrat Obecne začiatočný súmerný rázový skratový prúd počítame podľa vzťahu: Dvojfázový skrat V prípade dvojfázového skratu, sa začiatočný rázový skratový prúd počíta podľa vzťahu: KVES Elektrotechnická fakulta ŽU
6
KVES Elektrotechnická fakulta ŽU
Dvojfázový zemný skrat KVES Elektrotechnická fakulta ŽU
7
KVES Elektrotechnická fakulta ŽU
Počiatočný rázový skratový prúd, ktorý prechádza zemou Pri vzdialenom skrate KVES Elektrotechnická fakulta ŽU
8
KVES Elektrotechnická fakulta ŽU
Jednofázový skrat KVES Elektrotechnická fakulta ŽU
9
KVES Elektrotechnická fakulta ŽU
Nárazový skratový prúd Trojfázový skrat KVES Elektrotechnická fakulta ŽU
10
KVES Elektrotechnická fakulta ŽU
11
KVES Elektrotechnická fakulta ŽU
Príspevok nárazového skratového prúdu z každej vetvy Dvojfázový skrat Pri dvojfázovom skrate sa nárazový skratový prúd ip(2) sa vypočíta: KVES Elektrotechnická fakulta ŽU
12
KVES Elektrotechnická fakulta ŽU
Dvojfázový zemný skrat Pri dvojfázovom zemnom skrate sa nárazový skratový prúd ip2E sa vypočíta: Jednofázový skrat Pri jednofázovom skrate sa nárazový skratový prúd ip1 sa vypočíta: KVES Elektrotechnická fakulta ŽU
13
KVES Elektrotechnická fakulta ŽU
Jednosmerná zložka skratového prúdu iDC Maximálna jednosmerná zložka skratového prúdu i DC sa určí podľa vzťahu: Súmerný vypínací skratový prúd Vypínací skratový prúd v mieste skratu sa skladá zo symetrického vypínacieho skratového prúdu Ib a jednosmernej zložky skratového prúdu iDC v čase tmin , ktorú určíme podľa KVES Elektrotechnická fakulta ŽU
14
KVES Elektrotechnická fakulta ŽU
Pri vzdialených skratoch sú symetrické vypínacie skratové prúdy rovné počiatočným rázovým skratovým prúdom : V prípade blízkych skratov, pri vzniku trojfázového skratu v jednoduchej sieti sa zmenšovanie súmerného skratového vypínacieho prúdu zohľadňuje pomocou súčiniteľa μ : KVES Elektrotechnická fakulta ŽU
15
KVES Elektrotechnická fakulta ŽU
16
KVES Elektrotechnická fakulta ŽU
Ustálený skratový prúd Výpočet ustáleného skratového prúdu Ik pre vzdialené trojfázové skraty napájané z jedného synchrónneho generátora alebo z jedného elektrárenského bloku, závisí na systéme budenia napájaného zo svoriek generátorov, napäťovej regulácii a vplyve nasýtenia. Pre sústavy so statickým budením, napájaných zo svoriek generátorov, dochádza pri skratoch na svorkách generátora k zrúteniu svorkového i budiaceho napätia. V tomto prípade λ max = λ min = 0. λ max získame ako funkciu pomeru I ′′ kG / I rG zvlášť pre synchrónny generátor s hladkým rotorom a samostatne pre synchrónny generátor s vyjadrenými pólmi) KVES Elektrotechnická fakulta ŽU
17
KVES Elektrotechnická fakulta ŽU
Minimálny ustálený skratový prúd KVES Elektrotechnická fakulta ŽU
18
KVES Elektrotechnická fakulta ŽU
19
KVES Elektrotechnická fakulta ŽU
20
KVES Elektrotechnická fakulta ŽU
Skrat na svorkách asynchrónnych motorov V prípade trojfázových a dvojfázových skratov na svorkách asynchrónnych motorov sú príspevky skratových prúdov udané v tab. KVES Elektrotechnická fakulta ŽU
21
KVES Elektrotechnická fakulta ŽU
Ekvivalentný otepľovací skratový prúd Integrál ∫ i 2 dt vyjadruje energiu získanú prechodom skratového prúdu na rezistancii vyšetrovanej siete. Pre výpočet otepľovacieho skratového prúdu podľa STN EN sa používajú súčinitele: m – pre časovo závislý tepelný účinok jednosmernej zložky skratového prúdu, n – pre časovo závislý tepelný účinok striedavej zložky skratového prúdu, KVES Elektrotechnická fakulta ŽU
22
KVES Elektrotechnická fakulta ŽU
23
KVES Elektrotechnická fakulta ŽU
24
KVES Elektrotechnická fakulta ŽU
Ekvivalentný otepľovací skratový prúd Pre i = 1,2, ...,r po sebe nasledujúcich jednotlivých skratových prúdov, pre výpočet integrálu a ekvivalentného otepľovacieho skratového prúdu použijeme vzťahy KVES Elektrotechnická fakulta ŽU
25
KVES Elektrotechnická fakulta ŽU
26
KVES Elektrotechnická fakulta ŽU
Účinky skratových prúdov môžeme posudzovať z hľadiska: priamych účinkov – ich vplyv sa prejavuje prostredníctvom dynamických síl, tepelných účinkov a účinkov elektrického oblúka, nepriamych účinkov – skratové prúdy pôsobia na elektrické zariadenia nachádzajúce sa mimo miesta skratu. Prejavujú sa obvykle zníženým napätím, vplývajú na stabilitu chodu ES, indukčnými účinkami pôsobia najmä na slaboprúdové zariadenia. ktorého namáhanie skratovými prúdmi na zariadenia nemá vplyv, čo môžu byť prípady elektricky vzdialených skratov prejavujúcich sa veľkou impedanciou ako sú napr. elektrické inštalácie v budovách. KVES Elektrotechnická fakulta ŽU
