Metabolizmus Ako bunka získava energiu z vonkajšieho prostredia?

Παρουσίαση με θέμα: "Metabolizmus Ako bunka získava energiu z vonkajšieho prostredia?"— Μεταγράφημα παρουσίασης:

1 Metabolizmus Ako bunka získava energiu z vonkajšieho prostredia?
Ako bunky syntetizujú stavebné látky makromolekúl? Integrovaná sieť chemických reakcii

2 Princípy metabolizmu Živiny sú degradované a veľké makromolekuly sú syntetizované postupne sériou reakcii – metabolickými dráhami (metabolizmus – súbor procesov) Použitie jednotného zdroja energie vo všetkých formách života (prepojenie energiu-uvoľňujúcich a energiu-spotrebujúcich dráh) Oxidácia uhlíkových palív – syntéza ATP Opakujúci sa limitovaný počet aktivovaných intermediátov Použitie niekoľkých (opakujúcich sa) typov reakcii s jednoduchými mechanizmami Metabolické dráhy sú vysoko regulovateľné

3 Anabolizmus – tvorba komplexných molekúl
Potreba neustáleho prísunu voľnej energie Mechanická práca - svalová kontrakcia a bunkový pohyb Aktívny transport molekúl a iónov Syntéza makromolekúl a iných biomolekúl z jednoduchých prekurzorov Anabolizmus – tvorba komplexných molekúl Katabolizmus – degradácia živín a ich transformácia do bunkovej energie (ATP)

4 Spriahnutie endergonických a exergonických reakcií
Voľná energia (ΔG), ktorá hovorí o povahe danej reakcie ΔG reakcie závisí od prírody reaktantov (ΔGo) a od ich koncentrácie Celková zmena voľnej energie ΔG série reakcií sa rovná súčtu zmien voľných energií jednotlivých reakcií ΔG = ΔG°´ + RT ln [C][D] [A][B]

5 ATP Univerzálny prenášač voľnej energie
1941 F. Lipmann a H. Kalckar objasnili centrálnu úlohu ATP vo výmene energie v biologických systémoch ATP je nukleotid zložený z adenínu, ribózy a trifosfátovej jednotky Hydrolýza ATP je exergonická

6 Molekula ATP je energetický bohatá (makroergická) vďaka trifosfátovej jednotky, ktorá obsahuje 2 fosfoanhydridové väzby Hydrolýzou ATP vzniká ADP a Pi alebo AMP a PPi Voľná energia hydrolýzy anhydridovej väzby ATP sa používa na poháňanie reakcií (endergonických) V niektorých reakcií sa používajú analogické molekuly ATP - guanozíntrifosfát (GTP), uridíntrifosfát (UTP) a cytidintrifosfát (CTP) ATP sa kontinuálne tvorí a spotrebováva ATP je kontinuálne regenerované z ADP

7 ADP a Pi majú väčšiu rezonančnú stabilitu ako ATP
Elektrostatické odpudzovanie (pri pH 7 ATP má 4 záporné náboje, ktoré sa silno odpudzujú) Stabilizácia v dôsledku hydratácie ATP sa často nazýva VYSOKOENERGETICKÁ FOSFOREČNÁ ZLÚČENINA a jeho fosfoanhydridové väzby sa označujú ako VYSOKOENERGETICKÉ (MAKROERGICKÉ) * Pojem rezonancie: ak sa pre molekulu dajú nakresliť viaceré ekvivalentné Lewisove vzorce, predstavujú tieto vzorce akési krajné štruktúry, pričom skutočná molekula je niečo medzi tým. Netreba si pod ním predstaviť kmitanie, ale skôr splynutie, spriemernenie štruktúr.

