Bratislava Košice Druhé pracovné stretnutie

Školenie riaditeľov spolupracujúcich škôl vybraných pre výskum sprievodných aspektov vzdelávania
Bratislava Košice Druhé pracovné stretnutie Moderné vzdelávanie pre vedomostnú spoločnosť/Projekt je spolufinancovaný zo zdrojov EÚ

Program 9.30 – 10.00 Registrácia účastníkov
10.00 – Privítanie účastníkov a otvorenie školenia 10.15 – Predstavenie výsledkov doterajších meraní 1. časť 11:15 – 11:45 Egogram 11.45 – Obed 12.45 – Predstavenie výsledkov doterajších meraní 2. časť 13.45 – Diskusia, zdieľanie skúseností – ako vidia výskum školy 14.00 – Prestávka 14.15 – Pridaná hodnota školy 15.00 – Výstupné merania Diskusia, harmonogram meraní workshop - osobné konzultácie jednotlivých meraní 16:00 – 16:30 Ukončenie školenia, riešenie administratívnych otázok Čo chceme dosiahnuť a prečo? Aká je podpora školám? Aké testy a dotazníky máme pripravené? Čo rozumieme pod pridanou hodnotou školy? Diskusia Kto s nami spolupracuje? Kalendár Najbližšie merania Použitie IKT Súhlasíte s týmto programom? – Predĺžime ho predĺžením obedovej prestávky?

Generácia dnešných detí pohľadom učiteľov
Deti minulej generácie Deti dnešnej doby Kognitívne vyspelejšie, jazykovo zdatnejšie Technicky zručnejšie, vzťah k IKT Zvedavejšie, smelšie, priebojnejšie, uvoľnenejšie, bezstarostnejšie Nesamostatnejšie v bežnom živote Materiálne zabezpečenejšie, viac cestujú po svete Vyššie sociálne rozdiely v rodinách Menej rešpektujú autority, Menej súrodencov- rozmaznanejšie Menej pohybu, menej športujú Mnohé deti málo komunikujú, preferujú komunikáciu na sociálnych sieťach Viac porúch správania, učenia, vysoká miera integrovaných detí Viac nepodstatného učiva, problém orientovať sa, vybrať si, čo je správne Dostupnosť alkoholu, drog, nelátková závislosť, šikanovanie v školskom prostredí Skromnejšie Disciplinovanejšie Vyššia motivácia k učeniu Viac čítali Vyšší pocit zodpovednosti Úcta k ľudským hodnotám Viac rešpektu pred dospelými Viac voľného času Viac pohybu, lepší vzťah ku športu, viac pobytu v prírode Poznávanie vlastnou skúsenosťou Hry s rovesníkmi, stretávanie sa s priateľmi a spolužiakmi Bezpečnejší svet

6 oblastí problémov škôl na Slovensku
Učitelia na školách Vzťah rodičov ku škole Vzťah žiakov ku škole, ku vzdelávaniu Vybavenie školy a akcie školy Decízna sféra, školská legislatíva Odborná podpora škôl, učiteľov

Identifikované problémy na školách v %

Kto môže problémy riešiť?

Čo potrebujeme k zmene?

Súbor spolupracujúcich žiakov
žiaci 5. ročníka ZŠ 76 základných škôl (N = 3 440)

žiaci 8. ročníka ZŠ 80 základných škôl (N = 3 689)

žiaci 2. ročníka, sexty gymnázií 77 gymnázií (N = 5 256)

Socioekonomický a kultúrny status
HISEI Najvyššia pozícia rodiča v zamestnaní PARED Najvyššie vzdelanie rodiča HOMEPOS vybavenie domácnosti WELTH bohatstvo domácnosti CULTPOSS kultúrne vybavenie domácnosti HEDRES domáce vzdelávacie prostriedky Pripomeňme si, ako vzniká ukazovateľ/indikátor ESCS ESCS = 0,84*HISEI’ + 0,80*PARED’ + 0,67*HOMEPOS’ , kde HOMEPOS = WELTH + CULTPOSS + HEDRES

ESCS podľa kraja Žiaci 5. ročníkov

ESCS podľa kraja Plus žiaci 8. ročníkov základných škôl v projekte ZKV

ESCS podľa kraja A žiaci gymnázií ZKV. Očividne vo všetkých krajoch majú žiaci gymnázií vyšší priemerný index ESCS ako žiaci základných škôl. Tiež je pozorovateľné, že Bratislavský kraj má v súlade so zisteniami chudoby podľa Slovenského Štatistického

ôsmaci ZŠ N〈3023; 3542〉 SJL 8 MAT 8 MG 8 vzdelanie otca 0,249** 0,238** 0,220** vzdelanie matky 0,304** 0,268** 0,264** zamestnanie otca 0,233** 0,203** 0,198** zamestnanie matky 0,247** 0,228** 0,216** bohatstvo domácnosti 0,129** 0,138** kultúrne vybavenie domácnosti 0,210** 0,166** 0,170** domáce vzdelávacie prostriedky 0,377** 0,339** 0,320** knihy 0,357** 0,305** 0,293** **. úroveň významnosti 0,01

druháci, sextáni - gymnáziá N 〈3331;5031〉 T9 2012 SJL MAT SJL 2014 2.r. a sexta MAT 2014 vzdelanie otca 0,051** 0,062** 0,039** 0,084** vzdelanie matky 0,076** 0,070** 0,042** 0,093** zamestnanie otca 0,063** 0,074** 0,031* 0,094** zamestnanie matky 0,056** 0,027 0,026 0,065** bohatstvo domácnosti -0,032 -0,036* -0,053** 0,003 kultúrne vybavenie 0,016 0,035* domáce vzdelávacie prostriedky 0,141** 0,111** 0,123** 0,101** vybavenie domácnosti 0,036* 0,013 0,015 0,043** knihy 0,206** 0,140** 0,157** 0,130** index ESCS 0,077** 0,068** 0,038** 0,092** **. úroveň významnosti 0,01 *. úroveň významnosti 0,05