27
KVES Elektrotechnická fakulta ŽU
Predchádzanie vzniku skratu Obmedzenie veľkosti skratových prúdov Zväčšením impedancie skratového obvodu, ktoré môžeme docieliť : KVES Elektrotechnická fakulta ŽU
28
KVES Elektrotechnická fakulta ŽU
29
KVES Elektrotechnická fakulta ŽU
Použitím obmedzovacích tlmiviek KVES Elektrotechnická fakulta ŽU
30
KVES Elektrotechnická fakulta ŽU
31
KVES Elektrotechnická fakulta ŽU
Obmedzenie účinkov skratových prúdov Účinky skratových prúdov na elektrické zariadenia a na elektrizačnú sústavu môžeme rozdeliť na : priame, ktoré sa prejavujú priamo na elektrických zariadeniach, nepriame, ktorých účinok sa prejaví až pôsobením ďalšieho javu, ktorý je vyvolaný skratom. K priamym účinkom patria silové(dynamické účinky) pôsobiace najmä na tuhé ohybné vodiče a tepelné účinky. KVES Elektrotechnická fakulta ŽU
32
KVES Elektrotechnická fakulta ŽU
Silové účinky Dynamické sily vznikajúce prechodom prúdov pôsobia na paralelné vodiče a vyvolávajú namáhania, s ktorými musíme uvažovať najmä pri návrhu elektrických staníc. Predpokladajme dva rovnobežné vodiče podľa KVES Elektrotechnická fakulta ŽU
33
KVES Elektrotechnická fakulta ŽU
U tuhých vodičov namáhanie na ohyb je dané vzťahom: M0 je ohybový moment, F – sila pôsobiaca na vodiče, l – vzdialenosť podpier, W – modul prierezu, ip – nárazový skratový prúd, D – vzdialenosť medzi fázami. KVES Elektrotechnická fakulta ŽU
34
KVES Elektrotechnická fakulta ŽU
35
KVES Elektrotechnická fakulta ŽU
Tepelné účinky Pri blízkom skrate k otepleniu prispievajú všetky zložky skratového prúdu. Vplyv doznievajúcich zložiek je tým väčší, čím je kratší čas trvania skratu. Pri výpočte tepelného namáhania sa predpokladá, že všetko uvolnené teplo sa nahromadí vo vodičoch a teda sa prejaví sa len ohriatím vodičov. Je to zdôvodnené tým, že za tak krátky čas trvania skratu nie je možné všetko uvolnené teplo odviesť. Pri vzdialenom skrate v podstate nie je rozdiel medzi začiatočnou a ustálenou hodnotou skratového prúdu. KVES Elektrotechnická fakulta ŽU
36
KVES Elektrotechnická fakulta ŽU
kde ρ je rezistivita vodiča, l – dĺžka vodiča, S – prierez vodiča, α – koeficient tepelnej rozťažnosti, ϑ 0 ϑ 1 – začiatočná, konečná teplota Iku – ustálený skratový prúd. KVES Elektrotechnická fakulta ŽU
37
KVES Elektrotechnická fakulta ŽU
Predpokladáme, že žiadne teplo sa neodvedie ani nevyžiari, zvýši sa však teplota vodiča. Celkové množstvo tepla bude KVES Elektrotechnická fakulta ŽU
38
KVES Elektrotechnická fakulta ŽU
Zemné spojenia v elektrických sieťach Podľa zapojenia uzla transformátora, elektrická sieť môže byť prevádzkovaná niekoľkými spôsobmi a to: s priamo uzemneným uzlom (uzemňovacia impedancia ZN = 0) – napäťová hladina nn, s priamo uzemneným uzlom (uzemňovacia impedancia ZN = 0) – napäťové hladiny vvn, zvn, uvn, s izolovaným uzlom (uzemňovacia impedancia ZN=∞), kompenzovaná sieť s kompenzačnou tlmivkou (ZN≈j XL), s rezistorom (ZN = R) – napäťová hladina vn. KVES Elektrotechnická fakulta ŽU
39
KVES Elektrotechnická fakulta ŽU
Pre ustálený stav platí KVES Elektrotechnická fakulta ŽU
40
KVES Elektrotechnická fakulta ŽU
41
KVES Elektrotechnická fakulta ŽU
Zemné spojenie v izolovanej sieti KVES Elektrotechnická fakulta ŽU
42
KVES Elektrotechnická fakulta ŽU
43
KVES Elektrotechnická fakulta ŽU
Z náhradnej schémy dostaneme Pre zložkové napätia Prúdy v jednotlivých fázach sú KVES Elektrotechnická fakulta ŽU
44
KVES Elektrotechnická fakulta ŽU
Poruchový prúd bude Fázové napätia budú KVES Elektrotechnická fakulta ŽU
45
KVES Elektrotechnická fakulta ŽU
Pre fázor napätia Un KVES Elektrotechnická fakulta ŽU
46
KVES Elektrotechnická fakulta ŽU
47
KVES Elektrotechnická fakulta ŽU
48
KVES Elektrotechnická fakulta ŽU
49
KVES Elektrotechnická fakulta ŽU
50
KVES Elektrotechnická fakulta ŽU
51
KVES Elektrotechnická fakulta ŽU
52
KVES Elektrotechnická fakulta ŽU
53
KVES Elektrotechnická fakulta ŽU
54
KVES Elektrotechnická fakulta ŽU
55
KVES Elektrotechnická fakulta ŽU
56
KVES Elektrotechnická fakulta ŽU
57
KVES Elektrotechnická fakulta ŽU
Παρόμοιες παρουσιάσεις
© 2024 SlidePlayer.gr Inc.
All rights reserved.