Pohyby rastlín 1. Fyzikálne hygroskopické 2. Vitálne lokomočné taxie

Παρουσίαση με θέμα: "Pohyby rastlín 1. Fyzikálne hygroskopické 2. Vitálne lokomočné taxie"— Μεταγράφημα παρουσίασης:

1 Pohyby rastlín 1. Fyzikálne hygroskopické 2. Vitálne lokomočné taxie
kohézne 2. Vitálne lokomočné taxie ohyby samovoľné - rastové reakčné tropizmy nastie

2 Pohyby rastlín 1. Fyzikálne pohyby - odumreté časti rastliny
hygroskopické pohyby- šišky kohézne pohyby- výtrusnice papradí 2. Vitálne pohyby- živé časti rastlín Lokomočné pohyby taxie - sú pohyby z miesta na miesto geotaxie - pohyb vyvolaný zemskou príťažlivosťou fototaxie - pohyb vyvolaný svetlom termotaxie - pohyb vyvolaný teplom chemotaxie - pohyb vyvolaný chemickými podnetmi

3 Ohybové pohyby - (ohyby) sú pohyby jednotlivých častí tela. 1. samovoľné pohyby rastové pohyby, kedy sa stonka rastúcej rastliny krúti a kýva. Tieto pohyby spôsobujú zmeny obsahu fytohormónov na stranách rastúcej rastliny. 2. reakčné pohyby Ohyby vyvolané vonkajším podráždením

4 Reakčné pohyby - ohyby tropizmy - jednosmerne orientované podráždenie
geotropizmus - ohyb vyvolaný pôsobením gravitačnej sily fototropizmus - ohyb vyvolaný svetlom termotropizmus - ohyb vyvolaný teplom chemotropizmus - ohyb vyvolaný chemickým zložením vonkajšieho prostredia hydrotropizmus - ohyb vyvolaný vodou tigmotropizmus - ohyb vyvolaný jednosmerným dotykom s nejakým telesom - napr. popínavé rastliny nastie - podráždenie vyvolávajúce ohyb nemá smer, je všestranové, neorientované termonastia - ohyb vyvolaný zmenou teploty fotonastia - ohyb vyvolaný zmenou intenzity osvetlenia (stmievanie sa) seizmonastia - ohyb vyvolaný otrasom tela rastliny

5 Pozitívna a negatívna reakcia
Pri pozitívnej reakcii nastáva pohyb alebo ohyb určitej časti rastlinného tela smerom ku zdroju pohybu, pri negatívnej reakcii nastáva pohyb od zdroja

6 Rozmnožovanie rastlín
1. nepohlavné (vegetatívne) 2. pohlavné (generatívne) - je charakteristické striedaním nepohlavne a pohlavne sa rozmnožujúcej generácie: rodozmena (metagenéza). Gametofyt- pohlavná generácia (n) Sporofyt- nepohlavná generácia (2n)

7 Nepohlavné rozmnožovanie- vegetatívne
- nová rastlina vzniká z časti tela materskej rastliny čiže z buniek, ktoré vznikli mitotickým delením (=GI) Formy vegetatívneho rozmnožovania sú rôzne: 1. bunkové delenie: sinice a jednobunkové riasy. 2. fragmentácia stielky: niektoré mnohobunkové riasy. 3. tvorba výtrusov: Výtrusy sú zvyčajne jednobunkové útvary špecializované na nepohlavné rozmnožovanie. Vznikajú vo výtrusniciach mitotickým delením buniek. Vo vhodných podmienkach klíčia a dávajú tak vznik novej rastline.

8 Nepohlavné rozmnožovanie- vegetatívne
Vyššie rastliny tvoria špecializované útvary slúžiace k vegetatívnemu rozmnožovaniu ako napr.: - cibuľky tvorí cesnak, cibuľa a i. - hľuzy tvorí georgína, zemiak a i. - poplazy, na konci ktorých vznikajú nové rastliny, tvorí napr. jahoda

9 Pohlavné rozmnožovanie
gaméty- samčia- spermatozoid - samičia- vajcová bunka → zygota(2n) →rastlina R! →n- bunky → diploidná bunka →  GI S dominuje nad G