Z hľadiska úplnosti rodiny sme zistili častejšiu neprítomnosť otca v rodine (10% gymnazisti, 15% SOŠ, 16% ôsmaci) ako mamy (1% gymnazisti, 1,6% SOŠ, 2% ôsmaci). Priemerné hodnoty v jednotlivých kognitívnych meraniach skupín žiakov podľa prítomnosti rodiča v rodine predstavujú čiarové diagramy. Kategórie úplnosti rodiny žiaka sú usporiadané tak, aby naznačovali istú postupnosť. Napríklad v prípade žiakov 8. ročníka ZŠ vidíme, že priemerné výkony v skupinách rastú od žiakov bez oboch rodičov, cez tých, ktorí žijú iba s otcom, ďalej iba s matkou, po tých, ktorí žijú s oboma rodičmi. U ôsmakov základných škôl boli rozdiely podľa úplnosti rodiny štatisticky významné vo všetkých troch kognitívnych meraniach. Vplyv úplnosti rodiny na školskú úspešnosť sa v predchádzajúcom projekte ukázal rôznyu žiakov SOŠ a žiakov gymnázií. V prípade aktuálnom podsúbore gymnazistov súboru ZKV rozdielnosť týchto priemerných hodnôt zamietame. Aj rola otca má zrejme rozdielny význam u gymnazistov a žiakov SOŠ. Zjavne má pre budúcich gymnazistov väčší význam v úspešnosti z matematiky naT9 ako rola matky. (Tiež sme zistili, že priemerná nemotivovanosť a výkonová motivácia sa v závislosti od úplnosti rodiny v našom výbere stredoškolákov nemenia.)

Inklúzia znevýhodnených žiakov v bežných triedach
Začlenenie znevýhodnených žiakov do bežnej školy Integrácia Paralelná existencia segregovanej aj integrovanej edukácie Inklúzia Heterogénnosť chápaná ako norma Zmena prostredia školy takým spôsobom, aby sa v ňom mohol uplatniť aj znevýhodnený žiak, aj ostatní žiaci Stratégia vyučovania rešpektujúca rozdiely medzi deťmi a právo všetkých na rovnaký prístup k vzdelávaniu Smerovanie od integrácie k inklúzii Úroveň sociálnej inklúzie považujeme za jeden z ukazovateľov kvality školy

Inklúzia znevýhodnených žiakov v bežných triedach Postoje k znevýhodneným žiakom
Postoje dokážu relatívne konzistentne predikovať dlhodobé tendencie v správaní Dve z troch základných podmienok inkluzívneho vzdelávania (akceptácia a participácia) sú spojené aj s postojmi a správaním detí voči znevýhodnenému žiakovi Postoje učiteľov Klíma v triede Môžu ovplyvňovať postoje detí Školské výsledky (úspešnosť) znevýhodnených žiakov Inklúzia predpokladá začlenenie znevýhodneného žiaka do žiackeho kolektívu a úspešné zvládnutie vzdelávacieho procesu

Inklúzia znevýhodnených žiakov v bežných triedach Výskumný súbor
7486 žiakov v 5. (1877 chlapcov a 1853 dievčat) a 8. ročníku (1884 chlapcov a 1853 dievčat) zo 79 základných škôl 768 učiteliek a učiteľov z 81 základných škôl

Inklúzia znevýhodnených žiakov v bežných triedach Výsledky - žiaci

Inklúzia znevýhodnených žiakov v bežných triedach Výsledky - učitelia

Inklúzia znevýhodnených žiakov v bežných triedach Závislosť medzi postojmi učiteľov a žiakov

Klíma pedagogického zboru
Kvalita interpersonálnych vzťahov a sociálnych procesov, ktoré fungujú vo vnútri učiteľského zboru tak, ako ju vnímajú učitelia. Uzavretá Otvorená Škola Formálnosť Angažovanosť Nedôvera Demokracia Odstup Súdržnosť Neangažovanosť Dôvera Nejasné smerovanie Stabilita Zahŕňa jednak pracovnú spokojnosť učiteľov, ich pochopenie pre kurikulárne zámery školy a úspešnosť pri realizácii kurikula, nároky na výsledky žiakov, vzájomnú komunikáciu a sociálne vzťahy, spoločné zážitky, emócie a spoluprácu s vedením školy. Z hľadiska klímy rozlišujeme školy otvorené a uzatvorené. Pre otvorenú školu je charakteristická vzájomná dôvera, súdržnosť, angažovanosť učiteľov, demokratický štýl vedenia, stabilita a pevnosť systému riadenia školy. Naopak uzatvorenú školu vystihuje skôr nedôvera a nízka miera angažovanosti členov pedagogického zboru, prejavy formalizmu v riadení školy, odstup riaditeľa voči učiteľom a učiteľmi percipovaná nejasnosť smerovania školy. Máloktorá škola je jednoznačne zaraditeľná do týchto kategórií, skôr ich chápeme ako protipóly jedného kontinua, pretože väčšina škôl sa nachádza niekde medzi, každá má svoje osobitosti, silné aj slabé stránky, ktoré sú pre každú z nich špecifické. Na meranie klímy pedagogického zboru sme v súlade s podmienkami nášho výskumu použili dotazník organizačnej klímy pedagogického zboru (OCDQ-RS) doplnený o dimenziu ochoty učiteľov k zmenám (Eger, 1998) a ďalšie položky. Celý dotazník tvorilo 60 položiek, z čoho bolo 42 postojových, ku ktorým sa učitelia vyjadrovali na štvorstupňovej škále (zriedka, občas, často a veľmi často), ďalej 6 položiek so štvorstupňovou škálou týkajúcich sa celkovej spokojnosti so vzťahmi, ich tendenciou, významom, úlohou vo vzťahoch a dôležitosti ich skúmania a postoj k zmene povolania. Tri otvorené otázky dávali priestor pre odporúčania učiteľov vedeniu školy, kolektívu učiteľov a nadriadeným orgánom na zlepšovanie kolegiálnych vzťahov na pracovisku. Posledných 9 položiek zachytávalo kategoriálne premenné: pohlavie, vek, prax na škole, úväzok, dochádzka do zamestnania, predmety vyučovania, zameranie vzdelania, tituly a ďalšie vzdelávanie učiteľov. Koncept otvorenosti a uzavretosti školy sa v tomto dotazníku premieta do piatich dimenzií (faktorov): ústretové správanie riaditeľa (ÚSTR) – vzťah riaditeľa k učiteľom, pochvala a rady učiteľom, ale aj to, že je im príkladom vlastným správaním. Napr.: Riaditeľ(ka) dokáže oceniť a pochváliť podriadených. direktívne správanie riaditeľa (DIR) – zisťuje hlavne rigidný štýl riadenia učiteľov riaditeľom. Napr.: Riaditeľ(ka) riadi školu tzv. „železnou rukou“. angažované správanie učiteľov (ANG) – jednak vo vzťahovej rovine k žiakom a kolegom a afektívnej ako je radosť z práce, nadchnutie novými nápadmi, pracovná morálka... Napr.: Učitelia v tejto škole pracujú mimoriadne obetavo. frustrovanosť učiteľov (FRUS) – vyplývajúca z nevhodného správania učiteľov a riaditeľa alebo preťaženosti administratívnymi povinnosťami. Napr.: Pracovné porady v našej škole sú dlhé a nudné. sociálna blízkosť učiteľov (SOC) – priateľské vzťahy medzi učiteľmi. Napr.: Učitelia usporadúvajú pre seba spoločenské posedenia. Ochota učiteľov k zmenám – doplnková dimenzia, ktorá vypovedá o ochote navrhovať, prijímať a realizovať zmeny v škole. Napr.: Učitelia považujú zmeny za nevyhnutné a zmeny pozitívne prijímajú. Zo vzťahu medzi dimenziami sa počíta index otvorenosti školy (IO): IO = (ANG + ÚSTR) – (DIR + FRUS). Index otvorenosti školy: ústretové správanie riaditeľa angažované správanie učiteľov direktívne správanie riaditeľa frustrácia učiteľov sociálna blízkosť učiteľov ochota učiteľov k zmenám

