TECHNICKÁ UNIVERZITA VO ZVOLENE DREVÁRSKA FAKULTA SEMESTRÁLANA PRÁCA TILIA CORDATA Mill. A TILIA PLATYPHYLLOS Scop: Bc. Marián Urban II. PDN 05/06

DENDROLOGICKÝ POPIS HABITUS Strom dorastá do výšky 20 - 30 m. Dožíva sa 200 - 300 rokov. Ako solitér tvorí pomerne nízky kmeň, v porastoch vytvára dlhý rovný kmeň s vysoko nadsadenou korunou. Dorastá do hrúbky 0,5 - 1 m. Koruna je široko vajcovitá, elipsoidná až rozkošatená, husto zakonárená.

VÝŠKOVÝ PRÍRASTOK HRÚBKOVÝ PRÍRASTOK V priemere je výškový prírastok u Tilia cca. 3-4m za 10 rokov. Tento udaj je však individuálny pre každý strom, jeho lokalitu, pôdne pomery, vzájomný vplyv drevín a pod. Vo všeobecnosti je zistené, že Tilia cordata do veku 40 rokov rastie rýchlejšie ako Tilia platyphyllos a Tilia platyphyllos má po 40 roku rastu rýchlejší rast ako Tilia cordata. HRÚBKOVÝ PRÍRASTOK Hrúbkový prírastok u Tilia je cca. 10-15 cm za 40 rokov. Taktiež tu značne vplývajú stanovišťné podmienky.

KOREŇOVÝ SYSTÉM Lipa má hlboký kolový koreňový systém. Z hlavného koreňa vyrastajú početné bočné korene, ktoré pomerne plytko pod povrchom siahajú ďaleko od kmeňa. Takýmto koreňovým systémom je dobre zakotvená aj na suťiach a skalách. Je odolná voči vetrovým vývratom. Má vynikajúcu bohatú, ako aj dlhotrvajúcu pňovú výmladnosť.

KôRA Kôra je sprvu hladká, hnedo-šedá, potom čiernohnedá až striebristo-šedá s pozdĺžnymi puklinami. Častá tvorba svalov. Borka je pomerne plytko rozpukaná do pozdĺžnych priečne slabo členených pásov, tmavosivá až černastá.

PÚČIKY Má ich postavené striedavo, sú 6 - 8 x 4 - 5 mm, vajcovité, tupé, sediace. Sú pokryté dvoma žltozelenými až červenohnedými lysými púčikovými šupinami, z nich spodná je menšia, iba z boku pritisnutá k veľkej kapucňovitej šupine a zasahuje približne do 2/3 výšky púčika.

LISTY Listy sú striedavo postavené, okrúhlo srdcovité, na vrchole dlho hrotité, 5-8 cm veľké, na obvode pílovité. Na rube sú modro zelené, v pazuchách žiliek majú hrdzavé chĺpky a žilnatina je slabo zelená. Stopka je lysá, dlhá 20-40 mm. Olistenie je v lete zelené a na jeseň prechádza do žltozelenej.

LISTY- TILIA CORDATA

LISTY- TILIA PLATYPHYLLOS

KVETY Kvety sú obojpohlavné, 5 - početné. Kališne lístky sú asi 3 mm dlhé, vajcovité, hrotité, zelenkasté až žlto-zelené, chlpaté, korunné lupienky 3 - 8 mm dlhé kopijovito až podlhovasto obráteno vajcovité, tupé, žltkasté; 30 - 40 tyčiniek je zrastených v piatich zväzkoch, sú asi 9 mm dlhé, semenník je 3 - 5 puzdrový, čnelka kratšia, blizna 5 laločnatá. Kvety sú zoskupené po 5 - 9 vo vzpriamených chocholíkoch na dlhých stopkách, ku ktorým je prirastený 40 - 80 x 15 - 20 mm veľký jazykovitý žltozelený lysý listeň.