10

11 Pohlavné rozmnožovanie
Peľové zrnko zachytené na blizne – opelenie samoopelenie cudzoopelenie (hmyz, vietor) - začne klíčiť na peľové vrecúško, ktoré pletivom čnelky a semenníka prerastá do zárodočného mieška. Splynutím spermatozoidu alebo peľového zrnka s vajcovou bunkou - oplodnenie - vznikne diploidná zygota a z nej embryo semena. Pri krytosemenných rastlinách, kde je dvojité oplodnenie, zygota z druhého oplodnenia je triploidná a dáva vznik výživnému pletivu semena, endospermu. Semená môžu vznikať aj z neoplodnenej vajcovej bunky - partenogeneticky - napr. pri jastrabníku a alchemilke

12

13

14 Kvetné vzorce KVETNÉ VZORCE VYJADRUJÚ: 1. pohlavnosť: či je obojpohlavný, alebo jednopohlavný: ♀ samičí, alebo ♂ samčí 2. pravideľnosť , , alebo súmerný ↓ 3. stavbu kvetu: jednotlivé časti s počtom napr. 3, 4, 5, 

15 - kalich K - koruna C - tyčinky A - piestik G - okvetie P Keď sú zrasty napr.zvonček –v zátvorke (C) Piestik: • vrchný G • polospodný G • spodný G

16 Trojpočetný kvet tulipána:
 P3+3 A3+3 G(3) - kvet lúčovito súmerný, okvet. lístky v 2 kruhoch po 3, tyčinky v 2 kruhoch po 3,semenník zrastený z 3 plodolistov(vrchný) Päťpočetný kvet prvosienky:  K(5) [C(5) A5] G(5) - kvet lúčovito súmerný, 5 zrastených kališných lístkov,5 zrastených korunných lupienkov a 5 tyčiniek spolu zrastených, piestik zrastený z 5 plodolistov (vrchný)

17 Kvetné diagramy KVETNÝM DIAGRAMOM znázorňuje graficky stavbu kvetu pri pohľade zhora. ľanovník ľubovník

18 REPRODUKČNÉ ORGÁNY Kvet  plod  semeno opelenie oplodnenie
 zachovanie druhu

19 KVET - FLOS  listového pôvodu + premenou stonky /kvet. lôžko/
ZLOŽENIE: kvetné lôžko kvetné obaly: neodlíšené okvetie P /perigónium/ odlíšené kališné K /calyx/ koruna C /corolla/ reprodukčné orgány: tyčinky A /androeceum/ nitka peľnica piestik G /gyneceum/ semeník čnelka blizna

20 KVETY: obojpohlavné jednodomé jednopohlavné dvojdomé - kvety nahosemenných rastlín- borovicorastov sú šištice - samčie s tyčinkami - samičie s vajíčkami na zdrevnatenej šupine /plodolist/

21 - zrastením plodolistov  piestik s 1 alebo viac vajíčkami
- kvety vyrastajú  jednotlivo alebo v   súkvetí /súbor kvetov/ Podľa rozkonárovania stoniek rozlišujeme súkvetia: strapcovité vrcholíkovité

22 Strapcovité súkvetia - dcérske stonky neprevyšujú stonku materskú
- kvety rozkvitajú zdola nahor, v prípade plošných súkvetí (úbor) z okrajov súkvetia do stredu. Vrcholíkovité súkvetia - materská stonka skrátená a dcérske stonky ju prerastajú - kvety rozkvitajú zhora nadol, pri plošných súkvetiach zo stredu súkvetia k okrajom.

23 PLOD – FRUCTUS po oplodnení vajíčka  semeno a z piestika  PLOD
čnelka a blizna vyschýnajú z obalov semenníka  oplodie z obalov vajíčka  osemenie z vajíčka embryo  semeno

24 Plod hlavnou funkciou plodu je vyživovanie semien v čase ich dozrievania pravé plody - vznikajú premenou piestika nepravé plody - vznikajú aj z iných častí kvetu, napr. z kvetného lôžka /jahoda/ premenou semenníka oplodie / plod je obalený oplodím/ Oplodie dužinaté suché

25 Podľa oplodia rozoznávame 2 základné skupiny plodov:
SUCHÉ PLODY pukavé - struk (hrach), - šešuľa (horčica), šešuľka (chren), - tobolka (mak), - mechúrik (iskerníkovité) nepukavé - nažka (púpava, slnečnica), - dvojnažka (javor), - oriešok (lieska), - zrno (obilniny) 2. DUŽINATÉ PLODY - kôstkovica (čerešňa), - bobuľa (rajčiak), - malvica (jabloň)

26 - súplodie: súbor plodov vzniknutých z jedného súkvetia (slnečnica,
šišky stromov) - plodstvo: súbor plodov, ktoré vznikli z jedného kvetu, ktorý mal niekoľko piestikov ako /jahoda, šípka, malina/.