Výskumný súbor - Dotazník klímy pedagogického zboru (OCDQ) vyplnilo v júni 2014 elektronicky pedagógov : na gymnáziách (72)s priemerným vekom 45,26 na základných školách (73) s priemerným vekom 45,31. Výskumné zámery zmapovať klímu pedagogického zboru na základných školách a na gymnáziách v rámci Slovenska, zistiť mieru otvorenosti škôl ako aj ďalších charakteristík a porovnať ich vo vzťahu k identifikačným údajom, zistiť, či existuje vzťah medzi klímou pedagogického zboru a vzdelávacími výsledkami žiakov skúmaných škôl, zistiť spokojnosť učiteľov so vzťahmi na školách a ich odporúčania pre zlepšenie vzťahov. Do výskumu sa zapojilo celkom 4484 pedagógov, z toho 1976 na gymnáziách (72) s priemerným vekom 45,26 a dĺžkou praxe na danej škole nad 10 rokov viac ako 64%. 2508 bolo pedagogických pracovníkov na základných školách (73) s priemerným vekom 45,31 a dĺžkou praxe na danej škole nad 10 rokov a viac ako 60%. Podiel učiteľov mužov bol vyšší na gymnáziách ako na základných školách. Z našej vzorky učiteľov pracuje na škole len približne 10% na znížený úväzok. Viac ako polovica učiteľov dochádza do zamestnania menej ako 15 min, len necelých 10% viac ako pol hodinu. Najčastejší titul (65%) na základe ukončeného vzdelania bol magisterský. Bez titulu sa uviedlo 9% učiteľov (súčasťou pedagogického zboru na niektorých ZŠ sú aj vychovávatelia v školských kluboch a učitelia MŠ). Viac ako jeden titul uviedlo takmer 3% učiteľov. Zameranie vzdelania opýtaných učiteľov bolo takmer výlučne pedagogické, najčastejšie v kombinácii s technickým alebo iným. Predmety, ktoré vyučovali boli veľmi pestré, od konkrétnych humanitných ako Slovenský jazyk, rôzne cudzie jazyky s prevahou Anglického jazyka až po prírodovedné a technické predmety. Na niektorých školách vypĺňali dotazník aj učitelia 1. stupňa, náboženskej výchovy, vychovávatelia aj asistenti učiteľa alebo školský špeciálny pedagóg. Niektorí učitelia uviedli až 4 predmety, ktoré aktuálne vyučovali. Ďalšie vzdelávanie učiteľov bolo najčastejšie kvalifikačné 31% a aktualizačné 30%, ďalej špecializačné 14% a doplňujúce 11%, funkčné 6%.

Výsledky Medzi základnými školami a gymnáziami sa potvrdili štatisticky významné rozdiely vo všetkých dimenziách klímy pedagogického zboru ako aj indexe otvorenosti. 16,7 % učiteľov gymnázií a 16,4% učiteľov základných škôl považujú svojho riaditeľa za nadpriemerne direktívneho. 13,9 % gymnázií a 15,1% základných škôl má nadpriemerne frustrovaných učiteľov.

Porovnanie výsledkov klímy pedagogického zboru medzi mužmi a ženami na gymnáziách Rozdiely medzi pohlaviami sa štatisticky významne prejavili u učiteľov gymnázií len v dimenzii ochoty učiteľov k zmenám, kde učiteľky (ženy) hodnotili vyššie pedagogický zbor svojej školy.

Porovnanie výsledkov klímy pedagogického zboru medzi mužmi a ženami na základných školách Na základných školách sa tento trend potvrdil tiež a okrem toho aj v dimenzii angažovaného správania učiteľov.

Porovnanie výsledkov klímy pedagogického zboru v jednotlivých vekových kategóriách na gymnáziách Korelačné vzťahy jednotlivých dimenzií klímy pedagogického zboru a indexu otvorenosti školy s vekom učiteľov sú veľmi nízke. Pri rozdelení učiteľov do piatich vekových kategórií sa nám potvrdili štatisticky významné rozdiely v niektorých dimenziách. Učitelia vo vekovej kategórii nad 60 rokov udávali najvyššiu ochotu k zmenám a najnižšiu frustráciu. Vychádzal im aj štatisticky významne vyšší index otvorenosti v porovnaní s mladšími kolegami. Pedagógovia do 30 rokov vykazovali druhý najvyšší index otvorenosti školy a udávali najvyššiu mieru sociálnej blízkosti.

