katedra makro a mikroekonomiky

Παρουσίαση με θέμα: "katedra makro a mikroekonomiky"— Μεταγράφημα παρουσίασης:

1 katedra makro a mikroekonomiky
TEÓRIA PODNIKU Ing. Juraj Dubovec, PhD. katedra makro a mikroekonomiky

2 CIEĽ: Vysvetliť teoretické princípy fungovania podniku a umožniť rýchlu orientáciu študentov v podnikovom prostredí.

3 Osnova Úvod do teórie podniku Charakteristika vonkajšieho prostredia
Riadenie podniku a organizačná štruktúra Podnikové ciele a podniková identita Informačná a komunikačná infraštruktúra Manažérske informácie Zdroje podniku Podniková stratégia Podnikové procesy Výroba Logistický systém podniku Controlling

4 Úvod do teórie podniku Východiská, prístupy, ciele
Podnik, jeho akčný priestor a základné otázky manažmentu Triedenie (taxonómia) podnikov

5 Definícia: Podnikaním sa rozumie sústavná činnosť vykonávaná samostatne podnikateľom vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť za účelom dosiahnutia zisku.

6 Základné otázky manažmentu
Aktivity firmy Priestor možností voľby nákup VF firemná politika premena vstupov na výstup firemná kultúra predaj výstupu časový faktor štruktúra trhu prostredie a konkurencia Rozhodovanie manažérov - čo produkovať čo neprodukovať koľko produkovať kedy kde pre koho za čo produkovať ako ovplyvniť rozhodovanie spotrebiteľa alebo vlády Kritéria výberu maximalizácia zisku maximalizácia hodnoty firmy max. vlastného úžitku manažérov Ponuka na trhu tovarov a služieb !

7 Faktory, ktoré určujú úspech manažérskeho rozhodovania:
flexibilita inovácie Tvorivosť Flexibilitu môžeme skúmať ako reakciu manažérov firmy na neistotu, najmä z hľadiska zmeny dopytu ako aj nedokonalosti trhov. Z flexibility vyplýva niekoľko výhod, ktoré sa týkajú: škály možných výberov hraničných nákladov očakávanému hraničnému zisku Inovácie sú špecifickým nástrojom manažérskeho rozhodovania, prostriedkom, pomocou ktorého využívajú zmeny ako príležitosti pre podnikanie alebo poskytovanie služieb. Tvorivosť je schopnosť poznávať predmety v nových vzťahoch a zmysluplne ich používať neobyčajným spôsobom, odchyľovať sa od naučených schém myslenia a vytvárať nové myšlienky.

8 Triedenie podnikov Podľa právnej formy: Obchodné spoločnosti
Akciové spoločnosti Spoločnosti s ručením obmedzeným Štátne podniky Obecné podniky Fyzické osoby - podnikatelia Neziskové inštitúcie Rozpočtové organizácie Príspevkové organizácie Neziskové organizácie Živnostníci Slobodné povolania Samostatne hospodáriaci roľníci

9 Triedenie podnikov Podľa odborovej klasifikácie
Poľnohospodárstvo, chov rýb Ťažba nerastných surovín Priemyselná výroba Výroba elektriny, plynu a vody Stavebníctvo Obchod Hotely, reštaurácie Doprava, skladovanie Pošty, telekomunikácie Finančné a sprostredkovateľské služby Nehnuteľnosti, prenájom Verejná správa, obrana Zdravotníctvo, sociálna pomoc Ostatné spoločenské a osobné služby

10 Triedenie podnikov Podľa veľkosti
Mikropodnik (menej ako 10 zamestnancov, obrat do 2 mil. euro/ročne) Malý podnik Stredný podnik Veľký podnik

11 Procesný pohľad Proces: štruktúrovaná množina činností
definovaný začiatok a koniec merateľnosť stupňovateľnosť

12 Rozdelenie procesov RIADIACE:
riadia procesy a koordinujú vonkajšie požiadavky s možnosťami vnútorných zdrojov VÝROBNÉ: ich činnosť je orientovaná na plnenie základných cieľov firmy OBSLUŽNÉ : obstarávajú vstupy a disponujú výstupmi výrobných procesov

13 Charakteristika externého prostredia podniku

14 Administratívne štruktúry
ktoré sa svojou existenciou a činnosťou podieľajú na ovplyvňovaní podnikateľského prostredia. Tieto štruktúry možno rozdeliť na tri základné skupiny: ústredné orgány štátnej správy (ÚOŠS) a ostatné ústredné orgány štátnej správy štátom zriadené inštitúcie (príspevkové, rozpočtové alebo zákonom zriadené inštitúcie) neštátne inštitúcie (združenia, komory a pod.)