27

28 Výživa rastlín Organizmy podľa spôsobu, akým získavajú organické látky, rozdeľujeme na: heterotrofné - organické látky si nevedia sami vyrobiť, sú odkázané na ich prísun z vonkajšieho prostredia autotrofné - organické (ústrojné) látky vyrábajú z anorganických (neústrojných) látok mixotrofné - kombinovaná výživa, využívajú obidva spôsoby

29 Heterotrofia rastlín saprofytizmus
-odoberajú organické látky odumretým telám rastlín a živočíchov.  rozkladajú, mineralizujú ich na CO2, H2O, H2S, NH3 a soli. - vytvárajú nadväzujúce reťazce napr. hniliak smrekový (Monotropa hypopitys). parazitizmus - odoberajú živiny živému organizmu- hostiteľovi prenikajú do CZ pomocou premenných koreňov, prísaviek (haustórií) napr. kukučina poľná (Cuscuta arvensis). poloparazitizmus prenikajú do cievnych zväzkov- do drevnej časti hostiteľa, fotosyntetizujú, napr. imelo biele (Viscum album).

30 Autotrofia rastlín Organické látky tvoria vo svojom tele z látok anorganických. - zdroj energie svetlo, a preto sa tento proces označuje aj fotoautotrofia alebo fotosyntetická asimilácia, čiže fotosyntéza. Zelené rastliny dokážu pomocou fotosyntetických farbív (chlorofyl a iné) transformovať žiarivú energiu svetla na energiu chemických väzieb. Fotosyntéza = zdroj takmer všetkých organických látok Proces fotosyntézy u vyšších rastlín prebieha v chloroplastoch, kde sa na membránach tylakoidov nachádza chlorofyl a (aktívny chlorofyl) a chlorofyl b, ktoré označujeme ako asimilačné farbivá. Okrem chlorofylu sa fotosyntézy zúčastňujú aj iné farbivá ako napríklad karotenoidy (pomocné farbivá)

31 Fotosyntéza Chemický priebeh fotosyntézy možno zapísať sumárnou rovnicou: 6CO2+12H2O+2830 kJ+chlorofyl → C6H12O6+6H2O +6O2 Rozlišujeme dva druhy prijímacích staníc: fotosystém I - uplatňuje sa pri pohlcovaní svetla s vlnovou dĺžkou 700 nm a väčšou P 700 fotosystém II - uplatňuje sa pri absorbovaní svetla s vlnovou dĺžkou 680 nm a kratšou P 680

32 Fotosyntéza 1. Primárne procesy (svetelná fáza): fotochemická fáza.
a) fotofosforylácia : cyklická P700 acyklická P fotolýza vody 2. Sekundárne procesy (tmavá fáza): termochemická fáza fixácia CO2- primárny akceptor ribulozo 1,5 bisfosfát C 3 fosfoenolpyruvát C4

33 Chemizmus fotosyntézy
Primárne procesy fotosyntézy Primárne procesy (svetelná fáza): fotochemická fáza. 1. fotofosforylácia : cyklická: chlorofyl – ferredoxín – oxidačno-redukčné enzýmy – chlorofyl acyklická ferredoxín, ktorý redukuje koenzým NADP (nikotínamidadeníndinukleotidfosfát) za spotreby iónov H+: NADP + 2H+ + 2e- → NADPH2 2. fotolýza vody. H2O → ½O2 + 2H+ + 2e- (kyslík sa dostáva do atmosféry) Výsledkom primárnych procesov fotosyntézy je teda vznik ATP a NADPH2 a O2