Porovnanie výsledkov klímy pedagogického zboru v jednotlivých vekových kategóriách na základných školách Korelačné vzťahy jednotlivých dimenzií klímy pedagogického zboru a indexu otvorenosti školy s vekom učiteľov sú veľmi nízke. Pri rozdelení učiteľov do piatich vekových kategórií sa nám potvrdili štatisticky významné rozdiely v niektorých dimenziách. Učitelia vo vekovej kategórii nad 60 rokov udávali najvyššiu ochotu k zmenám a najnižšiu frustráciu. Vychádzal im aj štatisticky významne vyšší index otvorenosti v porovnaní s mladšími kolegami. Pedagógovia do 30 rokov vykazovali druhý najvyšší index otvorenosti školy a udávali najvyššiu mieru sociálnej blízkosti.

Percentuálne znázornenie spokojnosti s kolegiálnymi vzťahmi Spokojnosť s kolegiálnymi vzťahmi udáva často takmer 64% skúmaných učiteľov, zriedka spokojných je len 9%. Takmer polovica učiteľov uvádza, že kolegiálne vzťahy na ich škole majú zhoršujúcu sa tendenciu, len 6% si myslí, že zriedka. Až 76% učiteľov prikladá kolegiálnym vzťahom vo svojom živote významnú úlohu, len 6% zriedka. Skoro dve tretiny učiteľov sa cítia málo kompetentní pri rozvíjaní optimálnych vzťahov, len 6% často. Približne 74 % učiteľov pokladá výskum v oblasti skúmania kolegiálnych vzťahov za dôležitý, len 2% za veľmi nedôležitý.

Percentuálne rozloženie odpovedí učiteľov na otázku: Rozmýšľate o zmene súčasného povolania?“ Výsledky na základných školách sú štatisticky významne rozdielne v dimenziách ústretového aj direktívneho správania riaditeľa, frustrácie učiteľov a ochoty učiteľov k zmenám ako aj celkovom indexe otvorenosti. Opäť sa potvrdil pozitívnejší pohľad nových učiteľov. Zistili sme štatisticky významný vzťah medzi frustráciou učiteľov a snahou zmeniť povolanie (r=0,32**)

Odporúčania učiteľom: zlepšiť komunikáciu, ktorá by mala byť priama, úprimná, otvorená, konštruktívna, teambuildingy, rôzne formálne i neformálne stretnutia, semináre psychohygieny, kultúrne i spoločenské podujatia, pozitívny prístup k práci, tímové utváranie dobrého mena školy, otvorenosť zmenám a novým metódam. Vzťahy s vedením: - porady stručné, jasné, konštruktívne, - vysoká miera objektivity hodnotenia práce a pracovnej morálky, pocit spravodlivosti a transparentnosti pri prideľovaní úväzkov, odmien, administratívnych povinností a podobne, - stanovenie dlhodobých cieľov či jasnej vízie školy, záujem o vyučovací proces, pozitívna motivácia. Odporúčania pre riadiace orgány: - exteriér a podmienky práce, vytvoriť podmienky pre zlepšovanie vzťahov, finančné prostriedky pre školy a učiteľov, pravidelná spätná väzba od učiteľov, legislatívne zmeny, odborná podpora učiteľom. Časť učiteľov neuviedla žiadne odporúčania - rezignácia

Výsledky analýz vzťahu klímy pedagogického zboru a školskej úspešnosti žiakov Ukazuje sa štatisticky významný korelačný vzťah medzi klímou pedagogického zboru (v niektorých dimenziách až stredne silný) a vzdelávacími výsledkami žiakov. Gymnáziá Úspešnosť v SJL Úspešnosť v MAT Ústretovosť riaditeľa 0.154 0.281* Angažovanosť učiteľov 0.124 0.213 Direktívnosť riaditeľa -0.005 0.106 Frustrácia učiteľov 0.014 -0.102 Sociálna blízkosť učiteľov 0.252* 0.369** Ochota učiteľov k zmenám 0.155 0.280* Index otvorenosti školy 0.110 0.178 Základné školy Úspešnosť v SJL Úspešnosť v MAT Úspešnosť v MG Ústretovosť riaditeľa 0.246* 0.226 0.219 Angažovanosť učiteľov 0.346** 0.380** 0.277* Direktívnosť riaditeľa -0.072 -0.102 -0.134 Frustrácia učiteľov -0.226 -0.326** -0.259* Sociálna blízkosť učiteľov 0.184 0.175 0.162 Ochota učiteľov k zmenám 0.305** 0.356** 0.291* Index otvorenosti školy 0.304** 0.348** Gymnáziá: MAT – Sociálna blízkosť učiteľov EČMS – Ústretové správanie riaditeľa, Angažované správanie učiteľov, Sociálna blízkosť učiteľov a Ochota učiteľov k zmenám. Základné školy: SJL – Angažované správanie učiteľov, Ochota učiteľov k zmenám, Index otvorenosti školy. MAT - Angažované správanie učiteľov, Frustrácia učiteľov, Ochota učiteľov k zmenám, Index otvorenosti školy. MG – Index otvorenosti školy. + doplniť T9! EČMS Prospech Úspešnosť Percentil Ústretovosť riaditeľa -0.209 0.354** 0.352** Angažovanosť učiteľov -0.169 0.332** 0.327** Direktívnosť riaditeľa -0.079 0.007 0.010 Frustrácia učiteľov 0.023 -0.068 -0.069 Sociálna blízkosť učiteľov -0.152 0.306** 0.300* Ochota učiteľov k zmenám -0.242* Index otvorenosti školy -0.121 0.289* 0.285* T9 Známka Úspešnosť Percentil Ústretovosť riaditeľa -,104 .320** .301** Angažovanosť učiteľov -,075 ,110 ,094 Direktívnosť riaditeľa ,189 -,002 -,010 Frustrácia učiteľov ,199 -.234* -,218 Sociálna blízkosť učiteľov -,050 .269* .256* Ochota učiteľov k zmenám -,148 ,186 ,167 Index otvorenosti školy -,192 .231* ,217