PLODY Plod je 5 - 7 x 4 - 6 mm jednosemenný oriešok, obráteno-vajcovitý, krátko hrotitý, hladký alebo s 5-imi slabo vystupujúcimi rebrami. Oplodie je kožovité, hnedé, husto plstnaté, v jeseni lysejúce. Semeno je približne 5 x 4 mm, vajcovité , hnedé, na povrchu jemno zvráskavané. Dozrieva v septemberi a postupne opadáva. Semená sú preliehavé.

KVETY A PLODY TILIA CORDATA

KVETY A PLODY TILIA PLATYPHYLLOS

ROZŠÍRENIE LIPY V EURÓPE Lipa malolistá je rozšírená skoro po celej Európe. Areál začína na severozápade na Britských ostrovoch s výnimkou severného Škótska, prechádza Nórskom, Švédskom a pokračuje severne od Fínskej jazernej plošiny a západnou Sibírou pokračuje na juh k rieke Ural. Prechádza na Kaukaz, Krym a Balkánsky polostrov, severnou časťou Grécka pokračuje cez Macedóniu a Čiernu Horu do severnej časti Apeninského a Pyrenejského polostrova.

ROZŠÍRENIE LIPY NA SLOVENSKU Horizontálne sa vyskytuje na celom území, ale jej zastúpenie je nerovnomerné, zväčšuje sa od západu na východ. Výrazne prevláda vo flyšovom pásme a v pásme medzi -horských kotlín a nížin. Častá je aj v lužných lesoch, na kamenitých suťiach a v úžľabinách. Horná hranica je v nadmorskej výške 870 m, najvyšší výskyt sa zaznamenal v 1130 m n. m. U nás je rozšírená najmä do výšok 500 - 600 m. Má malé nároky na svetlo, netrpí mrazom, je cennou drevinou melioračnou a drevinou medonosnou. Rastie v ľahších, ale aj v ťažších pôdach. Má rada suché aj vlhké pôdy. Tôňomilná až polotôňomilná drevina, v mladosti znáša silné zatienenie, rastie na hlbokých aj plytkých pôdach a suťoviskách. V roku 1954 bol na Slovensku 0,08% rast, v roku 1970 už 0,20% a vyhľadove má byť na Slovensku 2,39% zastúpenie lipy.

ROZDIELY VZHĽADU A VLASTNOSTÍ DRUHOV LÍP Lipa zelenkastá - Tillia euchora Dosahuje výšku 15 - 20 m. Má pretiahnutý zaoblený alebo pologuľovitý habitus. Olistenie v lete je zelené a na jeseň žlté. Farba kvetov je žlto-biela. Rastie v plnom osvetlení až polotieni. Vyskytuje sa v ľahších, ale aj ťažších pôdach. Má rada stedne vlhké pôdy. Lipa veľkolistá - Tillia platyphylos Dosahuje výšku 20 - 40 m. Má pretiahnutý až pologuľovitý habitus. Olistenie je v lete zelené a na jeseň žlté. Rastie v plnom osvetlení až v tieni. Vyskytuje sa v ľahších až ťažších pôdach. Má rada stredne vlhké až vlhké pôdy. Lipa striebristá - Tillia tomentosa Dosahuje výšku 20 - 30 m. Má pretiahnutý až širší habitus. Olistenie je v lete striebrosivozelené a na jeseň žtkasté.

Lipa obyčajná - Tillia vulgaris Dosahuje výšku až 40 m. Areál rozšírenia je v miernom pásme severnej pologule. Má širokú pologuľatú korunu.Vrchné listy má tmavozelené, nelesklé a spodok často živo zelený inokedy sivastý. Okraje sú ostro píkovité, tvar je široko vajcovitý. Rastie v plnom osvetlení až polotieni, obľubuje suché až stredne vlhké pôdy. Lipa rôznolistá - Tillia heterophylia Veľmi vzácny druh zo zelenými aj hnedými listami Lipa americká - Tillia glabra Rozšírená vo východnej oblasti sev. ameriky a na západ až po Texas. Má rozloženú korunu, dosahuje výšku od 25 do 40 m. Listy má širokovajcovité, pri báze srdcovité, na okraji pílkovité s dlho končistými zubami. Čepeľ je tmavšia, spodok je svetlosivo-zelený. Od ostatných amerických líp sa líši lysými listami. Lipa mongolská - Tillia mogolica Dosahuje výšku 15 - 20 m. Má širokú pologuľatú korunu. Olistenie je v lete zelené a na jeseň sivo-žlto-zelené. Rastie v plnom osvetlení až polotieni. Znáša ťažké aj ľahké pôdy. Má rada suché až stredne vlhké pôdy.