34 Sekundárne procesy fotosyntézy
- tmavá , termochemická fáza fotosyntézy fixácia CO2 a vzniku sacharidov. (Zdroj energie =ATP a redukovadlom NADPH2. ) Poznáme dva mechanizmy fixácie CO2: C3-rastliny - primárnym akceptorom CO2 je ribulóza-1,5-bisfosfát C4-rastliny - primárnym akceptorom CO2 je fosfoenolpyruvát

35 Faktory ovplyvňujúce fotosyntézu
Vlnová dĺžka a intenzita svetla (najvýhodnejšie červené a modrofialové svetlo. Rastlina využíva asi 2%dopadnutého svetla. Oxid uhličitý. Z jedného gramu oxidu uhličitého sa vytvorí asi 0,5 g sušiny. V atmosfére je koncentrácia CO2 0,03%. Veľké zvýšenie, alebo zníženie koncentrácie spomaľuje až zastavuje fotosyntézu, menšie zmeny ju neovplyvňujú. Teplota. Teplota ovplyvňuje fotosyntézu výrazne. Optimálna teplota sa u rôznych druhov rastlín pohybuje okolo 25-30°C. U väčšiny našich rastlín prebieha fotosyntéza v rozmedzí 0-40°C. Voda. Voda je materiálom na fotolýzu vodu. Ak je v rastline nedostatok vody, zatvoria sa prieduchy, ktorými do rastliny vniká CO2 a spomalí sa fotosyntéza.

36 Mixotrofia rastlín - živia sa autotrofne a  prijímajú aj organické živiny (mäsožravé rastliny). - dopĺňajú si dusíkový deficit. Môžu však žiť aj celkom autotrofne. Živočíchy chytajú rôznym spôsobom: pomocou lepkavých trichómov (napr. tučnica) do krčiažkov (napr. krčiažniky) aktívnym pohybom (napr. bublinatka)

37 Dýchanie rastlín - rozkladom asimilátov sa zabezpečuje energia na životné = aeróbny proces. O2 sa do rastliny dostáva cez celý povrch tela. Pri dýchaní sa uvoľňuje ako metabolit CO2 a voda. Tie sú odvádzané z tela prieduchmi. Chemizmus dýchania C6H12O6 + 6O2 → 6CO2 + 6H2O kJ

38 Fázy dýchania 1. Anaeróbna glykolýza
2. Aeróbna dekarboxylácia kys. pyrohroznovej 3. Cyklus kys. citrónovej (citrátový cyklus, Krebsov cyklus) 4. Biologická oxidácia vodíka (koncový dýchací reťazec) Odbúraním jednej molekuly glukózy sa vytvorí v celom cykle dýchania 38 molekúl ATP+ tepelná energia.

39 1. Anaeróbna glykolýza vzniknú 2 molekuly kys. pyrohroznovej CH3-CO-COOH a uvoľní sa energia postačujúca na vytvorenie 2 molekúl ATP. Tejto tvorbe ATP hovoríme substrátová fosforylácia. C6H12O6 → 2CH3-CO-COOH + 2ATP Enzýmy katalyzujúce tento proces sú v cytoplazme bunky.

40 2. Aeróbna dekarboxylácia kys. pyrohroznovej
- postupné odštepovanie CO2 (dekarboxylácia) a uvoľňovania energie. - Výsledkom je vznik zlúčeniny acetylkoenzým A(aktivovaná kys. octovej (CH3-CO-SCoA). Proces prebieha v mitochondriách bunky. CH3-CO-COOH → CO2 + CH3-CO-SCoA

41 3. Cyklus kys. citrónovej (citrátový cyklus, Krebsov cyklus)
(oxidácia posledných dvoch atómov uhlíka na oxid uhličitý). Toto sa deje prechodom cez 9 redoxných systémov za účasti enzýmov. Cyklus končí vytvorením oxalacetátu. Redukované koenzýmy prechádzajú do ďalšej fázy dýchania, do koncového dýchacieho reťazca.

42 4. Biologická oxidácia vodíka (koncový dýchací reťazec)
V dýchacom reťazci ióny vodíka oxidujú na vodu. Uvoľnená energia sa využíva na fosforyláciu, teda tvorbu ATP (oxidatívna fosforylácia) Odbúraním jednej molekuly glukózy sa vytvorí v celom cykle dýchania 38 molekúl ATP+ tepelná energia.