15 Trh je orientovaná reálna sieť
Trh je orientovaná reálna sieť. Trh existuje v rámci určitej sociálnej siete. Sociálne siete: -sú nositeľmi sociálneho kapitálu. Investovanie do sociálneho kapitálu (zhodnocujúca sa pozícia v sieti a zhodnotenie siete) -vznik a vývoj (napr. rodina a sieť rodinných vzťahov, firma, štát..) „6 krokov od seba“ -premena nepeňažných investícií a nepeňažných výnosov na peňažné -oportunity cost pri rozhodovaní v ktorých sieťach sa angažovať - rozhodovanie je možné popísať modelmi z teórie hier

16 Základné pojmy: -väzby predstavujú interakcie medzi aktérmi (od poskytovateľov k príjemcom) -váhy predstavujú hodnotu transakcie (v ekonomickom vyjadrení, 20:80) -uzly (centrá) sú firmy, inštitúcie, šíritelia memov a inovácií -zdatnosť uzla čo je meradlo ako dokáže obstáť v konkurencii -kaskádové zlyhania určujú stabilitu siete (domino efekt) Zákonitosti reálnych sietí: -rast, -preferenčné pripojovanie (rýchlosť šírenia)

17 Zdatnosť uzla

18 Príjem v sieti (prečo bohatí bohatnú a chudobní chudobnejú)
-každý aktér prispieva k bohatstvu iných (pracuje pre niekoho, nakupuje...), -príjem sa mení každý rok o Δ+/- náhodne, -veľkosť pociťovanej zmeny príjmu je úmerná bohatstvu aktéra, -aktér investuje do sietí (pozícia v sieti, pozícia siete).

19 Sieťová ekonomika je označenie pre súčasné globálne väzby medzi ekonomickými subjektmi s výrazným prepojením procesov (sieť sa stala základnou štruktúrou vzťahov). Základné vlastnosti: rozsiahlosť a zložitosť, tendencie k preťaženiu komplementarita (štandardy) externality rôzne správanie sa užívateľov siete vzájomná interakcia medzi sieťami kritický objem infraštruktúry siete úloha sprostredkovateľov Sieťové externality a kladná spätná väzba sa stávajú zdrojom príležitostí.

20 Sieťové produkty rast hodnoty (nie ceny) s rastom počtu užívateľov rovnakého produktu.
Príťažlivosť pre užívateľov siete rastie s ich zväčšujúcim sa počtom a nemôžeme uplatniť samoregulačný mechanizmus dopytu a ceny (negatívna spätná väzba udržuje ceny v bode trhovej rovnováhy) pre stabilizáciu systému. Siete sú riadené dynamikou „kladnej spätnej väzby“ čo robí silnejších ešte silnejšími (rast centier a preferenčné pripojovanie).

21 Komplementarita umožňuje „doplnenie“ produktov a vyvoláva synergetické efekty
Sieťové externality – nárast hraničného úžitku pri raste počtu užívateľov rovnakého produktu (mobilné telefóny, kreditné karty...). Zdroje sieťových externalít: očakávanie užívateľov (štandardizácia), koordinácia medzi užívateľmi, kompatibilita, problém uzatvorenia (zamknutia), náklady prepnutia (prechodu).

22 Náklady na prepnutie: kontrakty, učenie sa a tréning, konverzia dát, náklady na vyhľadávanie (pri kúpe nového produktu), náklady na neloajalitu.