DRUHY VYSKYTUJÚCE SA NA SLOVENSKU Tilia cordata Mill. Tilia platyphyllos Scop. ssp. eugandifolia C. Schn. ssp. cordifelia C. Schn. ssp. braunii C. Schn. ssp. euplatyphyllos C. Schn. ssp. pseudorubra C. Schn. Tilia petolaris Dc. Tilia sitnensis Kmeť Tilia rákoczyana Wagn. Tilia jávorkae Wagn.

MAKROSKOPICKÝ POPIS Zrelodrevná drevina, ktorá má na čerstvo vyťaženej guľatine na obvode priečneho rezu pás tmavšieho dreva-beľ. Beľová časť je tmavšia, pretože obsahuje viac vody ako stredová časť. Má drevo biele, niekedy naružovelé, načervenalé až nahnedlé. Cievy nie sú dobre viditeľné, pozdĺžne rezy sú "homogénnejšie" ako u topoľov a vŕb. Ročné kruhy nevýrazné, dreňové lúče sú viditeľné len na dobrom radiálnom reze. Možnosť výskytu dreňových škvŕn. Mierne hodvábne sa lesknúce drevo je mäkké, p=490 kgm -3. Lipa má špecifickú vôňu, ktorá je zatuchnutá, hlavne po zoťatí. Pri makroskopickom rozpoznávaní sa hmotnosť dreva určuje len na pomocné odlíšenie skupiny mäkkých listnáčov, ktoré majú podobné hodnoty, čo sa týka hmotnosti a tiež hustoty. Textúra je hladká, ľahko fládrovaná /T/, ľahko pásikavá /R/, matne sa lesknúca

MAKROSKOPICKÁ ŠTRUKTÚRA PRIEČNY REZ TANGENCIÁLNY REZ RADIÁLNY REZ

MIKROSKOPICKÝ POPIS PRIEČNY REZ jarná cieva stržňový lúč letná cieva hranica ročného kruhu libriformné vlákna RADIÁLNY REZ axiálny parenchým stržňový lúč libriformné vlákna jarná cieva dvojbodky TANGENCIÁLNY REZ stržňový lúč axiálny parenchým jarná cieva libriformné vlákna dvojbodky

MORFOLÓGIA BUNIEK Cievy Usporiadanie - roztrúsené, jednotlivo, popárené, v krátkych radiálnych skupinkách / po 2 - 5 / a v nepravidelných skupinkách, silne vystužené skrutkovnicou, ktorá spevňuje stavbu dreva. Výstuž je vyklenutá z vrstvy S3 . Tracheidy s perforovanými priehradkami v letnej časti letokruhu podobné cievam., na P reze početné Priemer 20...60...90 μm Podiel 17 % Parenchým Usporiadanie - apotracheálny - roztrúsený - paratracheálny - vo forme hniezda Podiel 2 - 3 % Drevný parenchým sa vyskytuje v radiálnych pásoch