43 Rast a vývin rastlín Ontogenetický vývin - ontogenéza. Ontogenéza je typická rastom a vývinom. Rastom rozumieme pribúdanie hmoty rastliny- kvantitatívny charakter (pribúdanie buniek) Vývin zase predstavuje zmeny kvalitatívne (diferencovanie buniek)

44 Rast rastlín 1. delivý rast
= intenzívne prebieha mitotické delenie meristematických buniek v hlavnom rastovom vrchole (rastové zóny.) Bunky sú malé, tenkostenné s veľkým jadrom, bez vakuol, pomalý rast 2. predlžovací rast - začínajú vznikať vakuoly- nasávaním vody= osmotické nasávanie cez plazmatickú membránu → turgor → zväčšenie objemu, rýchly rast Po skončení predlžovacieho rastu sa začínajú kvalitatívne zmeny v novovzniknutých bunkách- diferenciácia buniek do pletív.

45 Faktory ovplyvňujúce rast
Vnútorné faktory V rastlinnom tele sa tvoria rastlinné hormóny - fytohormóny. - stimulátory rastu- povzbudzujú rast – Auxíny sa tvoria v rastových vrcholoch stoniek a zvyšujú plasticitu bunkovej steny a priepustnosť plazmatickej membrány, preto sa uplatňujú hlavne v predlžovacej fáze rastu. Cytokiníny podporujú vznik púčikov a rozvetvovanie stonky

46 - inhibítory rastu - sú napr. kyselina abscisová a rôzne fenoly
- inhibítory rastu - sú napr. kyselina abscisová a rôzne fenoly. Kyselina abscisová brzdí rast tým, že zastavuje transkripciu DNA, a tým aj delenie buniek.

47 Faktory rastu Teplota. Pre každú rastlinu možno stanoviť tzv. kardinálne body: teplotné minimum, optimum a maximum. Pri teplotnom minime rast začína, pri maxime dochádza k útlmu metabolickej aktivity a následkom toho je zastavenie rastu. Optimum je pre rastlinu najvhodnejšia teplota, pri ktorej je rast najväčší. Podľa výšky teplotného optima rozoznávame teplomilné a chladnomilné rastliny. Nutné pôsobenie chladu= jarovizácia Svetlo. v tme sa stonky a listové stopky neúmerne predlžujú, strácajú chlorofyl, nevytvárajú mechanické pletivá → stonky sú tenké a slabé = etiolizácia. Pre dobrý vývin rastliny je dôležitá dĺžka trvania denného osvetlenia - fotoperióda. Dlhodenné rastliny potrebujú k tomu, aby zakvitli fotoperiódu dlhšiu ako 12 hodín (zemiaky, obilniny), krátkodenné rastliny (ryža, tabak) potrebujú k tomu, aby zakvitli dostatočne dlhý čas tmy, krátku fotoperiódu (menej ako 12 hodín). Neutrálnym rastlinám (púpava, pelargónia) sa darí dobre pri dlhej i krátkej fotoperióde. Voda. Jej dostatok je nevyhnutný najmä v predlžovacej fáze. Dostatok živín. Podmieňuje tvorbu organických látok v rastline, a tým aj rast.

48 Ontogenéza rastlín = splynutie gamét →klíčenie semena (výtrusu) →vegetatívne orgány (koreň, stonky a listy) →reprodukčné orgány (kvety a plody). Dĺžka života rastlín je rôzna. - monokarpické - prinesú plody len raz, - polykarpické opakovane. Monokarpické rastliny môžu mať životný cyklus dvojaký: jednoročné rastliny - životný cyklus trvá len jedno vegetačné obdobie. Patria sem napr. obilniny, slnečnica. dvojročné rastliny - životný cyklus trvá dve vegetačné obdobia. V prvom roku života vytvoria vegetatívne orgány a v druhom roku orgány reprodukčné, teda prinesú potomstvo. Koncom druhého vegetačného obdobia hynú. Polykarpické rastliny prinášajú plody mnohokrát za život. V ich živote sú obdobia, kedy sa rast spomaľuje alebo zastavuje. To sú obdobia vegetačného pokoja - dormancie. Ak by rastlina neprešla dormanciou, v nasledujúcom vegetačnom období by nezakvitla a nepriniesla plody.