Výsledky analýz vzťahu klímy pedagogického zboru a školskej úspešnosti žiakov - Úspešnejšie školy z hľadiska kognitívnych výsledkov majú aj lepšie výsledky v dimenziách klímy pedagogického zboru. Gymnáziá Podpriemerná úspešnosť Priemerná úspešnosť Nadpriemerná úspešnosť Ústretovosť riaditeľa 48 ±14 55 ±10 58 ±9 Angažovanosť učiteľov 61 ±10 62 ±8 68 ±9 Direktívnosť riaditeľa 42 ±12 40 ±10 Frustrácia učiteľov 43 ±7 41 ±7 41 ±9 Sociálna blízkosť učiteľov 33 ±6 38 ±8 45 ±9 Ochota učiteľov k zmenám 52 ±6 54 ±5 58 ±5 Index otvorenosti školy 56 ±7 58 ±6 61 ±6 Základné školy Podpriemerná úspešnosť Priemerná úspešnosť Nadpriemerná úspešnosť Ústretovosť riaditeľa 57 ±12 57 ±10 67 ±9 Angažovanosť učiteľov 63 ±10 65 ±8 73 ±8 Direktívnosť riaditeľa 42 ±10 45 ±10 40 ±7 Frustrácia učiteľov 38 ±7 41 ±7 33 ±9 Sociálna blízkosť učiteľov 36 ±10 42 ±9 45 ±14 Ochota učiteľov k zmenám 54 ±7 57 ±5 63 ±6 Index otvorenosti školy 60 ±7 59 ±6 67 ±6 Gymnáziá: MAT – Sociálna blízkosť učiteľov EČMS – Ústretové správanie riaditeľa, Angažované správanie učiteľov, Sociálna blízkosť učiteľov a Ochota učiteľov k zmenám. Základné školy: SJL – Angažované správanie učiteľov, Ochota učiteľov k zmenám, Index otvorenosti školy. MAT - Angažované správanie učiteľov, Frustrácia učiteľov, Ochota učiteľov k zmenám, Index otvorenosti školy. MG – Index otvorenosti školy. + doplniť T9!

Interakčný štýl riaditeľa
Dotazník interakčného štýlu riaditeľa – verzia pre učiteľov (DIŠR-H) Dotazník interakčného štýlu riaditeľa – verzia pre riaditeľov (DIŠR-S) máj/jún 2014 Zapojených 147 škôl (8-100 %) a 125 riaditeľov Vyplnenosť učiteľmi 76 %, vyplnenosť riaditeľmi 80 %

Interakčný štýl riaditeľa
Interakčný štýl riaditeľa je súhrn určitých rysov konania, ktoré riaditeľ uplatňuje pri plánovaní, organizovaní, hodnotení, motivovaní a riadení.

Porovnanie DIŠR a KPZ Ústretovosť Direktivita Angažovanosť Frustrácia
** všetko je štatisticky významné na hladine významnosti p < 0,05 Ústretovosť Direktivita Angažovanosť Frustrácia Sociálna blízkosť index otvorenosti Organizátor ,755 -,086 ,478 -,447 ,384 ,671 Pomáhajúci ,761 -,258 ,446 -,449 ,361 ,721 Chápajúci ,734 -,351 ,426 -,460 ,313 ,737 Vedúci k zodpovednosti ,400 -,307 ,272 -,263 ,199 ,458 Neistý -,528 -,072 -,393 ,344 -,287 -,456 Nespokojný -,692 ,317 -,462 ,508 -,359 -,736 Namietajúci -,564 ,537 -,311 ,451 -,219 -,682 Prísny -,412 ,634 -,182 ,406 -,161 -,589

Učitelia tejto školy sú hrdí na školu, v ktorej pracujú:
VEĽMI ZRIEDKA

Učitelia tejto školy sú hrdí na školu, v ktorej pracujú:
VEĽMI ČASTO

Sebahodnotenie riaditeľov vs. hodnotenie učiteľov

základná škola gymnázium

Hodnotenie podľa pozície v škole
Najpozitívnejšie hodnotili prejavy riaditeľov tí učitelia, ktorí sú vo vedení (zelená). ** Najnegatívnejšie hodnotili prejavy riaditeľov tí učitelia, ktorí boli v minulosti vo vedení (červená).

Hodnotenie podľa pozície v škole
Najpozitívnejšie hodnotili prejavy riaditeľov tí učitelia, ktorí sú vo vedení (zelená). Najnegatívnejšie hodnotili prejavy riaditeľov tí učitelia, ktorí boli v minulosti vo vedení (červená). **

Model (ne)spokojnosti v škole
Organizátor Pomáhajúci Chápajúci Vedúci k zodpovednosti Spokojnosť so vzťahom s riaditeľom Celková spokojnosť v škole Zmena povolania Neistý Namietajúci Nespokojný Prísny

Egogram

Výskumný súbor: 7518 žiakov, 137 škôl
Motivácia žiakov Dotazník motivácie v škole – 9-12/2014 – hlavný zber (7134) Dotazník motivácie v škole – 1-3/2015 – dodatočný zber (384) 25 položiek: Potreba úspešného výkonu Potreba vyhnúť sa neúspechu Nemotivovanosť Výskumný súbor: 7518 žiakov, 137 škôl 67 ZŠ 70 GYM 3039 ZŠ 4479 GYM 3382 chlapcov 4136 dievčat

Motivácia žiakov Motivácia nám dáva odpoveď na otázky: „Prečo sa človek správa tak, ako sa správa?“ „Aké sú pohnútky, motívy, hybné sily jeho správania?“ Termínom motivácia označujeme faktory, ktoré: 1. vyvolávajú (podmieňujú vznik) 2. udržiavajú (spôsobujú trvanie) 3. usmerňujú (určujú jeho charakter a zacielenie) správanie.

Porovnanie dát hlavného zberu a dodatočného zber
Dôsledok spätnej väzby? ** **

Potreba úspešného výkonu
Rozdiel medzi chlapcami a dievčatami ** Rozdiel medzi žiakmi ZŠ a GYM** chlapci 61,00 ZŠ 65,60 58,35 62,16 dievčatá 64,21 GYM 60,93 62,93 58,48 Žiak sa učí, lebo chce dosiahnuť úspech. V škole je takýto žiak orientovaný na cieľ, rád súťaží s rovnocennými partnermi a má tendenciu vytrvať pri riešení úloh i napriek prekážkam. Žiaci s prevažujúcou potrebou úspešného výkonu sú v škole cieľovo zameraní, majú tendenciu vytrvávať pri riešení úloh aj napriek prekážkam. Vyberajú si úlohy so strednou obťažnosťou, ktoré pre nich majú najväčšiu motivačnú hodnotu.