- libriformné vlákna, vláknité tracheidy, cievovité cievice Usporiadanie - nepravidelné Hrúbka steny 6,1...8,3...10,8 μm Lumen 5,2...10,0...12,8 μm Dĺžka 500...900...1400 μm Podiel 72 % Priebeh vláken - priamy, točitý rast Libriformné vlákna sú riedko bodkované. Stržňové lúče Usporiadanie - nepravidené na hranici ročných kruhov sa rozširuje /P/ ,1 - 5 radé /T/. Stržňové lúče sú značne pretiahle až 60 buniek vysoké Zloženie - heterogénne Výška 180...480...1250 μm Šírka 10...20...30 μm Podiel 8 - 10 % Zvláštnosti Hranaté cievy zo špirálovitími zhrubnutiami, anatomický rozdiel pri jednotlivých druhoch je nepatrný. Lipa má zo všetkých drevín najdlhšie lykové vlákna, ale nemá sklereidy. Má aj meristémovú schopnosť t.j. z parenchýmu sa vytvorí meristém na izolovanie trhliny pomocou felogénu.

1. libriformné vlákna 2. parenchymatické bunky 3. jarné cievy

CHYBY DREVA Svalcovitosť - nepravidelnosť stavby dreva, charakteristická neusporiadaným, alebo zvlneným priebehom drevných vlákien. Hrúbkový prírastok na obvode kmeňa nie je rovnaký. Miestami sú ročné kruhy užšie a širšie a rôzne zvlnené. Plochy na seba naväzujú a ich striedanie sa v nepravidelných úsekoch spôsobuje vlnový priebeh ročných kruhov. Na kmeni sa prejavuje v pozdĺžnych oblých lištách, ktoré sa striedajú s priehlbinami. Častá je v horských oblastiach a na vysušených kamenitých pôdach. Väčšinou sa tvorí v dolných častiach kmeňa.

Sploštenie - oválny tvar kmeňa na priečnom reze, sprevádzaná krivosťou Sploštenie - oválny tvar kmeňa na priečnom reze, sprevádzaná krivosťou. Príčiny sú zlé podmienky rastu. Častá v horách, kde sú stromy jednostranne zaťažené vetrom a snehom, pri raste na svahu, alebo na okraji lesa. Lepšie oslnenie podporuje rast na osvetlenej strane. Strom produkuje viac drevnej hmoty prejavujúce sa nerovnakou šírkou ročného kruhu. Krivosť - odchýlenie pozdĺžnej osi guľatiny od priamky, spôsobuje zakrivenie kmeňa. Vzniká hlavne vplyvom prostredia / svetlo, vietor, tlak snehu, plytké a kamenisté pôdy, rast na svahoch, zlá starostlivosť/. Častá u hrubých kmeňoch. Výsušné trhliny - pri zosychaní dreva zosychajú najskôr povrchové vrstvy, zmršťujú sa a stláčajú vnútorné vrstvy. Pretože zosychanie je v smere letokruhov /tangenciálne zosychanie/ väčšie než v radiálnom smere, objavujú sa v radiálnom smere trhliny. Čím je vysušovanie intenzívnejšie tým sú trhliny hlbšie a dlhšie.

Mrazové trhliny - vznikajú v rastúcom strome vplyvom náhlych a značne nízkych teplôt následkom vyššieho obvodového napätia, najmä skoro ráno na vých., juž., a juhozápadnej strane. Sú doprevádzané tmavším sfarbením dreva, alebo miestnym zvlnením letokruhov. Časté u stromov rastúcich v močariskách. Mrazové trhliny začínajú nízko nad zemou. Sú to radiálne trhliny, ale môžu sa vyskytovať aj tangenciálne trhliny. Okrajové miesta na povrchu sa združujú a vytvárajú tzv. mrazovú lištu. Trhliny spôsobené bleskom - blesk odštípne úzky pruh dreva, alebo odkôrni, alebo roztriešti celý strom. Časté na starých samostatne stojacich stromoch. Hrče - spôsobené hlavne zavaľovaním trhlín, alebo vonkajších poranení kmeňa.