49 Vodný režim rastlín Rastlinné bunky prijímajú čistú vodu osmoticky cez plazmatické membrány. Rozpustené častice nemôžu prenikať súčasne s vodou, čím vzniká osmotický tlak. Ten je tým väčší, čím je vyššia koncentrácia rozpustených látok. Osmotický potenciál je tlak, ktorý zabraňuje prenikaniu rozpúšťadla do roztoku. Je to vlastne záporná hodnota osmotického tlaku. Na obsah bunky pôsobí tlak aj zvonku. Turgor je vnútorného tlaku pletív na bunkovú stenu. Tlak okolitých buniek a hydrostatický tlak. Súčet týchto tlakov označujeme ako tlakový potenciál. Aktivita vody v bunke nezávisí na jej množstve, ale na vodnom potenciáli bunky (stav vody v rastline). Vodný potenciál tvorí: osmotický potenciál + tlakový potenciál Vodný potenciál vlastne vyjadruje o koľko je aktivita vody v bunke nižšia ako je aktivita čistej vody. vyjadruje sa v pascaloch (Pa). Najvyšší vodný potenciál má čistá voda, = 0 Pa.

50 Vodný režím príjem vody transport vody po rastlinnom tele výdaj vody
Vodné rastliny - celým povrchom tela, vyššie rastliny koreňovou sústavou- koreňovými vláskami . Faktory príjmu: 1. Teplota. 2. Koncentrácia pôdneho roztoku. Rastlinám sa nedarí dobre v pôdach s vysokým obsahom solí (slané pôdy). Sú však druhy, ktoré takúto pôdu obľubujú (slanomilné rastliny - halofyty). 3. Množstvo vody v pôde. Ak je v pôde veľa vody, má koreňový systém nedostatok kyslíka, preto sa znižuje intenzita jeho dýchania. 4. Pasívny príjem vody sa uskutočňuje v čase, keď má rastlina listy. Pri vyparovaní vody cez listy vzniká v rastline podtlak, ktorý spôsobí pasívne nasávanie vody z pôdy cez koreňové vlásky (90%). 5. Aktívny príjem vody prevláda na jar, keď rastlina ešte nemá vytvorené listy. Pri tomto spôsobe rastlina prijíma vodu na princípe osmózy.

51 Transport vody - sa označuje ako transpiračný prúd- spôsobený vyparovaním vody v listoch čiže transpiráciou koreňový výtlak adhézia (priľnavosť) vody, kohézne sily t.j. súdržnosť molekúl vody kapilarita.

52 Výdaj vody cez listy, buď vo forme kvapiek - gutácia alebo vo forme vodnej pary - transpirácia. kutikulová cez kutikulu sa preto môže odpariť len malá časť vody Prieduchová- regulovaná

53 Podríša: Nižšie rastliny Protobionta
- nediferencované telo, nevytvárajú rastlinné pletivá, preto u nich hovoríme o stielke (thallus). Najdokonalejším typom je pletivová stielka, ktorá do istej miery napodobňuje orgány vyšších rastlín - pakorienok (rhizoid), pabyľka (kauloid) a palístky (fyloidy). Sú to tzv. nepravé orgány.

54 Typy stielky Jednobunkové stielky Bičíkatá (monádoidná) stielka
Bunková (kokálna) stielka Meňavkovitá (rhizopodová) stielka Slizová (kapsálna) stielka

55 Typy stielky Viacbunkové stielky
Vláknitá (trichálna) stielka, mnohobunková , jednojadrová Rúrkovitá (sifonálna) stielka , mnohojadrová cytoplazma. Pletivová stielka je tvorená zo súborov odlišných buniek s rôznou fyziologickou funkciou (pakorienky, pabyľka, palístky).