Potreba vyhnúť sa neúspechu
Rozdiel medzi chlapcami a dievčatami ** Rozdiel medzi žiakmi ZŠ a GYM chlapci 44,86 ZŠ 49,25 42,35 47,82 dievčatá 52,90 GYM 49,34 51,75 46,06 PVN - Žiak sa učí, aby sa vyhol zlyhaniu, v niektorých prípadoch zo strachu, pracuje s úzkosťou z možného neúspechu, môže sa snažiť vyhnúť situáciám, v ktorých je hodnotený. Žiaci s prevažujúcou potrebou vyhnutia sa neúspechu sa snažia vyhýbať situáciám, v ktorých sú nejako hodnotení. Majú tendenciu sa uplatňovať v prípadoch, keď majú úspech istý (keď učiteľ položí veľmi ľahkú otázku) alebo v situácii, keď je neúspech istý pre všetkých (ak učiteľ položí veľmi ťažkú otázku, na ktorú nevedia odpoveď ani najlepší žiaci). Často unikajú z náročných situácií napr. podvádzaním alebo krátkodobými absenciami v období písomných prác, v deň skúšania a pod.

Nemotivovanosť Rozdiel medzi chlapcami a dievčatami
Rozdiel medzi žiakmi ZŠ a GYM** chlapci 48,14 ZŠ 45,57 47,71 47,18 dievčatá 46,55 GYM 48,35 47,77 48,57 NEM - Nemotivovanosť chápeme ako mieru, do akej žiaka od učenia niečo odvádza alebo odrádza (priťahujú ho iné činnosti, učenie považuje za namáhavé, nevidí v ňom zmysel, atď.). Nemotivovanosť môže byť aj reakciou na neúspech. Vidíme teda, že okrem pozitívnych vplyvov sa v škole objavujú aj vplyvy, ktoré motiváciu žiaka znižujú. Túto negatívnu motiváciu – nemotivovanosť, spôsobuje frustrácia potrieb žiaka. Medzi dve najčastejšie príčiny nemotivovanosti zaraďujeme nudu a strach. Ak sú dlhodobo frustrované potreby poznávania, dochádza u žiaka k nude. V tomto prípade nie sú dôležité množstvá podnetov, ktoré sú žiakovi predkladané, ale ich subjektívna váha pre žiaka. Ak sa u žiaka objavuje strach, ide pravdepodobne o frustráciu potrieb bezpečia. Avšak prežívanie strachu v tých istých situáciách variuje od žiaka k žiakovi. V jednom prípade môže ísť o strach vyvolaný situáciou, v druhom prípade o osobnostný rys.

Typológia tried Pomôcka pre učiteľov na určenie štruktúry motivácie triedy → zvýšenie efektivity vyučovania Výkonovo orientovaná trieda - vysoká potreba úspešného výkonu a nízka potreba vyhnúť sa neúspechu Úzkostná trieda - vysoká potreba vyhnúť sa neúspechu a nízka potreba úspešného výkonu Ambivalentná trieda - silné obe potreby Apatická trieda - nízke obe potreby Nevyhranená trieda - potreba hlbšej analýzy triedy Ak by sme mali motiváciu vysvetliť najjednoduchším spôsobom, povedali by sme, že motivácia odpovedá na otázky: „Prečo sa človek správa tak, ako sa správa? Aké sú pohnútky, motívy, hybné sily jeho správania?“ Výkonové potreby sú považované za sekundárne a generalizované. Aktualizujú sa vždy vtedy, keď je náš výkon nejako hodnotený. Výkonová motivácia preto hrá v škole významnú rolu. Ako výkonové potreby označujeme potrebu úspešného výkonu a potrebu vyhnúť sa neúspechu. Obe tvoria základ výkonovej orientácie, výsledná výkonová orientácia je potom daná prevahou jednej alebo druhej tendencie. Potreba úspešného výkonu patrí do skupiny potrieb potvrdzujúcich vlastné Ja, potreba vyhnúť sa neúspechu slúži zas k obrane vlastného Ja.

Príklad reportu pre triedu
Výkonovo orientovaná trieda - vysoká potreba úspešného výkonu a nízka potreba vyhnúť sa neúspechu Žiak sa učí, lebo chce dosiahnuť úspech. V škole je takýto žiak orientovaný na cieľ, rád súťaží s rovnocennými partnermi a má tendenciu vytrvať pri riešení úloh i napriek prekážkam. Žiaci s prevažujúcou potrebou úspešného výkonu sú v škole cieľovo zameraní, majú tendenciu vytrvávať pri riešení úloh aj napriek prekážkam. Vyberajú si úlohy so strednou obťažnosťou, ktoré pre nich majú najväčšiu motivačnú hodnotu.

PREČO ? Test všeobecných schopností – report z merania
Verbálny subtest a Numerický subtest sú konštruované tak, aby umožnili zisťovať schopnosti logicky myslieť, porozumieť a prispôsobiť sa novým situáciám a pracovným požiadavkám. Vychádza sa z dôležitosti uvedených schopností pri každodennom riešení problémov. ( Sú relevantné nielen v škole. Subtesty poskytujú širší rámec. Testuje procesy relevantné pre učenie. PREČO ? zistiť potenciál žiaka zistiť aké sú jeho silné a slabé stránky spätná väzba hodnotenia identifikácia nadaných žiakov

Test všeobecných schopností – report z merania

Klíma školy Je jav dlhodobý, sociálne a osobnostne podmienený, ktorý je typický pre danú školu, triedu a daného učiteľa po dobu niekoľkých mesiacov či rokov (Mareš. J., Lašek. J.). Je to súbor rady charakteristík, ktoré vyjadrujú celkový pocit alebo dojem, ktorý konkrétni ľudia o danej škole získavajú.