DREVOKAZNÝ HMYZ Drvinárik ovocný - Xyleborus dispar: Nalietava v máji na čerstvé pníky, na odumierajúce stromy a na vyrúbané neodkôrnené drevo. Samičky prenikajú radiálnymi chodbičkami kolmo do dreva, do hĺbky 4 až 6 cm podľa priemeru dreva. Na tieto radiálne chodby naväzujú nepravidelné materské, ktoré sa vetvia na početné, len niekoľko centimetrov krátke ramená, smerujúce na rôzne strany. Na povrchu kmeňa /alebo pníka/ je budovanie kolónií ....podľa hromádok jemných drevných drtiniek. Neživia sa drevom, ale podhubím huby Endomyces /pestovaných na stenách chodieb/. Tento kôrovec je význačným technickým škodcom.

Drevotoč obyčajný - Cossus cossus: Je fyziologickým a technickým škodcom listnatých stromov. Samičky kladú vajíčka v skupinách do štrbín kôry. Húsenice vyžierajú spoločné plôšky v lyku. Potom po prvom prezimovaní hlodajú jednotlivé dlhé, nepravidelne prebiehajúce, na priečnom reze oválne chodby, ich steny sú hnedé až čierne. Triesky a trus vytlačujú von spodným otvorom. Poranená beľ a kôra ronia kvasiace šťavy. Húsenice sa kuklia buď na konci obvodovej chodby, kde si pripravia výletový otvor, upchatý trieskami, alebo v zemi, v blízkosti napadnutého kmeňa, v kolonku z triesok.

Drvopleň hruškový - Zezura pyrina Motýľ kladie vajíčka na slabé kmene, alebo na vetvy samostatne stojacich stromov. Húsenica vyhlodáva na kmeni stúpajúcu otáčavú chodbičku, pričom vyhadzuje drť a výkaly zvláštnym otvorom. Chodby znehodnocujú technicky drevo. Miesto napadnutia sa spozná podľa vyhodených drtín zmiešaných s trusom. Kmene sa často zlomia dôsledkom vetra a snehu v miest napadnutia. Poeclinota Rutilans L., Xyloterus Signatus F., ...

DREVOKAZNÉ A DREVOSFARBUJÚCE HUBY Sírovec obyčajný - Polypilus candicinum Mycelium pôsobí intenzívnu červenú hnilobu jadrového dreva. Spráchnivelé drevo má najskôr načervenalú farbu, je suché a kockovite sa rozpadá. Neskôr má červenohnedú farbu je ľahké a krehké. Strom odumiera veľmi pomaly, aj keď hniloba postupuje veľmi rýchlo. Pevnosť kmeňa sa zmenšuje a pri veľkých vetroch a búrkach sa často prelomí kmeň, zdanlivo doteraz zdravý. Infekcia vniká do stromu ranami po odlomených, alebo odrezaných konároch a mrazovými poraneniami.

Trúdnik šupinatý - Polyporus squamosus Mycélium pôsobí veľmi intenzívnu vláknitú bielu hnilobu dreva. Trúchlivenie zasahuje rozsiahle partie celého stromu. Infekcia sa dostáva do stromu rôznymi ranami, mrazovými trhlinami a pod. Napadnutý strom po čase začína v korune presychať, činnosťou mycélia vznikajú v kmeni dutiny, pevnosť kmeňa je oslabovaná a pri väčšom vetre sa prelomí. Huba potom môže žiť na kmeni už len niekoľko rokov.

Šupinovka kostrbatá - Pholiota squarosa Drevo napadnuté touto hubou má belavú farbu. Nákaza sa šíri v beli. Do stromu sa infekcia dostáva poraneniami na koreňoch. Hliva ustricová - Pleurotus ostreatus Spôsobuje belavé práchnivenie beľového aj jadrového dreva, nie je veľmi nebezpečná, je málo aktívna. Oslabuje pevnosť kmeňa a vetví . Do stromu vniká mrazovými trhlinami a nezahojenými ranami. Klanolístka obyčajná - Schizophzllum commune Rozkladá beľové drevo, šíri sa ako belavá hniloba. Vo vyžšom štádiu sa drevo plsťovite rozpadá a šíri sa len v odumierajúcom pletivu. Infekcia sa dostáva do dreva mrazovými trhlinami a inými ranami. Lesklokôrka ploská - Ganoderma applanatum Tvorí bielu vláknitú hnilobu. Infikované drevo je prerastené čiernymi čiarami. Hniloba sa šíri v spodnej časti kmeňa. Strom je oslabovaný, vetvy presychajú a v kmeni sa tvoria oslabené miesta. Trúdnikovec jednofarebný - Trametes unicolor Tvorí intenzívnu vláknitú hnilobu bielej až nažltlej farby. Napadnuté stromy rýchlo odumierajú a kmeň je pokrytý stovkami plodníc. Je veľmi nebezpečná.

