Gravitačné pole Dominik dovala 3.f.

Παρουσίαση με θέμα: "Gravitačné pole Dominik dovala 3.f."— Μεταγράφημα παρουσίασης:

1 Gravitačné pole Dominik dovala 3.f

2 Obsah: 1.Gravitácia 2.Gravitačné pole 3.Vodorovný vrh
4.Zvislý vrh nahor 5.Kozmická rychlost 6. Johannes Kepler 7.Keplerove zákony

3 Gravitácia je sila spôsobujúca príťažlivosť medzi hmotnými telesami.
Gravitácia patrí medzi sily pôsobiace na diaľku. Predpokladáme, že telesá nepôsobia na seba navzájom, ale že na ne posobí gravitačné pole telies rozprestierajucich sa všade v okolí.

4 Gravitačné pole Nachádza sa v blízkosti každého hmotného telesa a prejavuje sa silovým pôsobením na iné hmotné telesá. Vzájomnu priťažlivosť telies študoval Isaac Newton na zaklade študia pohybu Mesiaca okolo Zeme a pohybu planet okolo Slnka sformuloval všeobecný gravitačný zákon: Dva hmotné body sa navzájom priťahujú rovnako veľkými gravitačnými silami, ale opačného smeru

5 Vodorovný vrh Vodorovný vrh je špeciálny prípad šikmého vrhu.
Vodorovný vrh je špeciálny prípad šikmého vrhu. Pri vodorovnom vrhu je nulovy uhol. Je to pohyb telesa v homogénnom gravitačnom poli, pri ktorom počiatočna rychlosť má smer kolmý na smer tiažoveho zrýchlenia.

6 Zvislý vrh nahor Pri zvislom vrhu je na rozdiel od vodorovného uhol 90 stupnov. Zvisly vrh nahor je pohyb telesa v homogénnom gravitačnom poli, pri ktorom ma počiatočna rychlosť smer zvislo nahor- proti smeru gravitačnej sily.. Zvisly vrh je v prvej faze(pohyb hore) rovnomerne spomaleny priamočiary pohyb. A v druhej fáze voľný pád.

7 Kozmická rýchlosť Kozmická rýchlosť je potrebna rychlosť na prekonanie gravitačneho posobenia kozmickeho telesa. 1. kozmicka rychlosť. 2. kozmicka rychlosť 3. kozmicka rychlosť

8 1.Kozmická rýchlosť-kruhová rýchlosť
Kruhová rýchlosť je rychlosť, ktorou sa teleso pohybuje po kruhovej drahe Veľkosť kruhovej rychlosti vk zavisi na hmotnosti M (respektive gravitačnom parametri μ) centralneho telesa a na polomere kruhovej drahy r podľa vzťahu Κ=Gravitačná konštanta

9 Prvá kozmická (kruhová) rýchlosť
vI

10 Kruhová trajektória telesa Prvá kozmická rýchlosť
vI Zem Teleso

11 vI

12

13

14

15

16 2.Kozmická rýchlosť – Parabolická rýchlosť
Parabolická rýchlosť je najnižšia rychlosť , ktorou sa teleso zanedbateľne malej hmotnosti v danej vyške pohybuje po parabolickej drahe okolo centralneho telesa Veľkosť unikovej rychlosti vu zavisi na gravitačnom parametri centralneho telesa μ a na vyške drahy nad povrchom h podľa vzťahu R-polomer planety r- vzdialenost ťažisk G-grav. Kons. M-hmot. Planéty g- sila posobenia grav.

17 Druhá kozmická rýchlosť
Parabolická trajektória telesa vII Teleso Zem

18 vII

19 vII

20 vII

21 vII

22 3.Kozmická rýchlosť Tretia kozmická rýchlosť je rychlosť potrebna pre unik telesa z gravitačneho poľa Slnka vo vzdialenosti Zeme od Slnka. Tretia kozmicka rychlosť v smere jej pohybu sa rovna V = 16,6 km.s-1. Prvé človekom vyrobene teleso, ktore dosiahlo takuto rychlosť, bola kozmicka sonda Pioneer 10, ktora dosiahla rychlosť 16,7 km/s.

23 Johannes Kepler Astronóm nemeckeho povodu, ktory zistil, že planety obiehaju okolo Slnka po obežnych drahach v tvare elips, a že Slnko je hlavnou silou, ktora určuje tvar tychto obežnych drah Keplerove zakony, mali hlboky a zakladny vplyv na nasledujuce generacie astronomov a zostavaju dodnes

24 1.Keplerov zákon Planéty obiehajú okolo Slnka po eliptických trajektóriách s malou výstrednosťou a spoločným ohniskom, ktorým je Slnko. Od dôb greckych filozofov bola kružnica považovana za dokonaly utvar, preto vystupovala vo všetkych modeloch slnečnej sustavy. Aj v tych, ktore mali v strede Zem , aj v Kopernikovom heliocentrickom systeme. Predpoklad o eliptickych drahach je preto veľkou zmenou v astronomickom svetonazore

25 2.Keplerov zákon Sprievodič (spojnica Slnka a planéty) opíše za rovnaký čas vždy rovnakú plochu. Použitim tohto zakona možeme zistiť, že rychlosť planet blizko Slnka (kedy je sprievodič kratši) je vačšia ako keď je planeta ďaleko od Slnka. Druhy Keplerov zakon je priamym dosledkom zákona zachovania momentu hybnosti planety.

26 3.Keplerov zákon Pomer druhých mocnín obežných dôb dvoch planét sa rovná pomeru tretích mocnín hlavných polosí ich trajektórií. Planety blizko Slnka ho obehnu za kratši čas než planety vzdialene.

27 Ďakujem za pozornosť