Nespokojnosť s procesmi
v škole Klíma školy Ocenenie žiakov učiteľmi Fyzické prostredie školy Spokojnosť v škole Dobré/zlé vzťahy Vybavenie školy Pomocou dotazníka sa zameriame na vybrané aspekty klímy školy Spokojnosť v škole Nespokojnosť s procesmi v škole Vybavenie školy Zlé vzťahy Ocenenie žiakov učiteľmi Fyzické prostredie školy Celkové hodnotenie klímy školy Hodnotenie školskej jedálne Hodnotenie vybavenia telocvične © Mareš, Ježek, Grecmanová, Dopita

Klíma školy Klíma školy - žiaci
Celkové hodnotenie klímy školy predstavuje hodnotu 2,71 na ZŠ a 2,68 na GYM, medzi ZŠ a GYM neboli štatisticky významné rozdiely. Súhrnne môžeme povedať, že žiaci hodnotili klímu školy skôr menej pozitívne (nezávisle od typu školy). Report poskytne informácie o aktuálne prevládajúcich názoroch, pocitoch a dojmoch medzi učiteľmi a žiakmi, ktorí sa zúčastnili testovania. Škála bola 1 až 4

Klíma školy - žiaci Klíma školy - žiaci
Celkové hodnotenie klímy školy predstavuje hodnotu 2,71 na ZŠ a 2,68 na GYM, medzi ZŠ a GYM neboli štatisticky významné rozdiely. Súhrnne môžeme povedať, že žiaci hodnotili klímu školy skôr menej pozitívne (nezávisle od typu školy). Škála bola 1 až 4

Klíma školy a pohlavie Klíma školy - žiaci
Celkové hodnotenie klímy školy predstavuje hodnotu 2,71 na ZŠ a 2,68 na GYM, medzi ZŠ a GYM neboli štatisticky významné rozdiely. Súhrnne môžeme povedať, že žiaci hodnotili klímu školy skôr menej pozitívne (nezávisle od typu školy). Škála bola 1 až 4

Prečo poznávať klímu školskej triedy
Poznávanie vzťahov medzi žiakmi v triede je: dôležitou súčasťou získavania celkového obrazu o žiakovi a o triede; žiakova pozícia v triede je determinantom jeho ďalších charakteristík; táto pozícia odráža jeho postoj ku škole, k učiteľom a vzťah k učeniu sa; Jednou z príčin školskej úspešnosti /neúspešnosti môže byť vzťah k iným žiakom a vzťah iných žiakov k nemu, čo platí i naopak.

Dotazník diagnózy klímy v školskej triede
Úprimnosť Porozumenie Ocenenie Akceptácia Dotazník diagnózy klímy v skupine (v školskej triede), modifikácia Mellibrudovho dotazníka, M. Zelina Dotazník vytvára obraz o citových, emocionálnych vzťahoch medzi žiakmi © Mellibruda, Adaptácia: Zelina

Priemerné hodnoty merania klímy triedy
Typ školy Počet žiakov Priemerná hodnota klímy triedy Priemerná hodnota úprimnosť Priemerná hodnota porozumenie Priemerná hodnota ocenenie Priemerná hodnota akceptácia Základné školy 2143 2,95 2,94 2,88 2,84 3,10 Smerodajná odchýlka 0,71 0,75 0,78 1,04 1,07 Gymnáziá 3714 3,08 2,96 3,02 0,67 0,73 0,77 0,94 0,99

Report pre žiaka Klíma triedy znamená, ako celkovo žiaci vnímajú to, čo sa v triede deje. Tvoria ju nasledujúce znaky: Úprimnosť znamená, že vzťahy v triede sú otvorené, žiaci dokážu vyjadriť aj nesúhlas, neurážajú sa a sú vzájomne celkom úprimní. Porozumenie znamená, že spolužiaci si rozumejú, neprekrucujú význam slov, otvorene sa vyjadria o každom a vedia spolužiakov pochopiť, ak ich niečo trápi. Ocenenie hodnoty znamená, že žiaci sa zaujímajú o svojich spolužiakov, počúvajú sa, berú svojich spolužiakov takých, akými sú, neodsudzujú za iné názory a začleňujú do akcií triedy. Akceptácia znamená, že žiaci sa navzájom prijímajú, v triede je otvorená atmosféra, a prijímajú každého ako rovnocenného. Každý žiak, ktorý zodpovedne vyplnil dotazník dostane graf so svojimi výsledkami a výsledkami žiakov svojho typu školy

Report pre školu Prehľad priemerných hodnôt premenných za všetky triedy daného ročníka Vašej školy v grafe Klíma školskej triedy ovplyvňuje: 1. to, ako sa v danej triede žiaci cítia a ako sa tam cíti učiteľ, 2. motiváciu žiakov učiť sa a motiváciu učiteľov v tejto triede vyučovať, 3.výchovné a vzdelávacie výsledky žiakov (tj. kognitívne, afektívne, behaviorálne) i výsledky snaženia učiteľa, 4. správanie žiakov na hodinách i mimo nich. Graf znázorňuje umiestnenie tried Vašej školy.

Diskusia

Prestávka

Čo je pridaná hodnota vo vzdelávaní?
„Navrhujem uvažovať o tom ako o pridanej hodnote.“

ŠKOLA A ŠKOLA B Priemerná úspešnosť v EČ MS 70 %

ŠKOLA A ŠKOLA B Priemerná úspešnosť v EČ MS 70 % Priemerná úspešnosť v T9 50 % 90 %

ŠKOLA A ŠKOLA B Priemerná úspešnosť v EČ MS 70 % Priemerná úspešnosť v T9 50 % 90 % Podiel dievčat na škole 10 % …

Definícia OECD: „príspevok školy k pokroku žiaka voči očakávaným resp. a priori stanoveným požiadavkám, pričom tento príspevok je očistený od vonkajších faktorov.“ Zdroj: The Board of Regents of the University of Wisconsin System, AlphaGraphics St. Louis

Zdroj: Kaclík, P. - Kolková, M. (2014). Dá sa vypočítať, ktorá škola je lepšia? Európska noc výskumníkov, Bratislava

Pridaná hodnota školy je určená ako dĺžka zvislej orientovanej úsečky od priamky školy k priamke všetkých žiakov všetkých škôl . Zdroj: Kaclík, P. - Kolková, M. (2014). Dá sa vypočítať, ktorá škola je lepšia? Európska noc výskumníkov, Bratislava

Pridaná hodnota vo vzdelávaní
Úroveň žiaka EČMSij = β0j + β1j* T9ij + rij Úroveň školy β0j = γ00 + γ01*TypŠkolyj + γ02* PeerT9j + u0j β1j = γ10 + γ11*TypŠkolyj + γ12* PodielDievčatj PHV Ešte posledné porovnanie...