CUDZOPASNÉ RASTLINY Imelo biele - Viscum album Žije z obsahu parenchymatických buniek, tým spôsobuje pomalé vymieranie stromu. Drevo poškodzuje svojimi koreňmi /haustóriami/ , ktoré odoberajú stromu vodu a minerálne látky. Poškodzuje drevo horných častí koruny.

POUŽITIE Lipy majú vhodné drevo na výrobu modelov, rysovacích tabúľ, hračiek, ceruziek, domáci riad, na rezbárske účely a pod. V nábytkárstve na výrobu preglejok. V minulosti jej drevo používali remeselníci - obuvníci a čižmári ako vložku do podošiev čižiem. Lyko sa používalo na viazačské práce. Lipy sa v minulosti veľmi cenili ako okrasné dreviny. Veľký rast, krásny habitus a hojný vonný kvet ju predurčuje pre solitérne stromy pre okrášľovacie práce v mestách a pre aleje a parky. Znášajú dobre rez, čo umožňuje formovanie korún a presadzovanie vo veku 60-70 rokov.

ZVLÁŠTNOSTI V roku 1476 bola vo Švajčiarsku v meste Fribourg vysadená pamätná lipa, ktorej kmeň má obvod 5 m. Podľa povesti bola táto lipa vysadená na mieste, kde zomrel posol, ktorý dobehol so správou o víťazstve pri Murtene. V ruke držal lipovú ratolesť a práve tam bola k ucteniu jeho pamiatky zasadená. Obyvatelia mesta ju obklopili starostlivosťou a podopreli kamennými stĺpmi. Neskôr sa pod touto lipou súdili zvlášť nebezpeční zločinci a boli odtiaľto odvedení na popravisko. Pod touto lipou sa konali aj ľudové slávnosti. V Nemecku blízko mesta Neustadt rástla obria lipa. Jej kruna merala v obvode 133 m a podopieralo ju 106 kamenných stĺpov. Na každom z nich boli napísané mená občanov, ktorí stĺpy stavali. Na jednom stĺpe bol letopočet 1558. Na tomto mieste sa údajne založilo mesto Neustadt an der Linden, t.j. Nové mesto u Lipy.

Z lipového lyka, očisteného od horných vrstiev sa v predrevolučnom Rusku zhotovovala veľmi svojrázna, mäkká a pohodlná obuv tzv. "lápte". Hneď na jar sa dedinčania vybrali do lesa "odierať" lyko /sťahovať kôru/. Obvykle sa kôra odierala z dvojročných až trojročných vrstiev, alebo z mladých líp. Každý dedinčan potreboval za rok 16 až 40 párov obuvi. Ročne sa v starom Rusku splietalo okolo 50 miliónov párov láptí. Padlo na to 1,5 miliárd mladých stromov. Dnes môžeme vidieť lápte v múzeách, alebo si ich tam kúpiť ako suvenír. Do 19. storočia prevládala v Rusku domáca výroba tkanín, vzor sa na tkaninu nanášal ručne a to pomocou šablóny z lipového dreva, potlačovou doskou. Prví kníhtlačiari používali tieto potlačové dosky aj pre šablóny kresieb. Tieto vlastnosti lipového dreva sa za starých čias využívali aj k výrobe pečiatok /namiesto úradných medených/. Lipa bola už oddávna nazývaná kráľovnou medonosných rastlín. Lipový med je jeden z najlepších a jeho liečivé účinky boli známe už pred šesťtisíc rokmi v Egypte a v starom Grécku. Medom sa liečili rany, celý rad chorôb, uchovávalo sa v ňom mäso, aby sa neskazilo. Med sa uskladňoval v súdkoch z lipového dreva, aby nezhorkol, nemal nepríjemný pach a zachoval si prirodzenú vôňu a chuť. Z lipových kvetov sa získava i éterická silica, používaná v parfumérii a kozmetike. Lipové kvety tvoria súčasť mnohých čajových zmesí v ľudovom liečiteľstve.