23 Vlastnosti sieťových trhov:
problém zahájenia (očakávaná veľkosť siete je malá a nemotivuje k zapojeniu ďalších užívateľov), kritické množstvo je minimálny rozsah siete, ktoré vyvolá jej rast (S-krivka), po prekonaní „prahu“ môže cena rásť a dopyt nebude klesať nestabilita trhu (nekompatibilné produkty), závislosť na trajektórii, víťazstvo s horšou technikou.

24 Nové problémy: náklady na produkciu informácií (1 výtlačok má vysoké náklady, náklady ďalších kópií sú nízke), informačné produkty musia byť oceňované na základe hodnoty, ktorú im prisudzujú spotrebitelia, nie na základe výrobných nákladov, riešenie práv duševného vlastníctva (maximalizácia hodnoty duševného vlastníctva nie maximalizácia ochrany), informácie ako „skúsenostný tovar“, spotrebiteľ si ho musí vyskúšať aby určil jeho hodnotu (rozpor medzi nevyhnutnosťou zverejniť určité informácie, aby spotrebitelia vedeli čo producent ponúka a spoplatnením týchto informácií), ekonómia pozornosti (hodnota je vo vyhľadávaní a filtrovaní napr. Google) uzatvorenie užívateľov a náklady prepnutia, úspory z rozsahu (na trhu nie je rovnováha z dôvodu vlastníctva sieťových efektov jedným subjektom) - oliogopol s dominantnou firmou štandardizácia (víťaz berie všetko) model dilemy väzňa z teórie hier: nová technológia je nekompatibilná so starou - výrobca zámerne navrhne technológiu, ktorá je nekompatibilná s ostatnými (herné konzoly)

25 Legislatíva:  Obchodný zákonník Tento zákon upravuje postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním. Čo je to podnikanie, obchodné tajomstvo, hospodárska súťaž, účtovníctvo pre podnikateľov, formy podnikania vymedzuje práve obchodný zákonník.  Zákonník práce Tento zákon upravuje individuálne pracovnoprávne vzťahy v súvislosti so zamestnávaním fyzických osôb právnickými osobami alebo fyzickými osobami a kolektívne pracovnoprávne vzťahy. Stanovuje dĺžku pracovného času a odpočinok, dĺžku dovolenky, minimálnu mzdu, minimálne mzdové nároky a mzdové zvýhodnenie za prácu nadčas a ďalšie súvislosti.  Občiansky zákonník Občiansky zákonník upravuje majetkové vzťahy fyzických a právnických osôb, majetkové vzťahy medzi týmito osobami a štátom, ako aj vzťahy vyplývajúce z práva na ochranu osôb, pokiaľ tieto občianskoprávne vzťahy neupravujú iné zákony. Kto je účastníkom občianskoprávnych vzťahov, plnomocenstvo, zákonné zastúpenie, spotrebiteľské a iné občianske zmluvy opisuje tento zákon.  Zákon o platobnom styku Tento zákon upravuje vykonávanie tuzemských prevodov peňažných prostriedkov, cezhraničných prevodov peňažných prostriedkov, vydávanie a používanie elektronických platobných prostriedkov, vznik a prevádzkovanie platobných systémov, dohľad nad platobnými systémami a platobným stykom, reklamácie a riešenie sporov z platobného styku.  Zákon o cenách Tento zákon upravuje pravidlá dohodovania, uplatňovania, regulácie a kontroly cien výrobkov, výkonov, prác, služieb, nájmu a nehnuteľností a pôsobnosť orgánov štátnej správy, vyšších územných celkov a obcí v oblasti cien tovaru pre tuzemský trh vrátane cien tovaru z dovozu a cien tovaru určeného na vývoz.  Živnostenský zákon Tento zákon upravuje podmienky živnostenského podnikania a kontrolu nad ich dodržiavaním. Živnosťou je sústavná činnosť prevádzkovaná samostatne, vo vlastnom mene, na vlastnú zodpovednosť, za účelom dosiahnutia zisku a za podmienok ustanovených týmto zákonom.

26 Úlohy: Vytvoriť si adresár na predmet
Naštudovať základné rozlíšenie právnych foriem podniku (napr.) Vybrať jeden podnik na ktorom budete demonštrovať úlohy

27 Ďakujem za pozornosť