Úroveň žiaka EČMSij = β0j + β1j* T9ij + Motiváciaij + TVSij + ESCSij + rij Úroveň školy β0j = γ00 + γ01*TypŠkolyj + γ02* PeerT9j + u0j β1j = γ10 + γ11*TypŠkolyj + γ12* PodielDievčatj PHV Ešte posledné porovnanie...

Bodové a intervalové odhady Zdroj: Pavelka, R. (2014). Pridaná hodnota vo vzdelávaní. Seminár MŠVVaŠ, Bratislava

Intervalový odhad 7 vzoriek (rozdielna koncentrácia Spritu v minerálke) Vzorka Minerálka Sprite Koncentrácia ml % A 400 20 4,76 B 60 13,04 C 350 70 16,67 D 340 85 20,00 E 105 23,08 F 300 25,93 G 150 33,33 Súčet 2440 595 -

Intervalový odhad 5 degustátorov
úloha: zoradiť vzorky podľa koncentrácie Spritu Degustátor Miriam Jozef Karol Katarína Anna

úloha: zoradiť vzorky podľa koncentrácie Spritu Degustátor Miriam Jozef Karol Katarína Anna A B D C F E G

úloha: zoradiť vzorky podľa koncentrácie Spritu Degustátor Miriam Jozef Karol Katarína Anna A B C D F E G Koncentrácia % 4,76 13,04 16,67 20,00 23,08 25,93 33,33

Intervalový odhad Výsledok: Koncentrácia Spritu (%) A B C D E F G
Priemer A 4,76 B 13,77 C 19,19 D 17,94 E 24,17 F 23,65 G 33,33 Koncentrácia Spritu (%) A B C D E F G

Zdroj: Kaclík, P. - Kolková, M. (2014). Dá sa vypočítať, ktorá škola je lepšia? Európska noc výskumníkov, Bratislava

Gymnáziá Ostatné stredné školy Zdroj: Píš L. (2014). Pridaná hodnota vo vzdelávaní. Seminár MŠVVaŠ, Bratislava

Gymnáziá Ostatné stredné školy Plus žiaci 8. ročníkov základných škôl v projekte ZKV Zdroj: Píš L. (2014). Pridaná hodnota vo vzdelávaní. Seminár MŠVVaŠ, Bratislava

Gymnáziá Zdroj: Píš L. (2014). Pridaná hodnota vo vzdelávaní. Seminár MŠVVaŠ, Bratislava

Gymnáziá Ostatné SŠ 2012 2013 2012 2013 PHV EČMS SJL - úspešnosť (%) EČMS SJL - úspešnosť (%) Koeficient determinácie R2 2012: 2013: 41,4 % 43,4 % 2014: 36,9 % 2014 2014 Koeficient determinácie R2 2012: 2013: 52,2 % 56,2 % 2014: 49,0 % PHV EČMS SJL - úspešnosť (%) EČMS SJL - úspešnosť (%) Zdroj: Kolková M. (2014). Pridaná hodnota vo vzdelávaní. Seminár MŠVVaŠ, Bratislava

Report PHV pre stredné školy
KTO DOSTANE REPORT O PHV? všetky stredné školy so štvorročnou dĺžkou štúdia (PHV za 4-ročné obdobie) ČO BUDE REPORT O PHV OBSAHOVAŤ? údaje o škole vysvetlenie k výpočtu PHV a k použitým veličinám (počet žiakov zahrnutých do modelu PHV-SJL, počet maturantov, .. ) PHV zo slovenského jazyka a literatúry PHV za tri obdobia

Report PHV pre všetky stredné školy
Identifikačné údaje školy

Report PHV pre všetky stredné školy
na webovej stránke NÚCEMu bude k dispozícií Technická správa o výpočte PHV

Report PHV pre ZKV školy
KTO DOSTANE REPORT O PHV? školy zapojené v projekte ZKV (PHV za 1-ročné obdobie) ZŠ: 8. ročník – 9. ročník gymnáziá: 2. ročník – 3. ročník ČO BUDE REPORT O PHV OBSAHOVAŤ? údaje o škole vysvetlenie k výpočtu PHV a k použitým veličinám PHV zo slovenského jazyka a literatúry z matematiky z matematickej gramotnosti

Report PHV pre školy zapojené do projektu ZKV
základné údaje o škole údaje o počtoch žiakov zúčastnených v meraniach (T9, EČMS, Motivácia, ESCS, PHV) výsledky modelovania PHV- kategória, intervalový odhad

Report PHV pre školy zapojené do projektu ZKV
charakteristiky vstupného a výstupného testu Škola má možnosť porovnať sa so školami rovnakého typu (podľa typu školy, kraja, zriaďovateľa) Graf relatívnych početností škôl podľa PHV na základe typu školy, kraja, počtu žiakov ...

Výstupné merania Kognitívne merania: Administrácia: ZŠ: SJL, MAT, MG
gymnázia: SJL, MAT Administrácia: ZŠ: máj 2015 gymnáziá: jún 2015

Diskusia

Záver ESCS – socioekonomický status žiaka - Zuzana Juščáková, Martina Bukvajová Inklúzia – Jakub Valovič Klíma pedagogického zboru – Soňa Vašíčková Interakčné štýly riaditeľa – Ivana Barqawi, Martin Kopáčik Motivácia – Ivana Barqawi, Jakub Valovič Všeobecné schopnosti žiaka – Martin Kopáčik Klíma školy – Martina Bukvajová Klíma triedy – Eva Fülöpová PHV – pridaná hodnota vo vzdelávaní – Mária Kolková, Jana Trajová, Pavol Kaclík, Lukáš Píš

Ďakujeme za pozornosť!

Bratislava Košice Druhé pracovné stretnutie

Παρόμοιες παρουσιάσεις

Παρουσίαση με θέμα: "Bratislava Košice Druhé pracovné stretnutie"— Μεταγράφημα παρουσίασης:

Παρόμοιες παρουσιάσεις

Σχετικά με το έργο

Σχόλια

Είσοδος

Σύνδεση μέσω των κοινωνικών δικτύων:

Bratislava Košice Druhé pracovné stretnutie

Παρόμοιες παρουσιάσεις

Παρουσίαση με θέμα: "Bratislava Košice Druhé pracovné stretnutie"— Μεταγράφημα παρουσίασης:

Παρόμοιες παρουσιάσεις

Σχετικά με το έργο

Σχόλια