8

9 Prepojenie oxidácie uhlíka a ATP syntézy
100g ATP v tele – vysoký obrat tohto množstva Napr. 40kg ATP za 24 hodín – v kľude; Pri námahe spotreba ATP 0,5kg/min; 2 hodinový beh spotreba 60kg ATP Neustála regenerácia ATP z ADP! - Tvorba ATP je primárna úloha katabolizmu - Iónový gradient naprieč membránou – bunková energia prepojená so syntézou ATP

10 3 etapy pri tvorbe energie oxidáciou živín
1. fáza –trávenie 2. fáza –malé molekuly degradované na niekoľko jednoduchých molekúl, ktoré majú centrálnu úlohu v metabolizme 3. fáza –tvorba ATP kompletnou oxidáciou acetylovej jednotky AcetylCoA

11 NADH a FADH2 Chemotrofy získavajú energiu oxidáciou živín ako sú glc a mastné kyseliny U aeróbnych organizmov hlavný elektrónový akceptor je O2 Elektróny sú prenášane najskôr na pyridínové nukleotidy alebo flavíny Prenos elektrónov z koenzýmov pomocou dýchacieho reťazca na O2 Výsledok prietoku elektrónov týmto reťazcom je syntéza ATP (oxidačná fosforylácia)

12 Aktivovaní prenášači elektrónov pri oxidácii živín
Nikotínamidadeníndinukleotid (NAD+) je hlavný elektrónový akceptor pri oxidácii živín Nikotínamidový kruh prijíma protón a 2 elektróny pri oxidácií substrátu Jeho redukovaná forma má označenie NADH Nikotínamidový kruh – derivát vitamínu niacín B3

13 Flavínadeníndinukleotid (FAD)
Izoaloxazínový kruh – derivát vitamínu riboflavín B2 - oxidovaná forma FAD - redukovaná forma FADH2 FAD je elektrónový akceptor v reakciách typu

14 Aktivovaný prenášač elektrónov pre redukčné biosyntézy
- Elektrón-donor pre väčšinu redukčných biosyntéz je NADPH Je to redukovaná forma nikotínamidadeníndinukleotid fosfát Fosfátova skupina slúži ako usmerňovač k biosyntetickým enzýmom

15 Aktivovaný prenášač dvoj-uhľikových fragmentov Koenzým A (CoA)
Vitamín pantotenát B5 Univerzálny prenášač acylových skupín Objavil ju v roku 1945 Lipmann Acetyl-CoA má vysoký potenciál prenosu acetylovej skupiny Kinetická stabilita všetkých prenášačov! – umožňuje enzýmom kontrolovať tok voľnej energie a redukčnej sily.

16

17

18 Kľúčové reakcie sa opakujú
Oxidačno-redukčné – prenos elektrónov Ligácia (ATP) - tvorba kovalentnej väzby Izomerizácia – úprava atómov pričom vznikajú izoméry Prenos skupín – prenos funkčnej skupiny z jednej molekuly na druhú Hydrolytické – štiepenie väzby v prítomnosti vody Pridanie alebo odstránenie funkčnej skupiny – tvorba dvojitej väzby

19 1. 2. 3.

20 4. 5. 6.

21 Glykolýza Glykolýza je súbor reakcií, ktorými sa 1 molekula glc mení na 2 molekuly pyruvátu čo je sprevádzane tvorbou ATP Táto dráha prebieha v cytoplazme buniek Medziprodukty glykolýzy majú 6- a 3-uhlíkov a všetky intermediáty medzi glc a pyruvátom sú fosforylované

22

23

24

25

26 C6H12O6 + 2 NAD+ + 2 ADP + 2 P -----> 2 pyruvic acid, CH3(C=O)COOH + 2 ATP + 2 NADH + 2 H+

27 Kontrola glykolýzy Glykolýza má dvojitú úlohu: degradovať glc aby sa tvorilo ATP a poskytovať stavebné látky pre biosyntézy V metabolických dráhach enzýmy katalyzujúce nevratné reakcie sú potenciálnymi miestami regulácie V glykolýze sú to hexokináza, fosfofruktokináza a pyruvátkináza (kontrolne miesta glykolýzy) Fosfofruktokináza je kľúčový enzým v kontrole glykolytickej dráhy

28 Fosfofruktokináza je inhibovaná alosterický vysokou konc
Fosfofruktokináza je inhibovaná alosterický vysokou konc. ATP (ktorý znižuje afinitu enzýmu k fru-6-P) Inhibičné pôsobenie sa ruší prítomnosťou AMP, a tak sa aktivita enzýmu zvyšuje keď je nízky ATP/AMP pomer Inhibičný účinok na fosfofruktokinázu má aj citrát (ktorý inhibuje enzým zvyšovaním inhibičného efektu ATP) 1980 H.G.Hers a E.Van Schaftinger objavili ďalší aktivátor fosfofruktokinázy – fruktóza-2,6-bisfosfát