56 Systém rias 3 vývojové línie, pričom táto charakteristika je zohľadnená aj pri klasifikácii: červená vývojová vetva - chlorofyl a +d +fykocyaním, fykoerytrín hnedá vývojová vetva - chlorofyl a + c + fukoxantín zelená vývojová vetva - chlorofyl a + b + karotény

57 Systém nižších rastlín
Systém nižších rastlín pozostáva z niekoľkých základných oddelení: oddelenie: Červené riasy (Rhodophyta) oddelenie: Chromofyty (Chromophyta) oddelenie: Červenoočká (Euglenophyta) oddelenie: Zelené riasy (Chlorophyta)

58 oddelenie: Červené riasy (Rhodophyta) - chlorofyl a+d (+modrý fykocyanín a červený fykoerytrín), agar, karagén oddelenie: Chromofyty (Chromophyta) - chlorofyl a+c (+hnedé farbivo fukoxantín a xantofyly) trieda: Žltohnedé riasy (Chrysophyceae) trieda: Rozsievky (Bacillariophyceae) trieda: Chaluhy (Phaeophyceae)

59 oddelenie: Červenoočká (Euglenophyta) - chlorofyl a+b (+β-karotén a xantofyly)
oddelenie: Zelené riasy (Chlorophyta) - chlorofyl a+b (+β-karotén a xantofyly) trieda: Vlastné zelené riasy (Chlorophyceae) trieda: Spájavky (Conjugatophyceae) trieda: Chary (Charophyceae)

60 Podríša: VYŠŠIE RASTLINY (Cormobionta, Embryobionta)
VÝTRUSNÉ RASTLINY- SPOROPHYTA odd: RYNIORASTY (Rhyniophyta) odd: MACHORASTY (Bryophyta) odd: PLAVÚŇORASTY (Lycopodiophyta) odd: PRASLIČKORASTY (Equisetophyta) odd: SLADIČORASTY (Polypodiophyta)

61 SEMENNÉ RASTLINY- SPERMATOPHYTA
odd: BOROVICORASTY (Pinophyta) odd: MAGNÓLIORASTY(Magnoliophyta)

62 RYNIORASTY (Rhyniophyta)
- prechod rastlín z vodného prostredia na suchú zem - fosílne rastliny- prvohorné - jediným orgánom = stonka, ktorá plnila aj funkciu koreňa - nadzemná stonka sa vidlicovito rozkonárovala= TELÓMY a/ fertilné telómy s výtrusnicou b/ sterilné telómy asimilačná funkcia - listy neboli vyvinuté, vychlípeniny pokožkových buniek. - stredom stonky prechádzal koncentrický cievny zväzok. K zástupcom ryniorastov patria rody Psilophyton a Rhynia (napr. Rhynia major).

63 MACHORASTY (Bryophyta)
- telo rozdelené na pakorienky, pabyľku a palístky, - diferencuje sa krycie pletivo, vodivé pletivo (nedokonalé cievne zväzky), v palístkoch asimilačné pletivo - význam machorastov: nasajú veľké množstvo vody, tvoria tak prirodzené vodné nádrže; chránia pôdu pred vyschnutím, stromom udržujú pôdu vlhkú a na povrchu kyprú. Dažďovou vodou, ktorú v rašeliniskách zadržiavajú machy, sa napájajú vodné toky.

64 Systém Machorastov triedy:
PEČEŇOVKY (napr. porastnica mnohotvará - Marchantia polymorpha) MACHY (merík - Mnium, ploník - Polytrichum, porastník - Pleurozium, bielomach - Leucobryum, rašelinník - Sphagnum)- hyalocyty, chlorocyty.

65 Striedanie generácií: gametogenéza
výtrus(n) → prvoklík → rastlina machu : jednodomá dvojdomá pohlavné orgány ♀ zárodočníky + vajcová bunka ♂ plemenčíky spermatozoidy oplodnenie (voda) → zygota (2n) → stopka s výtrusnicou → R! → výtrusy (n)

66 Bielomach sivý

67 Striedanie generácií: gametogenéza
S(2n) G (n) O G  S machorasty !!!! S  G ostatné oddelenia

68 Plavúňorasty- Lycopodiophyta
- väčšinou fosílne rastliny( karbón); - husto porastené byliny, plazivá stonka - jednožilkaté listy - zakončené výtrusnicou → výtrusný klas - plavúň obyčajný

69 Prasličkorasty- Equisetophyta
- trváce byliny (prvohorné) - stonka článkovaná - listy jednoduché, praslenovité - výtrusný klas - Praslička roľná(2 typy stoniek), P. lesná, močiarna

70 Sladičorasty – Polypodiophyta
- prevažne byliny - trváci podzemok - zložité listy s asimilačnou aj rozmnožovacou funkciou triedy: sladiče – slad. obyčajný slezinníky- slez. červený, zelený paprade- pap. samčia, orličie