POUŽITÁ LITERATÚRA L.Úradníček, Petr Madera a kol.: Dreviny Českej Republiky, Matica lesnícka spol. s.r.o. Brno 2001, 334 str., ISBN 80-86271-09-9 V.Novák, F.Hrozinka, B.Starý: Atlas hmyzních škodcou lesních drevín, Státní zemdelské nakladatelství v Praze 1974, 1.vyd., 128 str. F.Nienhaus, H.Butin, B.Böhmer: Atlas chorôb a škodcou okrasných rastlín, Nakladatelstvo Brázda 1998, 3.vyd., 288 str. Pravdomil Svoboda: Lesní dreviny a jejich porosty , Státní zemedelské nakladatelstvo v Praze 1955, 1.vyd., K.Balabán, F.Kotlaba: Atlas drevokazných húb, Státní zemedelské nakladatelstvo v Praze 1970 ,1.vyd., 133 str. G.Hartmann, F.Nienhaus, H.Butin: Atlas poškodenia lesních drevin, Nakladatelstvo Brazda s.r.o. Praha 2001, 3.vyd., 296 str., ISBN 80-2090297-x A.Mikula: Naše stromy a kere, Mladá fronta Praha 1976, 1.vyd., 152 str. V.Rypáček: Biologie drevokazných húb, Nakladatelstvo čs. akademie vied v Prahe 1957, 1.vyd., 210 str. Prof.Dr.G.Amann, J.Steinberger: Hmyz v lese - kapesní obrazový atlas, Vimperk 1995, 344 str., ISBN 80-901324-8-0 Ing. J.Klír: Vady dreva , STTL Praha 1981, 232 str., 1.vyd. J.Novotný, M.Zúbik: Biotický škodcovia lesov Slovenska, Lesnícka sekcia ministerstva pôdohospodárstva SR 2000, 1.vyd., 206 str., ISBN 80-967541-1-4 V.Vetvička, V.Matoušková: Stromy a kry, Príroda Bratislava 1992, 1.vyd., 312 str., ISBN 8-07-00402-5 Doc.RNDR.Ing.J.Chmelar CSc.: Dendrologie s ekológií lesních drevin - Hospodársky významné listnáče, Státní pedagogické nakladatelství v Prahe 1983, 1.vyd., 133+39 str. Dr.RER.Nat. R .Wagenfrüh, Ing. CHr.Scheiber: Holzatlas ,VEB Fachbuchverlag Leipzig 1985, 2.vyd., 720 str. M.Pagan, D.Randuška: Atlas drevín 1.- Pôvodné dreviny, Vydavatelstvo Obzor n.p. Bratislava 1987, 1.vyd., 360 str. Prof. Ing. J.Pagan CSc.:Lesnícka dendrológia, Technická univerzita vo Zvolene 1999, 2.vyd., 378 str. ISBN 80-228-0821-0 D.Chovanec a kol.: Textúra a štruktúra dreva, Technická univerzita vo Zvolene 1992, 1.vyd., 168 str. ISBN 80-228-0165-8 D.Chovanec, O.Korytárová, I. Čunderlík: Náuka o dreve 1, Vysoká škola lesnícka a drevárska vo Zvolene 1983, 1.vyd., 188 str. B.D.Alexejev: Zaujímavosti ze sveta rostlin, Státní zemedekské nakladatelstvní v Praze 1990, 1.vyd., 152 str. Juraj Labanc: Rozšírenie lipy na slovensku 1975