29

30 Fru-2,6-bisP aktivuje fosfofruktokinázu zvyšovaním afinity enzýmu pre fru-6-P a zoslabujúc inhibičný efekt ATP molekula citlivá na konc. glc v krvi

31 Fru-2,6,-bisP je syntetizovaná fosfofruktokinázou 2 (PFK 2) z glu-6-P, a späť je hydrolyzovaná na glu-6-P enzýmom fruktózabisfosfatáza 2 (FBPase 2) Jeden polypeptidový reťazec obsahujúci obidve enzýmové aktivity – tandemový enzým Fru-6-P urýchľuje syntézu fru-2,6-bisP a inhibuje jej hydrolýzu Nadbytok fru-6-P vedie k zvyšovaniu konc. fru-2,6-bisP, ktorá stimuluje fosfofruktokinázu – „feed-forward stimulation“

32 PFK2 a FBPase 2 sú recipročne kontrolované fosforyláciou jedného serinového zvyšku

33 Hexokináza je inhibovaná glc-6-P
Inhibícia fosfofruktokinázy vedie k inhibícii hexokinázy lebo je fru-6-P v rovnováhe s glu-6-P Pyruvátkináza je inhibovaná ATP a pyruvátom Regulácia pyruvátkinázy pomocou hormonálne regulovanej fosforylácie

34 Regenerácia NAD+ Za aerobných podmienok – v prítomnosti kyslíka reoxidácia NAD+ v mitochondriách Anaeróbne obnovovanie zásob NAD+ - fermentácia

35 Mliečne kvasenie (svaly)

36 Alkoholové kvasenie (fermentácia)

37 Kľúčový bod kontroly je vzájomná premena fru-6-P a fru-1,6-bisP

38 Coriho cyklus Laktát je mŕtvy koniec v metabolizme (svaly, erytrocyty)
Musí byť premenený na pyruvát aby sa mohol zapojiť do metabolizmu

39 Citrátový cyklus (KREBSOV CYKLUS)
Prebieha v mitochodriach Citrátový cyklus je centrum celého metabolizmu – zodpovedá za oxidáciu väčšinu sacharidov, mastných kyselín a aminokyselín

40 Tvorba acetyl-CoA z pyruvátu
Oxidačná dekarboxylácia pyruvátu na acetyl-CoA, prebieha v mitochondriálnom matrixe, je prepojenie medzi glykolýzou a citrátovým cyklom Premena pyruvátu na acetyl-CoA je katalyzovaná pyruvátdehydrogenázovým komplexom

41 Pyruvátdehydrogenázový komplex
Je zložený z 3 enzýmov: pyruvátdehydrogenázy, dihydrolipoyltransacetylázy a dihydrolipoyldehydrogenázy

42 Reakcie citrátového cyklus
V citrátovom cykle dochádzka k postupnej oxidácie acetyl-CoA na 2 CO2 za súčasnej tvorby 3 NADH, FADH2 a GTP (ATP).

43

44

45 tiež ATP

46 NADH a FADH2 2.5 molekúl ATP vznikajú z NADH 1.5 molekúl ATP vznikajú z FADH2 Molekulový kyslík sa priamo nezúčastňuje na citrátovom cykle ale cyklus beží len za aerobných podmienok lebo NAD+ a FAD môžu byť generované len pri prenose elektrónov na O2

47 Citrátový cyklus je zdroj biosyntetických prekurzorov

48 Regulácia pyruvátdehydrogenázového komplexu
Inhibíciou produktmi (NADH súťaží s NAD+ pre naviazanie na E3 , Acetyl CoA súťaží s CoA pre naviazanie na E2) Spätná -väzobná regulácia nukleotidmi Regulácia vratnou fosforyláciou

49 Regulácia citrátového cyklu
1. kontrolný bod je syntéza citrátu z oxaloacetátu a acetyl-CoA 2. kontrolný bod je izocitrátdehydrogenáza 3. kontrolný bod je α-ketoglutarátdehydrogenáza