71 Sladiče Slezinníky Paprade

72 SEMENNÉ RASTLINY- SPERMATOPHYTA
→ vytvárajú kvet a semená → nahosemené sa vyvinuli na konci prvohôr, dominantné v druhohorách, dnes len zbytky gametofyt silne potlačený, závislý od sporofytu S > > > G

73 PODRÍŠA: VYŠŠIE RASTLINY (Cormobionta, Embryobionta)
oddelenie: Borovicorasty (Pinophyta) trieda: Ginká (Ginkgopsida) trieda: Ihličnany (Pinopsida) oddelenie: Magnóliorasty Magnoliophyta) trieda: Dvojklíčnolistové (Magnoliopsida) trieda: Jednoklíčnolistové (Liliopsida)

74 ODDELENIE: BOROVICORASTY (PINOPHYTA)
trieda: Ihličnany (Pinopsida) čeľaď: Borovicovité (Pinaceae) čeľaď: Cyprusovité (Cupressaceae) čeľaď: Tisovité (Taxaceae) čeľaď: Tisovcovité (Taxodiaceae)

75 ODD. : MAGNÓLIORASTY (Magnoliophyta) ,
ODD.: MAGNÓLIORASTY (Magnoliophyta) , krytosemenné rastliny (Angiospermae)

76 Huby- Fungi - pred 2,7 mld r. /prekambrium/ - eukaryotické b. = znaky s rastlinami: + b. stena, + vakuoly = znaky so živočíchmi: - plastidy!, + glykogén (= živ. škrob) + chitín - heterotrofné (- saprofyty = reducenty; - parazity + symbióza= mykoríza; - lichenizmus- lišajníky Telo: stielka, nepravé pletivá- plektenchým, pseudoparenchým! = h. vlákna- hýfy  podhubie- mycelium Rozmnožovanie: 1. nepohlavne = spóry, výtrusy→ výtrusnice - pučanie- kvasinky 2. pohlavne = splývanie vlákien(+a-) = hýfogámia = splynie 1. cytoplazma, až potom splynú aj 2. jadrá 3. vegetatívne = útžkami mycélia, hýf

77 Systém húb - rôznorodá skupina, triedy:
Chytrídiomycéty- Chytridiomycetes Zygomycéty, spájavé h.- Zygomacetes Endomycéty,- Endomycetes Vreckaté huby -Ascomycetes Bazídiomycéty- Basidiomycetes

78 1. trieda: Chytrídiomycéty- Chytridiomycetes
parazity hospodárskych rastlín, rakovinovec zemiakový 2. trieda: Zygomycéty, spájavé h.- Zygomacetes - mikroskopické h. → mykózy - pleseň hlavičkatá

79 3. trieda: Endomycéty,- Endomycetes
- kvasinky, jednobunkové h. – fermentačné schopnosti - kvasinky pivná, vinná, Saccharomycetes- mliečne kvasenie, kefír - candida= kandidózy 4. trieda: Vreckaté huby –Ascomycetes - paplesne = penicilín - aspergilus niger, Rockfordov - kyanička purpurová→ námeľ (+ alkaloidy → LSD) - chrastavosť ovocia . + plodnice: smrčok jedlý, ušiak obyčajný

80 5. trieda: Bazídiomycéty- Basidiomycetes
→ stopky- bazídiá + snete – Ustilaginales (obilniny) + hrdze - Uredinales + plodnice: - lupene: muchotrávky, bedle, plávky (rýdziky, kuriatka), podpňovka, pečiarka, tanečnica - rúrkovité: Hríby, kozáky, suchohríby - význam: - zdroj výživy, reducenty, kozmopolitné org. – biotechnológie, - mykózy, liečiteľstvo

81

82 Lišajníky Podvojné organizmy. Je to spolužitie hubových vláken s riasou (alebo sinicou). Riasa (tzv. fytobiont) schopná fotosyntézy dodáva hube organické látky, teda ju vyživuje. Huba (tzv. mykobiont) zabezpečuje príjem vody a rozmnožovanie. Lichenizmus je pritom taká úzko špecializovaná forma symbiózy, že druhy, ktoré sa jej zúčastňujú, by už nevedeli prežiť samostatne.